Dohoda o zákaze vývoja, výroby a skladovania bakteriologických, biologických a toxínových zbraní je platná od roku 1975 a postupne ho ratifikovalo dnes už viac ako 160 štátov sveta, SR nevynímajúc.
Autor TASR
Banská Bystrica 11. januára (TASR) - Na nedávnom ženevskom stretnutí expertov, ktoré bolo venované možnej svetovej hrozbe biologických zbraní a bioterorizmu, malo svojich zástupcov aj Slovensko. Účastnícke delegácie boli predovšetkým zo štátov, ktoré pristúpili k Dohode o zákaze vývoja, výroby a skladovania bakteriologických, biologických a toxínových zbraní.
Slovensko na podujatí zastupovala trojčlenná delegácia, ktorej členom bol aj stály zástupca ministerstva zdravotníctva pre problematiku bioterorizmu a krajský hygienik Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Cyril Klement. Podľa neho stretnutie prispelo k celkovému nadhľadu, súvisiaceho s problematikou medzinárodnej zmluvy, zakazujúcej biologické zbrane, pri prípadnej implementácii úloh vyplývajúcich pre členské štáty.
„SR má základný zákon o biologických zbraniach už od roku 2007 a plní si úlohy vyplývajúce z povinností členského štátu Dohody, máme zriadený národný orgán pre kontrolu biologických zbraní - Informačné centrum pre bakteriologické, biologické a toxínové zbrane, ktorý pracuje práve na banskobystrickom RÚVZ," priblížil Klement.
Banskobystrické centrum vzniklo v roku 2001 ako reakcia na antraxové útoky v USA a vo svete. "Pravidelne zasielame aj dotazníky, ktoré vyhodnocuje ISU (International Support Unit) so sídlom v Ženeve s cieľom monitorovať prípadné snahy či pokusy niektorých štátov, prípadne firiem o výrobu biologických zbraní. Zaoberáme sa problematikou biologických a toxínových zbraní po stránke medzinárodnopolitickej, spolupracujeme s ministerstvom zahraničných vecí, s hasičským zborom, políciou, s Úradom civilnej ochrany, ako aj ďalšími relevantnými organizáciami," vysvetlil odborník s tým, že spolu s ministerstvom zdravotníctva ako priamym nadriadeným orgánom pripravujú podklady, stanoviská, publikácie tak, aby bolo Slovensko po odbornej stránke pripravené aj na túto hrozbu.
Od jeho vzniku vyšetrili len v banskobystrickom RÚVZ vyše 800 rizikových zásielok, neskôr sa začalo s vyšetrovaním aj v RÚVZ v Bratislave a v Košiciach. Zo zásielok nebola ani jedna pozitívna, zachytila sa však jedna klinická pozitívna vzorka od pacienta.
Dohoda o zákaze vývoja, výroby a skladovania bakteriologických, biologických a toxínových zbraní je platná od roku 1975 a postupne ho ratifikovalo dnes už viac ako 160 štátov sveta, Slovensko nevynímajúc. Možnosť použitia biologických zbraní je podľa svetových odborníkov na túto problematiku dosť reálna. Účinok biologickej zbrane je založený na choroboplodných vlastnostiach mikroorganizmov a ich produktov. Ich cieľom je spravidla človek, zvieratá alebo rastliny, u ktorých má vyvolať chorobný stav - infekčné ochorenie, otravu, ktorých priamym následkom je jeho významné oslabenie, alebo smrť.
Medzi biologické agensy, ktoré by mohli byť použité v biologickej vojne proti ľuďom, patria napríklad vírusy varioly (pravých kiahní), eboly, hemoragickej horúčky, žltej zimnice, kliešťovej encefalitídy, ale aj mnohé druhy baktérií. V širšom slova zmysle možno podľa odborníkov za biologické zbrane považovať aj mikroorganizmy, rýchle znehodnocujúce fosílne palivá, patogény likvidujúce plodiny a dobytok, čo následne vyvoláva hladomor.
Slovensko na podujatí zastupovala trojčlenná delegácia, ktorej členom bol aj stály zástupca ministerstva zdravotníctva pre problematiku bioterorizmu a krajský hygienik Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Banskej Bystrici Cyril Klement. Podľa neho stretnutie prispelo k celkovému nadhľadu, súvisiaceho s problematikou medzinárodnej zmluvy, zakazujúcej biologické zbrane, pri prípadnej implementácii úloh vyplývajúcich pre členské štáty.
„SR má základný zákon o biologických zbraniach už od roku 2007 a plní si úlohy vyplývajúce z povinností členského štátu Dohody, máme zriadený národný orgán pre kontrolu biologických zbraní - Informačné centrum pre bakteriologické, biologické a toxínové zbrane, ktorý pracuje práve na banskobystrickom RÚVZ," priblížil Klement.
Banskobystrické centrum vzniklo v roku 2001 ako reakcia na antraxové útoky v USA a vo svete. "Pravidelne zasielame aj dotazníky, ktoré vyhodnocuje ISU (International Support Unit) so sídlom v Ženeve s cieľom monitorovať prípadné snahy či pokusy niektorých štátov, prípadne firiem o výrobu biologických zbraní. Zaoberáme sa problematikou biologických a toxínových zbraní po stránke medzinárodnopolitickej, spolupracujeme s ministerstvom zahraničných vecí, s hasičským zborom, políciou, s Úradom civilnej ochrany, ako aj ďalšími relevantnými organizáciami," vysvetlil odborník s tým, že spolu s ministerstvom zdravotníctva ako priamym nadriadeným orgánom pripravujú podklady, stanoviská, publikácie tak, aby bolo Slovensko po odbornej stránke pripravené aj na túto hrozbu.
Od jeho vzniku vyšetrili len v banskobystrickom RÚVZ vyše 800 rizikových zásielok, neskôr sa začalo s vyšetrovaním aj v RÚVZ v Bratislave a v Košiciach. Zo zásielok nebola ani jedna pozitívna, zachytila sa však jedna klinická pozitívna vzorka od pacienta.
Dohoda o zákaze vývoja, výroby a skladovania bakteriologických, biologických a toxínových zbraní je platná od roku 1975 a postupne ho ratifikovalo dnes už viac ako 160 štátov sveta, Slovensko nevynímajúc. Možnosť použitia biologických zbraní je podľa svetových odborníkov na túto problematiku dosť reálna. Účinok biologickej zbrane je založený na choroboplodných vlastnostiach mikroorganizmov a ich produktov. Ich cieľom je spravidla človek, zvieratá alebo rastliny, u ktorých má vyvolať chorobný stav - infekčné ochorenie, otravu, ktorých priamym následkom je jeho významné oslabenie, alebo smrť.
Medzi biologické agensy, ktoré by mohli byť použité v biologickej vojne proti ľuďom, patria napríklad vírusy varioly (pravých kiahní), eboly, hemoragickej horúčky, žltej zimnice, kliešťovej encefalitídy, ale aj mnohé druhy baktérií. V širšom slova zmysle možno podľa odborníkov za biologické zbrane považovať aj mikroorganizmy, rýchle znehodnocujúce fosílne palivá, patogény likvidujúce plodiny a dobytok, čo následne vyvoláva hladomor.