Biely Kostol 1. októbra (TASR) – História Bieleho Kostola pri Trnave zapísala do obecnej kroniky viacero návštev najvyšších predstaviteľov krajiny. Na takú malú obec, akou Biely Kostol je, to je pomerne vysoká frekvencia, hoci jednotlivé návštevy delia aj desaťročia. A dokonca i stáročia, ak sa k tomu pripočítajú aj návštevy panovníkov. Naposledy bol v Bielom Kostole prezident SR Andrej Kiska. V marci 2016 pobudol so starostom, poslancami a stretol sa aj s občanmi.

Pred ním v roku 2005 navštívil Biely Kostol prezident Rudolf Schuster s podobným zámerom. V júli 1950 zase predseda vlády Československa Antonín Zápotocký prišiel aj so svojou suitou. Chcel oceniť smelých bielokostolských družstevníkov, ktorí progresívne hospodárili v miestnom Jednotnom roľníckom družstve. Na slávnostnom otvorení národnej žatvy dokonca osobne znášali prvé snopy obilia do krížov. Zaznamenaná je však aj ďalšia vzácna návšteva. V auguste 1397 kráľ Žigmund Luxemburský vydal priamo v Bielom Kostole listinu k sporu medzi trnavskými mešťanmi a Ulrichom Wolffurtom o vinice, ležiace pri obci. Do Bieleho Kostola zavítal z Holíča aj so svojím početným sprievodom. A nie je vylúčené, že tam zavítal tiež Žigmundov predchodca Ľudovít I., ktorý sa v Trnave často zdržiaval a nakoniec v nej i v roku 1382 zomrel.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

V jeho čase už bol Biely Kostol fungujúcou osadou, veď prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1244, kedy kráľ Belo IV. pridelil trnavským hosťom zem Parna, čo je zhruba dnešné územie obce. Uvádza sa ako Alba Ecclesia, neskôr Weis Kirchen a jeho osudy boli po celý čas vždy nejako spojené s Trnavou. Osada menila svojich majiteľov, najskôr boli to zemania z Lefantoviec, rád klarisiek z Trnavy, Peter z Pezinka, František Ujlaki, rod Esterházy, jezuiti, Uhorská kráľovská komora. Osadu však história v polovici 16. storočia zaznamenáva ako spustnutú, pravdepodobne v dôsledku vojenských konfliktov. No z roku 1712 už existuje súpis ôsmich želiarskych rodín, ktoré tam opäť žili. Rád jezuitov, ktorý založil v roku 1635 Trnavskú univerzitu, si obec vybral ako svoju oddychovú zónu, postavil si v nej v roku 1719 kaštieľ a založil malú farmu.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Od čoho názov Biely Kostol odvodzuje, je zrejmé. Kostol v osade Parna na malom návrší bolo vidieť z diaľky, tak sa postupne vžil tento názov, v trnavčine ako bílí kostel. Teraz je zobrazený aj v erbe obce. Miestny Kostol Krista Kráľa je biely doteraz, hoci s tým pôvodným stredovekým má spoločné už len základy.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Na otázku, byť či nebyť súčasťou mesta, odpovedajú obyvatelia rôzne

Každý obyvateľ Bieleho Kostola pri Trnave má svoju odpoveď na otázku, či je lepšie byť samostatnou obcou, alebo súčasťou mesta. Obe možnosti si už Bielokostolčania vyskúšali, pričom nie je vylúčené, že súčasný stav nie je konečný.

Biely Kostol stáročia fungoval ako samostatné sídlo, no v roku 1974 bol pričlenený ako miestna časť k mestu Trnava, rovnako ako ďalšie dve obce – Modranka a Hrnčiarovce nad Parnou. Všetky tri dediny majú trvalé skúsenosti s využívaním infraštruktúry mesta, Bielokostolčania chodia do Trnavy za prácou, do školy, k lekárovi. Rozvoju Bieleho Kostola obdobie pričlenenia však asi nijako výrazne nepomohlo, a tak sa v roku 1992 konalo referendum a to rozhodlo o odčlenení. Do obce sa „vrátil“ post starostu, má vlastné zastupiteľstvo a kompetencie, ktoré dovtedy nemala. Súčasný starosta Pavol Kováč, ktorý je vo funkcii prvé volebné obdobie, má z titulu svojho povolania architekta na budúcnosť v tomto smere pomerne jasný názor.

