Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V Poprade pri kruhovom objazde museli ochranári riešiť už viacero zranených či zabitých bobrov. Je to chránený živočích a podľa Majka je takéto úmrtie v každom prípade škoda pre ekosystém v regióne.
Autor TASR
Vysoké Tatry 26. mája (TASR) – Počas uplynulého týždňa zrazili autá v Kežmarku dva bobry, ďalšieho videli pohybovať sa pri ceste aj v obci Hôrka pri Poprade. Podľa riaditeľa Správy Tatranského národného parku (TANAP) Pavla Majka je mortalita zvierat na cestách bežná, v prípade bobrov však ide skôr o výnimku a súvisí to najmä s návratom tohto druhu do krajiny.
„Za tých 25 rokov, čo fungujem, sa vždy stretávame s úmrtiami zvierat na cestách, či už sú to líšky, diviačia, srnčia, jelenia zver, máme už pomaly aj desať medveďov zrazených, vlky, ale aj vydry. Na elektrických stĺpoch nám zase hynú vzácne vtáky. Bobry teraz zažívajú svoj populačný boom v regióne a presúvajú sa na vhodnejšie lokality. Pritom nie sú pripravené na infraštruktúru, ktorú musia prekonať, chýbajú nám zelené mosty, takže treba sa viac-menej pripraviť na to, že takéto živočíchy nám budú križovať cesty,“ skonštatoval Majko.
V Poprade pri kruhovom objazde museli ochranári riešiť už viacero zranených či zabitých bobrov. Je to chránený živočích a podľa Majka je takéto úmrtie v každom prípade škoda pre ekosystém v regióne. V tejto súvislosti vyzval účastníkov cestnej premávky, aby boli obozretní a keď takéhoto alebo aj iného živočícha, zbadajú na vozovke, je základ reagovať pokojne. „Treba spomaliť vozidlo, zapnúť výstražné svetlá a počkať, kým prejde na druhú stranu,“ upozornil Majko.
Úhyny bobrov na cestách podľa neho nebývajú časté, takmer po 100 rokoch sa však tento chránený živočích vracia na svoje pôvodné lokality. Je teda predpoklad, že sa s migrujúcimi jedincami pri cestách stretnú vodiči častejšie. „Všetky pôvodné druhy, ktoré sa vracajú do prírody, sú dobrou správou pre človeka, majú svoj význam, aj keď si to možno ľudia vysvetľujú inak. Hlavným prínosom bobra je, že zadržiava vodu v krajine. Teraz bojujeme so suchom, klimatickými zmenami a neuvedomujeme si, že voda nám veľmi rýchlo odteká z územia, upravujeme toky, robíme z toho tobogany. Práve bobor prirodzene vytvára mokrade, ktoré tú vodu zadržia, nejakým spôsobom manažuje aj brehové porasty, tlmí zarastanie, pretože sa živí kôrou z vŕb. Je pôvodným druhom našej fauny, takže legitímne by tu aj mal byť,“ uzatvára riaditeľ Správy TANAP-u.
„Za tých 25 rokov, čo fungujem, sa vždy stretávame s úmrtiami zvierat na cestách, či už sú to líšky, diviačia, srnčia, jelenia zver, máme už pomaly aj desať medveďov zrazených, vlky, ale aj vydry. Na elektrických stĺpoch nám zase hynú vzácne vtáky. Bobry teraz zažívajú svoj populačný boom v regióne a presúvajú sa na vhodnejšie lokality. Pritom nie sú pripravené na infraštruktúru, ktorú musia prekonať, chýbajú nám zelené mosty, takže treba sa viac-menej pripraviť na to, že takéto živočíchy nám budú križovať cesty,“ skonštatoval Majko.
V Poprade pri kruhovom objazde museli ochranári riešiť už viacero zranených či zabitých bobrov. Je to chránený živočích a podľa Majka je takéto úmrtie v každom prípade škoda pre ekosystém v regióne. V tejto súvislosti vyzval účastníkov cestnej premávky, aby boli obozretní a keď takéhoto alebo aj iného živočícha, zbadajú na vozovke, je základ reagovať pokojne. „Treba spomaliť vozidlo, zapnúť výstražné svetlá a počkať, kým prejde na druhú stranu,“ upozornil Majko.
Úhyny bobrov na cestách podľa neho nebývajú časté, takmer po 100 rokoch sa však tento chránený živočích vracia na svoje pôvodné lokality. Je teda predpoklad, že sa s migrujúcimi jedincami pri cestách stretnú vodiči častejšie. „Všetky pôvodné druhy, ktoré sa vracajú do prírody, sú dobrou správou pre človeka, majú svoj význam, aj keď si to možno ľudia vysvetľujú inak. Hlavným prínosom bobra je, že zadržiava vodu v krajine. Teraz bojujeme so suchom, klimatickými zmenami a neuvedomujeme si, že voda nám veľmi rýchlo odteká z územia, upravujeme toky, robíme z toho tobogany. Práve bobor prirodzene vytvára mokrade, ktoré tú vodu zadržia, nejakým spôsobom manažuje aj brehové porasty, tlmí zarastanie, pretože sa živí kôrou z vŕb. Je pôvodným druhom našej fauny, takže legitímne by tu aj mal byť,“ uzatvára riaditeľ Správy TANAP-u.
