Bojnice 28. novembra (TASR) – Najcennejšia umelecká pamiatka Bojnického zámku, desať doskových obrazov stredovekého florentského majstra Narda di Cione, nazývaná tiež Bojnický oltár, sa včera po ôsmich desaťročiach vrátila späť do zámockej kaplnky. Tak ako si to želal a naplánoval posledný feudálny majiteľ zámku gróf Ján Pálffy (1829 – 1908).

Spokojnosťou žiaril predovšetkým riaditeľa Múzea Bojnice Ján Papco, ktorý urobil všetko preto, aby raz nastala, podľa neho, takáto historická chvíľa. V zámockej kaplnke, v pozlátenom oltári boli doteraz umiestnené iba kópie doskových obrazov. Originály vystavovali v Päťhrannej veži zámku, kde mali vytvorené potrebné klimatické podmienky. V tomto roku však začala rozsiahla rekonštrukcia týchto priestorov a Bojnický oltár v lete inštalovali na veľkej výstave Talianska maľba v Slovenskej národnej galérii. Z nej ich dnes v špeciálnych prepravných drevených kazetách previezli do zámku. Tam ich domáci reštaurátori a ďalší pracovníci múzea opatrne, v bielych rukavičkách, vybalili a postupne osadili do skeletu oltára. V kaplnke ešte predtým vybudovali presklenú lokálnu klimatizačnú jednotku, ktorá patrí medzi najmodernejšie zariadenia svojho druhu v Európe. "Dôvodom je, že inak by sa v kaplnke nedala vytvoriť vhodná klíma, potrebná na ochranu vzácnych malieb," uviedol Papco.

"História Bojnického oltára je mimoriadne pohnutá. Polyptych v 14. storočí namaľoval Nardo di Cione pravdepodobne pre kláštor augustiniánov v Pize. Kedy a prečo ich z tamojšej kaplnky odstránili, nie je známe. Je však isté, že ich gróf Pálffy objavil v nejakom antikvariáte v polovici 19. storočia. Bol v Európe známy ako veľký milovník a znalec umenia. Nevedno však, kedy to bolo, ani kde presne ich kúpil. Kvôli nim však dal postaviť kaplnku a inštalovať nový pozlátený vyrezávaný oltár. Skelet oltára sám navrhol. Osadenia obrazov sa už gróf nedožil. Pod kaplnkou si však nechal postaviť kryptu s mramorovým sarkofágom, v ktorom je pochovaný," informoval riaditeľ múzea.



Pokoj však grófovi nedožičili traja zlodeji, ktorí v roku 1933 päť najväčších dominantných obrazov ukradli s cieľom speňažiť ich. Pri prehliadke zámku sa ako bežní návštevníci nechali zatvoriť na chóre kaplnky, čo si správca nevšimol. Potom sa po lanách spustili do kaplnky, vybrali obrazy a cez malé okienka ich vyniesli do zámockého parku. Polícia za vypátranie obrazov vypísala odmenu 7500 korún. Viac ako rok sa však neobjavila žiadna stopa. Až neskôr jeden zo zlodejov vo väzení, kde sedel za inú trestnú činnosť, prezradil v snahe zmierniť si trest, že sa podieľal na krádeži. Tak sa podarilo obrazy zachrániť.

Prevoz do Prahy

Foto: TASR

Našli ich ukryté u jedného kachliara v Zlíne. Boli však čiastočne poškodené, preto ich spolu s ostatnými, ktoré zostali v zámku, previezli do Prahy na reštaurovanie. Odtiaľ ich dlho odmietali vrátiť do Bojníc. Stali sa súčasťou expozície talianskeho umenia pražskej národnej galérie. Niekoľkokrát prišla zo Slovenska požiadavka a vznikla široká mediálna kampaň, aby sa obrazy dostali späť do Bojnického zámku. Uskutočnili sa dokonca demonštrácie, na ktorých ľudia požadovali vrátiť vtedy už samostatnému Slovensku tieto cenné diela. Napokon do sporu museli zasiahnuť vtedajší premiéri oboch krajín. Bojnický oltár z Prahy vrátili výmenou za niektoré, tiež vzácne slovaciká.

"Oltár previezli do Bojníc 15. decembra 1995 pri prísnych bezpečnostných opatreniach. Umiestnili ho v spomínanej Päťhrannej veži, kde museli predtým vytvoriť vhodné klimatické podmienky, stálu teplotu okolo 18 stupňov C a 60-percentnú vlhkosť. Vďaka tomu zostali obrazy v dobrom stave," konštatoval Papco.

Verné kópie obrazov Bojnického oltára, ktoré v 80. rokoch vyrobili v Prahe, aby upokojili vtedajšie požiadavky na ich návrat do Bojníc, zostanú aj teraz v kaplnke. Múzejníci chcú, podľa slov historičky umenia Kataríny Malečkovej, v kaplnke vybudovať prezentáciu histórie oltára, od jeho namaľovania po súčasnosť. Návštevníci si budú môcť po prvý raz pozrieť znovu nainštalovaný oltár od 6. decembra, kedy v zámku začne podujatie Zázračné Vianoce na Bojnickom zámku.