"Biely Kostol je od Trnavy odčlenený administratívne, ale územne už takmer nie. Zástavbou pri Kamennom mlyne na strane Trnavy a našou na Podolkoch sa k sebe približujeme relatívne rýchlo. Okrem toho má krajské mesto v zálohe aj ďalšiu výstavbu rodinných domov v lokalite Kočišské, čo už „medzeru“ medzi nami úplne vykryje," povedal Kováč pre TASR.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Minimálna vzdialenosť od krajského mesta má na svedomí aj zatvorenie miestnej školy od roku 2015 – činnosť školy ako zariadenia však nebola zrušená, ale prerušená. "V súčasnosti tvoríme školský obvod spolu so susediacou obcou Ružindol, kde je aj sídlo a areál školy. Ale rodičia napriek tomu vozia deti aj do Trnavy. Je to pre nich jednoduchšie, po ceste do práce tým smerom deti vysadia, po skončení zase zoberú alebo školáci prídu autobusom, k nám chodí pravidelná linka trnavskej MHD," povedal starosta. Obec nemá ani svojho lekára a ako dodal, nevytvára v podstate žiadne väčšie pracovné príležitosti, obyvateľov živia podniky v Trnave alebo v okolí.

Biely Kostol vníma architekt na stoličke starostu ako dobré miesto pre Trnavčanov, ktorí si v obci stavajú na nových lokalitách svoje bývanie. Obec si zachováva ešte stále pokojný vidiecky ráz v dotyku rušného mesta, čo považuje za jednu z jej devíz. „Samostatná existencia nám umožnila napríklad uchádzať sa o prostriedky z rozvojových fondov,“ konštatoval Kováč. Obec sa sama rozhoduje, kde a čo zrealizuje, a nemusí čakať, ako bývalo, na rozhodnutia trnavskej radnice.

Samotní Bielokostolčania vnímajú osamostatnenie rôzne. Starousadlíčka Henrieta povedala, že je lepšie byť súčasťou mesta ako obcou, ktorá nemá veľa možností prísť k väčším financiám prostredníctvom daní. "Aj tak to speje k spojeniu, keď už máme takú ulicu, kde jedna strana s domami patrí do Bieleho Kostola a druhá do Trnavy. Bolo to nešťastné riešenie, to referendum," povedala pre TASR.

Pani Milada, ktorá už medzitým býva v Trnave, si myslí to isté. "To máte, ako keď žije žena sama, nemá od koho pýtať peniaze. Vo väčšej kase sa nájde viac peňazí ako v menšej obecnej, keď sa má niečo robiť. Podnikateľov je v obci málo, aby niečo podporili," uviedla. Peter, ktorý je už v seniorskom veku, povedal, že jemu vyhovuje súčasný stav. "Obecný úrad robí, čo môže," konštatoval. Slabinu vidí v autobusových spojoch, ktorých je večer a počas víkendov málo.

Starosta chce rozšíriť občiansku vybavenosť

V obci Biely Kostol pri Trnave je v súčasnosti 1750 trvale bývajúcich obyvateľov. Z nich zhruba 70 percent tvoria starousadlíci a zostatok sú noví obyvatelia, ktorí sa v priebehu posledných asi dvanástich rokov prisťahovali do novovzniknutých obytných štvrtí Parnas a Podolky.

K tomu treba ešte pripočítať prechodne bývajúcich v nájomných bytoch, čo prichádzajú za prácou do veľkých trnavských podnikov z celého Slovenska i zo zahraničia. A zhruba dve stovky takých "domácich", ktorí v Bielom Kostole síce bývajú, ale trvalý pobyt si z rôznych dôvodov nenahlásili. Starosta Pavol Kováč nie je týmto príliš nadšený. "Utekajú nám popri inom podielové dane, ktoré obce dostávajú na počty občanov," povedal pre TASR. Vyskúšali už podľa neho všeličo, aby takýchto Bielokostolčanov presvedčili, zatiaľ s malým úspechom. Sú to napríklad podnikatelia. "Chápem, že keď má firma adresu Biely Kostol, nie je to také reprezentatívne, ako keď si ponechá Trnavu či Bratislavu za svoje sídlo," konštatoval.

