Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zo spadnutých stromov sa podľa nich rozšíril podkôrnik napádajúci aj okolité zdravé lesy.
Autor TASR
,aktualizované Bobrovec 13. februára (TASR) – Členovia Urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec sa tri roky snažia získať povolenie na spracovanie pozostatkov veternej kalamity Žofia v rozsahu 30 hektárov, ktorá postihla ich majetky na území Jaloveckej doliny v Západných Tatrách v roku 2014. Zo spadnutých stromov sa podľa nich rozšíril podkôrnik napádajúci aj okolité zdravé lesy. Proti kalamitnej ťažbe sa postavili štátni aj mimovládni ochranári, ktorí s týmto územím rátajú v budúcej zonácii Tatier ako s bezzásahovou A zónou na základe výskytu vzácnych biotopov.
Odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu (OÚ) v Liptovskom Mikuláši vydal predbežné opatrenie, ktorým vlastníkom pozemkov bráni v ťažbe. Predseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec Tomáš Hrtko pre TASR uviedol, že orgány ochrany prírody tak rozhodujú proti nim a bez ich súhlasu. „Je potrebné vyťažiť všetky popadané stromy, asanovať korôvcovú kalamitu a zachrániť majetok nielen v náš prospech, ale aj v prospech celej spoločnosti. K minulému roku máme škodu viac ako 3 milióny eur,“ vyčíslil. Hrtko tvrdí, že ujmu si budú vymáhať súdnou cestou. Ak to bude takto pokračovať, škody sa podľa neho budú neustále zvyšovať do vzdialenosti približne 20 kilometrov a všetok les vyhynie.
Urbárnici odmietajú, aby sa v oblasti vytvorila bezzásahová zóna. Les podľa nich nikdy nebude divoká príroda, pretože bol vysadený ľudskou rukou a je pozmenený. „Možno o nejakých 3000 rokov bude z toho nejaká džungľa, ale dovtedy tam budú erózie,“ vysvetlil Hrtko.
Vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie OÚ v Liptovskom Mikuláši Miroslav Potančok uviedol, že zákaz na ťažbu kalamity vydali na základe podnetu Správy Tatranského národného parku (TANAP), občianskeho združenia (OZ) Prales a Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. „Dôvodom bolo, že sa tam nachádzajú vzácne biotopy a v záujme ich zachovania bolo potrebné vydať toto rozhodnutie. Predbežné opatrenie na zákaz ťažby je stále v platnosti,“ skonštatoval.
Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko tvrdí, že vedenie urbárskeho spoločenstva súhlasilo s hranicami zonácie, a z tohto dôvodu bolo územie vyčlenené na bezzásahové. „Už v roku 2015 mali rozhodnutie o vyplatení ujmy skoro 500.000 eur. Mňa by zaujímalo, či všetci podielnici spoločenstva vedia o tom, že výbor sa zriekol vyplatenia tejto sumy. Momentálne je to v štádiu sporu, kde trváme na tom, že z hľadiska biodiverzity je toto územie vzácne, nachádza sa v národnom parku a zaslúži si ochranu,“ uviedol. Podľa jeho slov bola ujma vypočítaná z dreva, ktoré spadlo na zem a nebolo možné priblížiť sa, spracovať ho a predať. „Sme pripravení prenajať si tieto pozemky dlhodobo tak, ako so všetkými ďalšími urbárskymi spoločenstvami v Západných Tatrách,“ ozrejmil.
Hospodárske lesy na nachádzajú v národnom parku v treťom stupni ochrany. Riaditeľ Správy TANAP-u tvrdí, že ak tam má vzniknúť bezzásahová zóna, nemôže nastať situácia, že sa drevo vyrúbe a spracuje. Príroda a spoločenstvá, ktoré tam žijú, musia fungovať bez vplyvu ľudskej činnosti.
Predseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec si myslí, že štát nebude mať peniaze na to, aby urbár odškodnil. Aj preto nebudú súhlasiť s tým, aby v lokalite vznikla A zóna. Hovorca Ministerstva životného prostredia SR Tomáš Ferenčák však tvrdí, že ministerstvo si pri ochrane najvzácnejších lokalít zakladá na férových podmienkach pre vlastníkov. „Napríklad za minulý rok na celom Slovensku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a škody spôsobené chránenými živočíchmi predstavovali sumu takmer 4,5 milióna eur,“ vyčíslil.
Ekológ a predseda OZ Matej Korvín Jozef Vojtek sa prikláňa na stranu vlastníkov lesov. „Ak sa podarí presadiť zonáciu v Západných Tatrách tak, že budú veľké plochy vyhlásené ako A zóna, čiže bude na týchto plochách presadená bezzásahovosť, smrekové lesy skôr alebo neskôr podľahnú podkôrnikovým kalamitám. Z tých suchých smrekových lesov vzniknú v priebehu asi piatich rokov veľkoplošné polomy,“ myslí si. Tie podľa neho nie sú hodné toho, aby sa stali súčasťou národného parku.
