Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Druhý najproblematickejší invázny druh dreviny v Bratislave je podľa mesta javorovec jaseňolistý.
Autor TASR
Bratislava 28. októbra (TASR) - Mesto Bratislava pri inváznych rastlinách bojuje najmä s pajaseňom žliazkatým, javorovcom jaseňolistým či pohánkovcom (Fallopia sp.). Magistrát ich označuje ako najproblematickejšie invázne rastliny na území hlavného mesta.
"Pajaseň žliazkatý je výrazne intenzívne sa šíriaci druh v mestskom prostredí s veľkou intenzitou rastu (ročne aj tri metre). Je potrebné jeho intenzívne, koordinované a systematické odstraňovanie. Ide o najproblematickejší invázny druh dreviny v podmienkach Bratislavy," uviedla pre TASR hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. Pri tomto druhu je zakázané jeho výlučne mechanické odstraňovanie výrubom. Je potrebné použiť injekčnú metódu.
Druhý najproblematickejší invázny druh dreviny v Bratislave je podľa mesta javorovec jaseňolistý. Nestačí len jeho mechanické odstraňovanie výrubom, ale je potrebná aj následná aplikácia herbicídneho prípravku na odstraňovanie rastlín. Dve spomínané invázne dreviny sú podľa bratislavského magistrátu pre svoju toxicitu škodlivé nielen pre pôvodné druhy drevín a ich biotopy, ale aj pre človeka a živočíchy.
V prípade rodu pohánkovec momentálne jeho početnosť v hlavnom meste nie je kritická, no podľa samosprávy je potrebné zamedziť jeho postupnému rozširovaniu v tomto štádiu. "Pri týchto druhoch je účinný najmä chemický spôsob s použitím registrovaných prípravkov na likvidáciu rastlín (herbicídov)," uviedla Rajčanová.
Magistrát deklaruje, že má záujem odstraňovať invázne dreviny z pozemkov vo vlastníctve a priamej správe mesta. "A aj aktívne túto činnosť vykonávame," podotkla hovorkyňa. Bratislavské mestské časti majú podľa mesta oslovovať majiteľov tých pozemkov, kde sa invázne dreviny nachádzajú a ktorí si zákonnú povinnosť odstraňovať tieto dreviny neplnia.
"Odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov drevín v zastavanom území obce je potrebné vykonávať s ohľadom na bezpečnosť obyvateľov a ich majetku a rešpektovať ochranu chránených druhov živočíchov (najmä hniezdiacich druhov vtákov)," priblížila Rajčanová. Odstraňovanie inváznych druhov drevín v praxi teda ovplyvňuje viacero faktorov, čo robí túto činnosť podľa mesta celkovo náročnú a vyžaduje aj trpezlivosť obyvateľov, pretože je závislá od vegetačného obdobia.
Taktiež od dostupnosti drevín v danom teréne (často sú to okrajové zanedbané pozemky), od spolupráce majiteľov okolitých parciel, od vzrastu jedincov drevín (aplikácia herbicídu na mladé rastliny je zložitejšia a menej efektívna). "Rovnako aj od ochoty obyvateľov akceptovať odstraňovanie týchto drevín vo svojom okolí," podotkla Rajčanová.
"Pajaseň žliazkatý je výrazne intenzívne sa šíriaci druh v mestskom prostredí s veľkou intenzitou rastu (ročne aj tri metre). Je potrebné jeho intenzívne, koordinované a systematické odstraňovanie. Ide o najproblematickejší invázny druh dreviny v podmienkach Bratislavy," uviedla pre TASR hovorkyňa hlavného mesta Katarína Rajčanová. Pri tomto druhu je zakázané jeho výlučne mechanické odstraňovanie výrubom. Je potrebné použiť injekčnú metódu.
Druhý najproblematickejší invázny druh dreviny v Bratislave je podľa mesta javorovec jaseňolistý. Nestačí len jeho mechanické odstraňovanie výrubom, ale je potrebná aj následná aplikácia herbicídneho prípravku na odstraňovanie rastlín. Dve spomínané invázne dreviny sú podľa bratislavského magistrátu pre svoju toxicitu škodlivé nielen pre pôvodné druhy drevín a ich biotopy, ale aj pre človeka a živočíchy.
V prípade rodu pohánkovec momentálne jeho početnosť v hlavnom meste nie je kritická, no podľa samosprávy je potrebné zamedziť jeho postupnému rozširovaniu v tomto štádiu. "Pri týchto druhoch je účinný najmä chemický spôsob s použitím registrovaných prípravkov na likvidáciu rastlín (herbicídov)," uviedla Rajčanová.
Magistrát deklaruje, že má záujem odstraňovať invázne dreviny z pozemkov vo vlastníctve a priamej správe mesta. "A aj aktívne túto činnosť vykonávame," podotkla hovorkyňa. Bratislavské mestské časti majú podľa mesta oslovovať majiteľov tých pozemkov, kde sa invázne dreviny nachádzajú a ktorí si zákonnú povinnosť odstraňovať tieto dreviny neplnia.
"Odstraňovanie inváznych nepôvodných druhov drevín v zastavanom území obce je potrebné vykonávať s ohľadom na bezpečnosť obyvateľov a ich majetku a rešpektovať ochranu chránených druhov živočíchov (najmä hniezdiacich druhov vtákov)," priblížila Rajčanová. Odstraňovanie inváznych druhov drevín v praxi teda ovplyvňuje viacero faktorov, čo robí túto činnosť podľa mesta celkovo náročnú a vyžaduje aj trpezlivosť obyvateľov, pretože je závislá od vegetačného obdobia.
Taktiež od dostupnosti drevín v danom teréne (často sú to okrajové zanedbané pozemky), od spolupráce majiteľov okolitých parciel, od vzrastu jedincov drevín (aplikácia herbicídu na mladé rastliny je zložitejšia a menej efektívna). "Rovnako aj od ochoty obyvateľov akceptovať odstraňovanie týchto drevín vo svojom okolí," podotkla Rajčanová.