Obec sa snaží v rámci svojich možností o zveľaďovanie a nové investície. Veľkých podnikov tam niet, preto aj s financiami musia narábať obozretnejšie. V uplynulých volebných obdobiach sa však podľa starostu zrealizovali viaceré investičné akcie, niektoré aj za pomoci európskych fondov. „Nový obchod potravín, nový obecný úrad, rekonštrukcia objektu materskej školy, rozšírenie a modernizácia cintorína, verejné osvetlenie, na ktoré sme získali z európskych fondov a vymenili sme 144 svietidiel, tiež dve etapy vodovodu, šatne telovýchovy, parkovisko, autobusové zastávky, zberný dvor, prístavba ku kostolu, kanalizácia pre niekoľko ulíc, najnovšie aj detské ihrisko, “ vymenúva Kováč. K tomu otvorenie lokalít Parnas a Podolky pre výstavbu na spolu asi 27 hektároch.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Starosta má viacero plánov, patrí medzi ne napríklad rozšírenie občianskej vybavenosti. "Tá je jednoznačne poddimenzovaná," uviedol Kováč. Chcel by doriešiť tiež otázku miestneho kaštieľa. Ide o národnú kultúrnu pamiatku, barokový letohrádok rádu jezuitov, ktorí prišli do Trnavy v súvislosti so založením Trnavskej univerzity v roku 1635. Svojho času tam sídlilo družstvo, niekoľko rokov aj obecný úrad, teraz obec vlastní jednu jeho štvrtinu, podiel 1/44 má ministerstvo hospodárstva a zostatok súkromní vlastníci. Obec tam má svoj kultúrny dom a ďalšiu časť využíva ministerstvo vnútra, sídli tam jedna z jeho zložiek. Starosta má o kaštieli sen. „Keby sme ho mohli získať do vlastníctva obce. Potom by sme mali "veno" pri prípadných rokovaniach o opätovnom pričlenení k Trnave a neboli by sme chudobná nevesta. Trnava takýto priestor na reprezentáciu nemá,“ dodal Kováč.

Podolky a Parnas prijali nových obyvateľov

Biely Kostol pri Trnave má dve rozvojové lokality, určené na výstavbu nových obydlí. Majú netradičné názvy – Podolky a Parnas a pomaly sa zapĺňajú rodinnými domami a obytnými blokmi. Rastú na zelenej lúke, nie je to však miesto, ktoré by ľudia doposiaľ obchádzali.

V prípade Parnasu ide napríklad aj o Keltov, po ktorých našli archeológovia tri desiatky zahĺbených objektov a zvyškov obydlí. Z 3. storočia pochádzajú zase pozostatky germánskej osady v lokalite Podolky a bol objavený aj slovanský hrob ženy z 9. storočia. Podolky boli potom podľa zistení intenzívne osídlené od 12. do 14. storočia.
Na Parnase teraz stojí súbor rodinných domov a vilových domov s 250 bytmi, ktoré boli pôvodne postavené pre stredný manažment vtedy etablujúceho sa PSA Peugeot Citroen. Tento zámer sa ale nepodarilo naplniť a tak prišlo k ich rekvalifikácii na nájomné byty, respektíve na ubytovanie pre cezpoľných zamestnancov automobilky, ale aj ďalších podnikov.

Foto: TASRTASR - Lukáš Grinaj

Noví majitelia sa podľa slov starostu Bieleho Kostola Pavla Kováča snažia o predaj čo najväčšieho počtu bytov do osobného vlastníctva, ale zároveň ďalej ich aj prenajímajú. "Chodia sem sezónni pracovníci, s ich pobytom sú spojené rôzne riziká. Oni pracujú od pondelka do soboty, nedeľu majú na to, aby sa "vyjašili" a aj to svedomito napĺňajú. Kriminalita v obci od toho času výrazne narástla, ide najmä o krádeže a vlámania , hoci väčšina v danej lokalite,“ povedal Kováč pre TASR. Obec má už dohodu s políciou, aby tam vysielala hliadky častejšie a sama sa pokúša o zavedenie kamerového systému. "Zatiaľ sme neboli v grantovom systéme úspešní, ale nevzdávame sa," dodal starosta.

Chváli zámer vlastníkov na odpredaj bytov do osobného vlastníctva. „Má to však háčik. Potenciálnych záujemcov o kúpu týchto pekných bytov môžu odradiť práve nájomníci, ktorí nie sú nijako výrazne prispôsobiví. Tí, ktorí sem prichádzajú len na krátky čas, nemajú k prostrediu vytvorený bližší vzťah – tak sa potom aj správajú," povedal Kováč. Okrem vilových domov stoja na Parnase aj dva činžiaky a majiteľ pozemku chce postaviť tretí. „Verím, že to bude posledný činžiak, čo sa v Bielom Kostole postaví,“ dúfa starosta.

