Trstená 7. augusta (TASR) – Udalosti spred 75 rokov zasiahli do životov obyvateľov Trstenej, vtedy rozvinutého remeselnícko-živnostenského mestečka na hornej Orave, výrazným spôsobom. Podľa historika a mestského kronikára Mareka Ďurča najväčšie škody na životoch i majetku v meste utrpeli najmä počas bojov na jar 1945, no výrazným medzníkom bola tiež ekologická pohroma pri tamojšej rafinérii v roku 1944.

Trstená bola v 40. rokoch minulého storočia sídlom obchodu, v meste pravidelne organizovali trhy a jarmoky so stáročnou tradíciou. V prvej polovici 20. storočia tu zriadili rafinériu na petrolejové oleje a výrobu pohonných hmôt. Podľa informácií z dobových dokumentov ju spravoval Ján Singhofer. „V literatúre sa uvádza, že od 31. augusta 1944 využívali partizáni bezplatne pohonné hmoty z tejto rafinérie. V počte 12 mužov ju obsadili a všetky pohonné hmoty zabavili pre účely povstania. Nemecké jednotky však dostali príkaz odviezť všetok benzín, ktorý tu bol uskladnený. Išlo o niekoľko stotisíc litrov paliva a vozili ho smerom cez Suchú Horu. Pred ústupom od rafinérie slovenskí vojaci pootvárali kohútiky na nádržiach a benzín voľne vytiekol do potoka Zábiedovčík, odtiaľ Oravicou do rieky Oravy. Došlo teda k ekologickej pohrome,“ priblížil Ďurčo pre TASR.

Nemci po príchode k rafinérii vrhli všetky sily na záchranu pohonných hmôt. Ustupujúce jednotky podľa kronikára prenasledovali len menšie sily. V boji o rafinériu padlo celkom deväť vojakov, ktorých tam neskôr dali Nemci aj pochovať.

I keď Slovenské národné povstanie s centrom v Banskej Bystrici vypuklo 29. augusta 1944, v Trstenej pracoval revolučný Okresný národný výbor už rok predtým, v decembri 1943. Podľa Ďurča mal výbor za cieľ koordinovať jednotlivé zložky odboja na hornej Orave a pripravovať pôdu pre príchod Červenej armády a oslobodenie mesta. Významným dokumentom, ktorý mapuje najmä augustové dni roku 1944, je františkánska Historia domus v latinskom jazyku. „Besnota vojny sa priblížila k nám. Stala sa taká udalosť, že 23. augusta bol obsadený Paríž, Rumunsko prešlo na stranu Rusov 24. augusta. Predmetom rokovaní boli najmä vojaci nemeckého pôvodu pôsobiaci v horách ako partizáni a ruskí vojaci, ktorí tu boli dopravení ako parašutisti. Nás presvedčil o prítomnosti Rusov nález ruských mincí v našej kostolnej pokladničke. Rozšírila sa správa o prenasledovaní Nemcov, najmä vojakov. Z nich viacerí boli chytení partizánmi a následne zabití,“ uvádza sa v zdrojoch.

Františkáni vo svojej latinskej kronike ďalej opisujú udalosti z 28. augusta a vzburu slovenského vojska proti Nemcom. „V našom kraji, na slovensko-poľskom pohraničí, sa ozbrojený konflikt začal už v tento deň. Nemeckí vojaci sem prišli na jednom aute ako špióni a pokračovali až do Oravského Podzámku, kde boli neskôr chytení a popravení. Nemecké vojsko 29. augusta obsadilo Slovensko,“ pripomínajú dobové udalosti v knihe. Nasledujúci deň boli povolaní do zbrane všetci muži do 40. roku života, ktorí boli schopní zúčastniť sa vojny. Nie všetci však uposlúchli tento rozkaz.

Podľa Ďurča bola horná Orava pre nemeckú armádu strategickým územím, pretože susedila s Poľskom, ktoré bolo začlenené do nemeckej sféry vplyvu. „Mesto utrpelo najväčšie škody pri prechode frontu na jar 1945, kedy sa tu intenzívne bojovalo, no, samozrejme, aj rok predtým. Na základe preskúmaných dokumentov sa domnievam, že Trstenčanov v roku 1944 najviac zasiahlo obmedzenie osobnej slobody nemeckou brannou mocou,“ načrtol.

Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica

Tragické udalosti z rokov 1944 a 1945 na území mesta Trstená pripomínajú viaceré pamätné miesta. Na Námestí Milana Rastislava Štefánika je pomník venovaný Červenej armáde, v lokalite Pod Hálečkovou zas pamätné miesto a pomník SNP. Je to obdĺžnikový tabuľový reliéf z pieskovca s partizánskou tematikou umiestnený pri spoločnom hrobe. Podľa Ďurča ide o dielo od dvojice architektov Vojtecha Ihriského a Františka Faulhammera z roku 1952. „Pomník a pamätné miesto sa nachádzajú na okraji intravilánu mesta. Vedenie mesta im minulý rok venovalo náležitú pozornosť a lokalitu revitalizovalo,“ uzavrel.