Sú to nezastavané i zastavané plochy priľahlé k parcelám rodinných domov, dvorov, záhrad, ba aj plochy priamo uprostred inak ucelených parciel.
Autor TASR
Bratislava 7. marca (TASR) - Viaceré bratislavské mestské časti sa už roky snažia nadobudnúť do vlastníctva pozemky hlavného mesta, ktoré nejakým spôsobom presahujú do ich katastrálneho priestoru. Takých pozemkových plôch, ktoré užívajú súkromné osoby, no z nejakého dôvodu sa stali majetkom mesta, je množstvo na celom území Bratislavy.
Sú to nezastavané i zastavané plochy priľahlé k parcelám rodinných domov, dvorov, záhrad, ba aj plochy priamo uprostred inak ucelených parciel. „Každý za nás si dnes uvedomuje hodnotu nehnuteľnosti v danej mestskej časti. Akékoľvek majetkovoprávne nezrovnalosti však uberajú z hodnoty nehnuteľnosti a preto trápia viacerých občanov, ktorí chcú mať istotu vlastníctva ucelenej parcely. Týka sa to aj mestskej časti Vajnory. Vieme svoje o legislatíve a ťažkých zápasoch s nepružnou administratívou, cez ktorú sa treba prehrýzť, ak sa chceme dostať k vlastníctvu niečoho, čo patrí úradu. Nejedného užívateľa nevysporiadaných pozemkov odrádza neprimeraná náročnosť procesov od toho, aby sa pustil do vybavovania záležitostí spojených s nadobudnutím mestských pozemkov do súkromného vlastníctva," uviedol pre TASR mestský poslanec za MČ Vajnory Ján Panák (Smer-SD).
Existujú však už isté precedensy, o ktoré by sa dalo oprieť. "Napríklad v poslednom čase sa nám podarilo presadiť na mestskom zastupiteľstve schválenie niekoľkých žiadostí o predaj pozemkov, kde vlastníkom je hlavné mesto a užívateľmi občania Vajnôr. Odpredaj na základe žiadosti občana, ktorý dlhodobo využíva pozemok a stará sa oň, sa stal reálny a magistrát už v takých prípadoch neuplatňuje verejnú obchodnú súťaž, ani keď by hodnota pozemku prevyšovala 40.000 eur. To znamená, že magistrát je teraz pripravený predať pozemok priamo, na základe schválenia žiadosti mestským zastupiteľstvom," dodal Ján Panák. Predaj sa uskutoční podľa príslušných platných zákonov, pričom cenu stanoví súdnoznalecký odhad, ktorý zohľadňuje trhovú cenu pozemku. Poradenstvo pri príprave takejto žiadosti poskytujú kompetentné útvary miestnych úradov jednotlivých mestských častí.
Otázkou však zostáva, ako bude magistrát postupovať v prípade žiadostí o odpredaj pozemkov, ktoré papierovo hlavné mesto vlastní, zasahujú do mestských častí, no v katastrálnych knihách sú uvedení iní, pôvodní majitelia, prípadne ich dedičia. Mesto ich vyvlastnilo v 50. rokoch. V mnohých prípadoch ich odmietlo vrátiť pôvodným vlastníkom aj kvôli zložitým sporom. Napríklad práve v mestskej časti Vajnory sú v okolí vajnorského jazera desiatky pôvodných majiteľov, dnes už aj ich zákonných zástupcov. Mesto ich vyvlastnilo a dalo do užívania svojej organizácii ZARES (Záhradnícke a rekreačné služby). Na týchto pozemkoch vyrástli desiatky chát. Legálne, lebo majiteľom chatiek ich mesto dalo do prenájmu na 30 rokov ešte skôr, než si oni stačili uplatniť reštitučné nároky. Prenájom sa pomaly končí. Pri priamom predaji takzvaných mestských pozemkov hrozí, že majitelia budov sa stanú aj majiteľmi pozemkov bez toho, aby sa o tom vlastníci vôbec dozvedeli.
Ako bude mestský magistrát postupovať v týchto prípadoch primátor Bratislavy Milan Ftáčnik pre TASR uviedol: "Mesto má záujem vysporiadať tieto vzťahy, aby mal vlastník nehnuteľnosti vysporiadaný vzťah aj k danému pozemku. Mesto chce týmto spôsobom získať aj finančné prostriedky. Konečné riešenie a tým aj rozhodnutie o vlastníckych vzťahoch je však v rukách poslancov mestského zastupiteľstva. Najväčším kameňom úrazu je však dosiaľ dohoda o cene pozemku."
Podľa starostu Jána Mrvu (SDKÚ-DS), ktorý v mestskom zastupiteľstve reprezentuje mestskú časť Vajnory, sa "mestské časti riadia zákonom o Bratislave, zákonom o správe majetku obcí a štatútom hlavného mesta Bratislavy. V prípadoch, že ide o dovysporiadanie záhradok či predzáhradok alebo pozemkov súvisiacich s hlavnou nehnuteľnosťou, som za to, aby sa odpredali priamo žiadateľovi, teda vlastníkovi záhradnej chatky formou osobitného zreteľa za znaleckú cenu. V lokalite vajnorských jazier sú však dve legálne a jedna ilegálna záhradkárska osada, kde sú chatky postavené nie na pozemkoch mesta, ani mestskej časti, ale na pozemkoch Vajnorčanov. Stále však platí, že vlastnícke právo sa nepremlčuje."
