Bratislava 12. augusta (TASR) – Bratislavské mestské časti (MČ) plánujú využiť možnosť požiadať o dofinancovanie eurofondových projektov v súvislosti so zdražovaním stavebných materiálov. Znamená pre nich bezproblémovú implementáciu projektov i zabezpečenie finančného krytia zvýšených výdavkov. Výnimkou je napríklad Petržalka, ktorá mnohé svoje projekty financuje skôr prostredníctvom dotácií, nie eurofondov.

"Mestská časť možnosť dofinancovania eurofondových projektov využije," uviedol pre TASR hovorca Starého Mesta Matej Števove. Samospráva sa bude podľa neho uchádzať napríklad o dofinancovanie projektu rozšírenia kapacít Základnej školy Dubová. Pri menších projektoch bude pre náročnosť agendy rentabilitu jednotlivo vyhodnocovať.

Takýto krok víta aj Ružinov, ktorý z eurofondov financuje výstavbu dvoch základných škôl, pričom sumárna investícia je takmer sedem miliónov eur. Podľa starostu Ružinova Martina Chrena bude pre mestskú časť zároveň dôležité to, ako sa bude počítať oprávnenosť stavebných nákladov.

"V Ružinove máme desiatky stavebných akcií, väčšinu takých, ktoré nie sú financované z eurofondov. Ale predpokladáme, že ak je nejaká metodika vhodná pre projekty financované z fondov, budeme ju môcť používať aj vo všetkých ostatných prípadoch," povedal pre TASR Chren.

Záujem o takúto formu dofinancovania projektov má aj Nové Mesto. "Budeme sa snažiť uchádzať o dofinancovanie pre projekty, ktoré spĺňajú kritériá nastavené ministerstvom," doplnil pre TASR Ján Borčin z miestneho úradu.

O dofinacovanie europrojektov sa uchádzať neplánuje najväčšia bratislavská mestská časť Petržalka. Odôvodňuje to tým, že ohrozené projekty, ktoré majú najväčšiu šancu, aktuálne nemá. Poukazuje tiež na to, že veľa projektov, ktoré realizovala, realizuje alebo má naplánované, sú financované skôr cez dotácie a z jej rozpočtu ako z eurofondov.

"Projekty spravidla realizujeme bez ohľadu na to, či bude žiadosť o nenávratný finančný príspevok schválená. Samospráva sa sústredí len na potrebné projekty, ktoré sú pre ňu natoľko dôležité, že je ochotná do nich investovať peniaze z vlastného rozpočtu," poznamenala pre TASR hovorkyňa Petržalky Mária Halašková.

Bratislavský samosprávny kraj (BSK) poznamenal, že Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR ako riadiaci orgán Integrovaného regionálneho operačného projektu (IROP) dlhodobo upozorňuje na nepredvídateľné komplikácie pri implementácii projektov. Za zarážajúce považuje časové ohraničenie výzvy, v rámci ktorých boli oprávnené projekty na dofinancovanie schvaľované.

Investičné projekty, ktoré aktuálne realizuje, boli totiž schvaľované väčšinou skôr, a teda nespadajú do časového rámca. "Aj keď je zrejmé, že trpia tými istými problémami ako neskôr schválené projekty. BSK malo za to, že dosah je na aktivity projektu realizovaných v čase pandémie a vojnového konfliktu a nie časového schvaľovania projektov," uviedla pre TASR hovorkyňa BSK Lucia Forman.

Jediný projekt, ktorý môže byť predmetnou úpravou podporený, je podľa nej projekt prepojenia diaľničnej križovatky Triblavina s cestou III/1059 Chorvátsky Grob - Čierna Voda. Návrh dodatku k zmluve o dielo aktuálne ministerstvo posudzuje.

BSK ubezpečuje, že bude naďalej hľadať spôsob legálneho dokončenia pozemných stavieb v dohodnutých termínoch a s ministerstvo bude komunikovať o možnostiach dofinancovania aj iných projektov. Ide napríklad o domovy sociálnych služieb, stredné odborné školy, respektíve obnovu národných kultúrnych pamiatok.