Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V rámci konceptu zeleného mesta považuje Metropolitný inštitút Bratislavy za jednu z hlavných tém boja proti klimatickej zmene aj tvorbu alternatívnych zdrojov elektrickej energie.
Autor TASR
Bratislava 27. decembra (TASR) – Boj s nepriaznivými následkami klimatickej zmeny má byť v centre pozornosti mesta Bratislava pri adresovaní mestskej ekológie a udržateľnosti. Uvádza to Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB) v nedávno schválenom manifeste verejných priestorov.
Upozorňuje, že mestá globálne produkujú viac ako 60 percent emisií uhlíka, spotrebúvajú 78 percent energetických zdrojov a zároveň sú hlavnými prispievateľmi k znečisteniu vody a ovzdušia.
Vízia zeleného mesta má preto reagovať na tieto problémy nie len reštruktúrovaním mestskej mobility, ale aj systematickými zmenami v správe odpadu, zelenej a modrej infraštruktúry a energetiky. „Krátkodobé a dlhodobé ciele rozvoja sa preto intenzívne zaoberajú týmito témami, počnúc mestskou zeleňou, ktorá zmierňuje prehrievanie mesta a znečistenie ovzdušia," spresňuje MIB.
Kvalita mestskej zelene závisí od jej údržby a od opatrení na jej ochranu. Napríklad pri stavebných prácach býva zeleň často z nedbanlivosti poškodená. Krátkodobé opatrenia by preto mali podľa mesta smerovať k ochrane a údržbe existujúcej zelene.
„Z dlhodobého hľadiska je v rámci stratégie verejných priestorov nutné prijať komplexné koncepcie tvorby zelenej infraštruktúry. Pri zakladaní zelene by sa malo dbať na rôznorodosť výsadby, ktorej úloha nemá byť čisto estetická, ale mala by predovšetkým slúžiť ako podpora urbánnym ekosystémom," píše sa v manifeste.
Potrebné je podľa samosprávy realizovať pasport stromov a plôch zelene, diagnostikovať ich zdravotný stav a určiť ich primárnu funkciu.
Bratislava chce prepojiť jednotlivé plochy zelene do jedného systému a tiež napojiť mestskú zeleň na prírodné zázemie mesta. Za nutné považuje vytvoriť podmienky pre vytváranie vertikálnych zelených stien a fasád či vegetačných striech. Ako tvrdí, má to veľký vplyv na odpar dažďovej vody a ochladzovanie budov.
„Je dôležité vnímať dažďovú vodu ako surovinu, ktorá sa lokálne povrchovo zachytí a hospodárne využije. Nebude sa ňou viac plytvať odvádzaním do kanalizácie," približuje MIB s tým, že je dôležité zavádzať postupy udržateľného hospodárenia so zrážkovými vodami. Napríklad uprednostnením priepustných materiálov pri budovaní a rekonštrukcii povrchov.
V skladbe vegetácie v hlavnom meste by mal byť podiel drevín k trávnikom viac ako 60 percent. Výber drevín pre výsadbu treba podľa inštitútu prispôsobiť predpokladanému nárastu teploty, zvýšiť diverzifikáciu druhovej a vekovej štruktúry drevín a vo väčšej miere vysádzať krátkoveké druhy stromov. „Základným kritériom výberu drevín by mala byť dostatočná odolnosť proti suchu a mrazu," spresňuje sa v materiáli.
V rámci konceptu zeleného mesta považuje MIB za jednu z hlavných tém boja proti klimatickej zmene aj tvorbu alternatívnych zdrojov elektrickej energie. Priestor vidí aj v revitalizácii mestských a prímestských vodných tokov či výstavbe mestských fontán. V rámci narábania s odpadmi sa treba podľa inštitútu sústrediť na znižovanie ich produkcie. Posilniť treba aj triedenie odpadu.
Upozorňuje, že mestá globálne produkujú viac ako 60 percent emisií uhlíka, spotrebúvajú 78 percent energetických zdrojov a zároveň sú hlavnými prispievateľmi k znečisteniu vody a ovzdušia.
Vízia zeleného mesta má preto reagovať na tieto problémy nie len reštruktúrovaním mestskej mobility, ale aj systematickými zmenami v správe odpadu, zelenej a modrej infraštruktúry a energetiky. „Krátkodobé a dlhodobé ciele rozvoja sa preto intenzívne zaoberajú týmito témami, počnúc mestskou zeleňou, ktorá zmierňuje prehrievanie mesta a znečistenie ovzdušia," spresňuje MIB.
Kvalita mestskej zelene závisí od jej údržby a od opatrení na jej ochranu. Napríklad pri stavebných prácach býva zeleň často z nedbanlivosti poškodená. Krátkodobé opatrenia by preto mali podľa mesta smerovať k ochrane a údržbe existujúcej zelene.
„Z dlhodobého hľadiska je v rámci stratégie verejných priestorov nutné prijať komplexné koncepcie tvorby zelenej infraštruktúry. Pri zakladaní zelene by sa malo dbať na rôznorodosť výsadby, ktorej úloha nemá byť čisto estetická, ale mala by predovšetkým slúžiť ako podpora urbánnym ekosystémom," píše sa v manifeste.
Potrebné je podľa samosprávy realizovať pasport stromov a plôch zelene, diagnostikovať ich zdravotný stav a určiť ich primárnu funkciu.
Bratislava chce prepojiť jednotlivé plochy zelene do jedného systému a tiež napojiť mestskú zeleň na prírodné zázemie mesta. Za nutné považuje vytvoriť podmienky pre vytváranie vertikálnych zelených stien a fasád či vegetačných striech. Ako tvrdí, má to veľký vplyv na odpar dažďovej vody a ochladzovanie budov.
„Je dôležité vnímať dažďovú vodu ako surovinu, ktorá sa lokálne povrchovo zachytí a hospodárne využije. Nebude sa ňou viac plytvať odvádzaním do kanalizácie," približuje MIB s tým, že je dôležité zavádzať postupy udržateľného hospodárenia so zrážkovými vodami. Napríklad uprednostnením priepustných materiálov pri budovaní a rekonštrukcii povrchov.
V skladbe vegetácie v hlavnom meste by mal byť podiel drevín k trávnikom viac ako 60 percent. Výber drevín pre výsadbu treba podľa inštitútu prispôsobiť predpokladanému nárastu teploty, zvýšiť diverzifikáciu druhovej a vekovej štruktúry drevín a vo väčšej miere vysádzať krátkoveké druhy stromov. „Základným kritériom výberu drevín by mala byť dostatočná odolnosť proti suchu a mrazu," spresňuje sa v materiáli.
V rámci konceptu zeleného mesta považuje MIB za jednu z hlavných tém boja proti klimatickej zmene aj tvorbu alternatívnych zdrojov elektrickej energie. Priestor vidí aj v revitalizácii mestských a prímestských vodných tokov či výstavbe mestských fontán. V rámci narábania s odpadmi sa treba podľa inštitútu sústrediť na znižovanie ich produkcie. Posilniť treba aj triedenie odpadu.
