Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dreviny podľa primátora chránia ulice pred prehrievaním a zlepšujú kvalitu ovzdušia.
Autor TASR
Bratislava 7. septembra (TASR) – Mesto Bratislava chce do roku 2022 vysadiť 10.000 stromov a kríkov. Pre dosiahnutie tohto cieľa spustila samospráva iniciatívu, kde hľadá partnerov z firiem, inštitúcií, organizácií a komunít. Rovnako do nej pozýva Bratislavčanov. Verejnosť môže iniciatívu podporiť darom na výsadbu dreviny alebo sa môže zapojiť priamo do sadenia. Zámer v pondelok predstavil primátor Bratislavy Matúš Vallo so svojím splnomocnencom pre zeleň a životné prostredie Andrejom Kovarikom.
Dreviny podľa primátora chránia ulice pred prehrievaním, zlepšujú kvalitu ovzdušia, zmierňujú následky prívalových dažďov a poskytujú útočisko pre živočíchy a hmyz. "Od roku 2019 sme vysadili vyše 1000 stromov, z čoho 271 stromov bolo v rámci náhradnej výsadby a 745 stromov bolo v rámci normálneho sadenia. Už teraz je to viac ako výsadba za predchádzajúce volebné obdobie," skonštatoval primátor.
O necelý mesiac sa začne hlavná výsadbová sezóna a magistrát chce dať možnosť obyvateľom, organizáciám, komunitám či firmám, aby sa mohli zapojiť do sadenia drevín alebo na túto činnosť finančne prispeli. "Všetci môžu prispieť svojím voľným časom, prácou, ale aj sumou, ktorá bude venovaná na výsadbu stromov," spresnil Vallo. Hlavné mesto spustilo preto web 10000stromov.sk, kde verejnosti iniciatívu i možnosť zapojenia sa do nej približuje. V novembri pripravuje prvú akciu sadenia stromov, a to v Horskom parku, kde plánuje omladzovať les.
Magistrát zároveň pripravuje s mestským Metropolitným inštitútom Bratislavy manuál starostlivosti o zeleň. Dokument bude podľa primátora hotový do konca roka a prinesie odborné postupy starostlivosti o zeleň v meste. "V spolupráci s niektorými mestskými časťami pripravujeme aj jednotný evidenčný systém zelene, ktorý nám pomôže mať prehľad o zeleni a lepšie sa o ňu starať," poznamenal Vallo.
Výsadba drevín je podľa Kovarika jedným z nosných prvkov, ako mesto prispôsobiť na zmenu klímy. Magistrát sa však stretáva aj s ťažkosťami pri výsadbe, napríklad s inžinierskymi sieťami pod povrchom. "Niektoré plochy sú zdanlivo voľné, ale mnohé z nich sú zaťažené inžinierskymi sieťami. Toto je pre nás jedna z najväčších bariér pri výsadbe," poznamenal splnomocnenec. Za výsadbou jedného stromu sa podľa jeho slov skrýva veľa preverovania, či je ho možné zasadiť práve na plánované miesto. "Voľných plôch v meste je málo," skonštatoval Kovarik.
Spolu so svojimi kolegami z magistrátu deklaruje, že pracujú na výbere vhodných lokalít i drevín na výsadbu a rovnako sa starajú o to, aby zeleň po zasadení aj prežila. Starostlivosť po výsadbe trvá minimálne tri roky. Náklady na výsadbovú a povýsadbovú starostlivosť o jeden strom vychádzajú podľa mesta na zhruba 700 eur. "Začali sme zavádzať aj zmeny týkajúce sa odbornej starostlivosti o zeleň," uviedol Kovarik. Ako príklad uviedol zlepšenie kvality orezov či zavlažovacie vaky.
Dreviny podľa primátora chránia ulice pred prehrievaním, zlepšujú kvalitu ovzdušia, zmierňujú následky prívalových dažďov a poskytujú útočisko pre živočíchy a hmyz. "Od roku 2019 sme vysadili vyše 1000 stromov, z čoho 271 stromov bolo v rámci náhradnej výsadby a 745 stromov bolo v rámci normálneho sadenia. Už teraz je to viac ako výsadba za predchádzajúce volebné obdobie," skonštatoval primátor.
O necelý mesiac sa začne hlavná výsadbová sezóna a magistrát chce dať možnosť obyvateľom, organizáciám, komunitám či firmám, aby sa mohli zapojiť do sadenia drevín alebo na túto činnosť finančne prispeli. "Všetci môžu prispieť svojím voľným časom, prácou, ale aj sumou, ktorá bude venovaná na výsadbu stromov," spresnil Vallo. Hlavné mesto spustilo preto web 10000stromov.sk, kde verejnosti iniciatívu i možnosť zapojenia sa do nej približuje. V novembri pripravuje prvú akciu sadenia stromov, a to v Horskom parku, kde plánuje omladzovať les.
Magistrát zároveň pripravuje s mestským Metropolitným inštitútom Bratislavy manuál starostlivosti o zeleň. Dokument bude podľa primátora hotový do konca roka a prinesie odborné postupy starostlivosti o zeleň v meste. "V spolupráci s niektorými mestskými časťami pripravujeme aj jednotný evidenčný systém zelene, ktorý nám pomôže mať prehľad o zeleni a lepšie sa o ňu starať," poznamenal Vallo.
Výsadba drevín je podľa Kovarika jedným z nosných prvkov, ako mesto prispôsobiť na zmenu klímy. Magistrát sa však stretáva aj s ťažkosťami pri výsadbe, napríklad s inžinierskymi sieťami pod povrchom. "Niektoré plochy sú zdanlivo voľné, ale mnohé z nich sú zaťažené inžinierskymi sieťami. Toto je pre nás jedna z najväčších bariér pri výsadbe," poznamenal splnomocnenec. Za výsadbou jedného stromu sa podľa jeho slov skrýva veľa preverovania, či je ho možné zasadiť práve na plánované miesto. "Voľných plôch v meste je málo," skonštatoval Kovarik.
Spolu so svojimi kolegami z magistrátu deklaruje, že pracujú na výbere vhodných lokalít i drevín na výsadbu a rovnako sa starajú o to, aby zeleň po zasadení aj prežila. Starostlivosť po výsadbe trvá minimálne tri roky. Náklady na výsadbovú a povýsadbovú starostlivosť o jeden strom vychádzajú podľa mesta na zhruba 700 eur. "Začali sme zavádzať aj zmeny týkajúce sa odbornej starostlivosti o zeleň," uviedol Kovarik. Ako príklad uviedol zlepšenie kvality orezov či zavlažovacie vaky.