O spore by sa malo rozhodovať v najbližšom období, OÚ v Žiline ako odvolací orgán totiž už dvakrát zrušil rozhodnutie úradu v Liptovskom Mikuláši o zákaze ťažby. Ten sa teraz musí vysporiadať so vznesenými pripomienkami a vydať nové rozhodnutie.
Odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu (OÚ) v Liptovskom Mikuláši vydal predbežné opatrenie, ktorým vlastníkom pozemkov bráni v ťažbe. Predseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec Tomáš Hrtko pre TASR uviedol, že orgány ochrany prírody tak rozhodujú proti nim a bez ich súhlasu. „Je potrebné vyťažiť všetky popadané stromy, asanovať korôvcovú kalamitu a zachrániť majetok nielen v náš prospech, ale aj v prospech celej spoločnosti. K minulému roku máme škodu viac ako 3 milióny eur,“ vyčíslil. Hrtko tvrdí, že ujmu si budú vymáhať súdnou cestou. Ak to bude takto pokračovať, škody sa podľa neho budú neustále zvyšovať do vzdialenosti približne 20 kilometrov a všetok les vyhynie.
Urbárnici odmietajú, aby sa v oblasti vytvorila bezzásahová zóna. Les podľa nich nikdy nebude divoká príroda, pretože bol vysadený ľudskou rukou a je pozmenený. „Možno o nejakých 3000 rokov bude z toho nejaká džungľa, ale dovtedy tam budú erózie,“ vysvetlil Hrtko.
Vedúci odboru starostlivosti o životné prostredie OÚ v Liptovskom Mikuláši Miroslav Potančok uviedol, že zákaz na ťažbu kalamity vydali na základe podnetu Správy Tatranského národného parku (TANAP), občianskeho združenia (OZ) Prales a Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. „Dôvodom bolo, že sa tam nachádzajú vzácne biotopy a v záujme ich zachovania bolo potrebné vydať toto rozhodnutie. Predbežné opatrenie na zákaz ťažby je stále v platnosti,“ skonštatoval.
Riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko tvrdí, že vedenie urbárskeho spoločenstva súhlasilo s hranicami zonácie, a z tohto dôvodu bolo územie vyčlenené na bezzásahové. „Už v roku 2015 mali rozhodnutie o vyplatení ujmy skoro 500.000 eur. Mňa by zaujímalo, či všetci podielnici spoločenstva vedia o tom, že výbor sa zriekol vyplatenia tejto sumy. Momentálne je to v štádiu sporu, kde trváme na tom, že z hľadiska biodiverzity je toto územie vzácne, nachádza sa v národnom parku a zaslúži si ochranu,“ uviedol. Podľa jeho slov bola ujma vypočítaná z dreva, ktoré spadlo na zem a nebolo možné priblížiť sa, spracovať ho a predať. „Sme pripravení prenajať si tieto pozemky dlhodobo tak, ako so všetkými ďalšími urbárskymi spoločenstvami v Západných Tatrách,“ ozrejmil.
Hospodárske lesy na nachádzajú v národnom parku v treťom stupni ochrany. Riaditeľ Správy TANAP-u tvrdí, že ak tam má vzniknúť bezzásahová zóna, nemôže nastať situácia, že sa drevo vyrúbe a spracuje. Príroda a spoločenstvá, ktoré tam žijú, musia fungovať bez vplyvu ľudskej činnosti.
Predseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva Bobrovec si myslí, že štát nebude mať peniaze na to, aby urbár odškodnil. Aj preto nebudú súhlasiť s tým, aby v lokalite vznikla A zóna. Hovorca Ministerstva životného prostredia SR Tomáš Ferenčák však tvrdí, že ministerstvo si pri ochrane najvzácnejších lokalít zakladá na férových podmienkach pre vlastníkov. „Napríklad za minulý rok na celom Slovensku náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania a škody spôsobené chránenými živočíchmi predstavovali sumu takmer 4,5 milióna eur,“ vyčíslil.
Ekológ a predseda OZ Matej Korvín Jozef Vojtek sa prikláňa na stranu vlastníkov lesov. „Ak sa podarí presadiť zonáciu v Západných Tatrách tak, že budú veľké plochy vyhlásené ako A zóna, čiže bude na týchto plochách presadená bezzásahovosť, smrekové lesy skôr alebo neskôr podľahnú podkôrnikovým kalamitám. Z tých suchých smrekových lesov vzniknú v priebehu asi piatich rokov veľkoplošné polomy,“ myslí si. Tie podľa neho nie sú hodné toho, aby sa stali súčasťou národného parku.
O spore by sa malo rozhodovať v najbližšom období, OÚ v Žiline ako odvolací orgán totiž už dvakrát zrušil rozhodnutie úradu v Liptovskom Mikuláši o zákaze ťažby. Ten sa teraz musí vysporiadať so vznesenými pripomienkami a vydať nové rozhodnutie.