Sú to nezastavané i zastavané plochy priľahlé k parcelám rodinných domov, dvorov, záhrad, ba aj plochy priamo uprostred inak ucelených parciel. „Každý za nás si dnes uvedomuje hodnotu nehnuteľnosti v danej mestskej časti. Akékoľvek majetkovoprávne nezrovnalosti však uberajú z hodnoty nehnuteľnosti a preto trápia viacerých občanov, ktorí chcú mať istotu vlastníctva ucelenej parcely. Týka sa to aj mestskej časti Vajnory. Vieme svoje o legislatíve a ťažkých zápasoch s nepružnou administratívou, cez ktorú sa treba prehrýzť, ak sa chceme dostať k vlastníctvu niečoho, čo patrí úradu. Nejedného užívateľa nevysporiadaných pozemkov odrádza neprimeraná náročnosť procesov od toho, aby sa pustil do vybavovania záležitostí spojených s nadobudnutím mestských pozemkov do súkromného vlastníctva," uviedol pre TASR mestský poslanec za MČ Vajnory Ján Panák (Smer-SD).
Existujú však už isté precedensy, o ktoré by sa dalo oprieť. "Napríklad v poslednom čase sa nám podarilo presadiť na mestskom zastupiteľstve schválenie niekoľkých žiadostí o predaj pozemkov, kde vlastníkom je hlavné mesto a užívateľmi občania Vajnôr. Odpredaj na základe žiadosti občana, ktorý dlhodobo využíva pozemok a stará sa oň, sa stal reálny a magistrát už v takých prípadoch neuplatňuje verejnú obchodnú súťaž, ani keď by hodnota pozemku prevyšovala 40.000 eur. To znamená, že magistrát je teraz pripravený predať pozemok priamo, na základe schválenia žiadosti mestským zastupiteľstvom," dodal Ján Panák. Predaj sa uskutoční podľa príslušných platných zákonov, pričom cenu stanoví súdnoznalecký odhad, ktorý zohľadňuje trhovú cenu pozemku. Poradenstvo pri príprave takejto žiadosti poskytujú kompetentné útvary miestnych úradov jednotlivých mestských častí.
Otázkou však zostáva, ako bude magistrát postupovať v prípade žiadostí o odpredaj pozemkov, ktoré papierovo hlavné mesto vlastní, zasahujú do mestských častí, no v katastrálnych knihách sú uvedení iní, pôvodní majitelia, prípadne ich dedičia. Mesto ich vyvlastnilo v 50. rokoch. V mnohých prípadoch ich odmietlo vrátiť pôvodným vlastníkom aj kvôli zložitým sporom. Napríklad práve v mestskej časti Vajnory sú v okolí vajnorského jazera desiatky pôvodných majiteľov, dnes už aj ich zákonných zástupcov. Mesto ich vyvlastnilo a dalo do užívania svojej organizácii ZARES (Záhradnícke a rekreačné služby). Na týchto pozemkoch vyrástli desiatky chát. Legálne, lebo majiteľom chatiek ich mesto dalo do prenájmu na 30 rokov ešte skôr, než si oni stačili uplatniť reštitučné nároky. Prenájom sa pomaly končí. Pri priamom predaji takzvaných mestských pozemkov hrozí, že majitelia budov sa stanú aj majiteľmi pozemkov bez toho, aby sa o tom vlastníci vôbec dozvedeli.
Ako bude mestský magistrát postupovať v týchto prípadoch primátor Bratislavy Milan Ftáčnik pre TASR uviedol: "Mesto má záujem vysporiadať tieto vzťahy, aby mal vlastník nehnuteľnosti vysporiadaný vzťah aj k danému pozemku. Mesto chce týmto spôsobom získať aj finančné prostriedky. Konečné riešenie a tým aj rozhodnutie o vlastníckych vzťahoch je však v rukách poslancov mestského zastupiteľstva. Najväčším kameňom úrazu je však dosiaľ dohoda o cene pozemku."
Podľa starostu Jána Mrvu (SDKÚ-DS), ktorý v mestskom zastupiteľstve reprezentuje mestskú časť Vajnory, sa "mestské časti riadia zákonom o Bratislave, zákonom o správe majetku obcí a štatútom hlavného mesta Bratislavy. V prípadoch, že ide o dovysporiadanie záhradok či predzáhradok alebo pozemkov súvisiacich s hlavnou nehnuteľnosťou, som za to, aby sa odpredali priamo žiadateľovi, teda vlastníkovi záhradnej chatky formou osobitného zreteľa za znaleckú cenu. V lokalite vajnorských jazier sú však dve legálne a jedna ilegálna záhradkárska osada, kde sú chatky postavené nie na pozemkoch mesta, ani mestskej časti, ale na pozemkoch Vajnorčanov. Stále však platí, že vlastnícke právo sa nepremlčuje."