Susediace Podolky sú trochu iná káva. Po využití celého pozemku na výstavbu rodinných domov, by práve ony vedeli naplniť starostovu predstavu o Bielom Kostole, ako trnavskom Beverly Hills s komfortným bývaním v pokojnom prostredí dediny. Už teraz je vyhľadávanou lokalitou, rastú tam moderné a zaujímavé rodinné domy, častokrát aj známych osobností.

Pohrebisko šľachty Molpíra je fascinujúca kapitola dejín obce

K 770. výročiu prvej písomnej zmienky vydala obec Biely Kostol pri Trnave reprezentatívnu monografiu. Zostavil ju kolektív autorov pod vedením Kataríny Slobodovej Novákovej. Participoval tím študentov katedry etnológie na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave, ktorý realizoval v obci výskum, tiež tamojšia katedra histórie a ďalší spolupracovníci. O jej vznik sa zaslúžil predchádzajúci starosta Jozef Adámek. Ten vo svojom príhovore v knihe uviedol, že by mala podnietiť túžbu mladej generácie po poznaní a vedomostiach.

Kniha sa venuje podrobne všetkým aspektom rozvoja obce, autori v kapitolách zmapovali a popísali mnohé zaujímavé dejinné súvislosti Bieleho Kostola. Medzi nimi i pozoruhodné rozprávanie o dobe železnej. Z rokov 650 - 600 pred naším letopočtom našli za kaštieľom na poli štyri vyvýšené mohyly, ukrývajúce bohato vybavené hroby.

Foto: TASR - Lukáš Grinaj

V roku 1999 sa stal tento unikátny nález odpoveďou na otázku, ako žili obyvatelia neďalekého hradiska Molpír nad Smolenicami. Hradisko niekoľko storočí ovládalo územie juhozápadného Slovenska a tomu zodpovedala aj životná úroveň jeho obyvateľov. V jeho okolí však archeológovia nenašli pohrebisko. "Hľadalo sa vysvetlenie v písomnom svedectve Homérových eposov, kde antický básnik farbisto opisoval pohrebné zvyky obyvateľov v Stredomorí. Ako neskôr archeológovia zistili, rovnaké zvyky, ako opísal Homér na pohrebe Patrokla, uplatňovali aj obyvatelia tejto časti Slovenska. Pohrebné obrady aristokratov z Molpíra trvali niekoľko dní, sprevádzali ich zápolenia v pästných súbojoch či jazde na koni. Pohreb zavŕšili putovaním zo sídla vládcu po toku rieky a uložením spopolneného tela do rozmernej hrobovej komory. Tak našlo vysvetlenie pohrebisko pri Bielom Kostole, ktoré je od Molpíru vzdialené 16 kilometrov a z hradiska na kopci je dobre viditeľné," napísal archeológ Jozef Urminský.

V monografii, doplnenej množstvom historických fotografií, sa píše o vývoji obce naprieč storočiami až po dnešok. V kapitole o demografii sa možno dočítať, ako sa počet obyvateľov zvyšoval od roku 1869, kedy to bolo 234 duší, až po dnešok. Prudký nárast je zaznamenaný od roku 2005, kedy sa postupne stavajú i nové časti Bieleho Kostola. Autori sa venovali aj cirkevným dejinám, materiálnej i duchovnej kultúre obce. Kapitola o obecnej samospráve vymenúva najdôležitejšie momenty samosprávy obce, venuje sa dnes už nefungujúcej základnej škole i materskej škôlke, spomína na obľúbených učiteľov. Starosta Adámek do nej napísal, že "dedina bez školy nežije. Perspektívne bude opäť potrebné ju zriadiť. Uvidíme, aká bude konštelácia občanov v novovybudovaných investičných celkoch". Zostavovateľka monografie nezabudla ani na kultúrny život Bieleho Kostola a spomenuté sú aj fungujúce spolky ako Slovenský Červený kríž, Slovenský zväz žien, dobrovoľní hasiči, poľovnícky spolok Parná, včelári, záhradkári, chovatelia i telovýchova.