Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Do zoznamu pamätihodností sa dostane aj stanica Filiálka, ktorej história úzko súvisí s konskou železnicou spájajúcou Bratislavu s Trnavou, ale aj vývojom celého železničného uzla v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 8. decembra (TASR) – Zoznam pamätihodností bratislavského Nového Mesta sa rozrastie o dva ďalšie objekty. Ide o bývalú čerpaciu stanicu Bratov Zikmundovcov na Račianskej ulici, najstaršej zachovanej čerpacej stanice pohonných látok na Slovensku a stanicu Filiálka. Rozhodli o tom v utorok (7. 12.) miestni poslanci. Návrh na zápis bude zaslaný hlavnému mestu i Mestskému ústavu ochrany pamiatok (MÚOP).
"Budova od architekta Jana Slavíčka s unikátnym prestrešením obslužnej zóny predstavuje hodnotnú ukážku funkcionalistickej architektúry," konštatuje mestská časť.
História siete tých čerpacích staníc siaha do roku 1920, keď si bratia Rudolf a Oldřich Zikmundovci založili spoločnosť so zameraním na obchod s olejom, petrolejom, benzínom a tukmi. Prvú čerpaciu stanicu vybudovali v Prahe. Bratislava bola pre spoločnosť strategická, keďže tu stála rafinéria Apollo, v blízkosti ktorej mali sklady, preto postavili čerpaciu stanicu aj v tomto meste. Po februárovom prevrate v roku 1948 bola spoločnosť začlenená do národného podniku. Čerpacia stanica postupne stratila svoju funkciu, bola výrazne prestavaná a slúžila zberni druhotných surovín. Napriek tomu si zachovala pôvodné architektonické prvky.
Na prelome októbra a novembra 2020 majiteľ pozemku pod bývalou čerpacou stanicou celý objekt odstránil. Podľa informácií samosprávy však niektoré komponenty zachoval a uskladnil. "Má zámer ich použiť v budúcnosti v rámci svojho projektu v tejto lokalite. Predstavitelia mestskej časti s ním v tejto veci komunikujú," uviedol pre TASR Ján Borčin z miestneho úradu.
Čo sa týka významu zaradenia objektu medzi pamätihodnosti, ide podľa samosprávy o dôležitý akt pre zachovanie a budovanie pamäte mestskej časti, a to bez ohľadu na to, či príslušná pamätihodnosť je zachovaná aj vo fyzickej podobe. V miestnom aj mestskom zozname pamätihodností je viacero objektov, ktoré už fyzicky neexistujú. Príkladom je Berchtoldov palác, ktorý do roku 1981 stál na Trnavskom mýte.
Do zoznamu pamätihodností sa dostane aj stanica Filiálka, ktorej história úzko súvisí s konskou železnicou spájajúcou Bratislavu s Trnavou, ale aj vývojom celého železničného uzla v Bratislave. Vznikla na mieste, kde bolo pôvodne len niekoľko nákladných koľají. V súčasnosti ju tvorí rozsiahly areál od Trnavského mýta po Pioniersku ulicu.
Prvá konská železnica sa stala po predĺžení do Serede (1846) spojnicou dvoch riečnych prístavov. Tovar z lodí na Váhu sa v Seredi prekladal na vlak a vozil do Bratislavy, odtiaľ loďami po Dunaji do Rakúska a Uhorska. Medzi rokmi 1881 až 1882, po spustení parostrojnej prevádzky, vznikla na východnej strane dnešnej Karadžičovej ulice nová stanica Bratislava-Nové Mesto, neskôr premenovaná na Bratislava Nivy. Približne v rovnakom období vznikla aj stanica Bratislava Filiálka, ktorá slúžila ako pomocná. V jej okolí existovalo v minulosti niekoľko tovární, ktoré využívali služby železnice. Železničná stanica Bratislava Filiálka je v dlhodobom útlme.
"Budova od architekta Jana Slavíčka s unikátnym prestrešením obslužnej zóny predstavuje hodnotnú ukážku funkcionalistickej architektúry," konštatuje mestská časť.
História siete tých čerpacích staníc siaha do roku 1920, keď si bratia Rudolf a Oldřich Zikmundovci založili spoločnosť so zameraním na obchod s olejom, petrolejom, benzínom a tukmi. Prvú čerpaciu stanicu vybudovali v Prahe. Bratislava bola pre spoločnosť strategická, keďže tu stála rafinéria Apollo, v blízkosti ktorej mali sklady, preto postavili čerpaciu stanicu aj v tomto meste. Po februárovom prevrate v roku 1948 bola spoločnosť začlenená do národného podniku. Čerpacia stanica postupne stratila svoju funkciu, bola výrazne prestavaná a slúžila zberni druhotných surovín. Napriek tomu si zachovala pôvodné architektonické prvky.
Na prelome októbra a novembra 2020 majiteľ pozemku pod bývalou čerpacou stanicou celý objekt odstránil. Podľa informácií samosprávy však niektoré komponenty zachoval a uskladnil. "Má zámer ich použiť v budúcnosti v rámci svojho projektu v tejto lokalite. Predstavitelia mestskej časti s ním v tejto veci komunikujú," uviedol pre TASR Ján Borčin z miestneho úradu.
Čo sa týka významu zaradenia objektu medzi pamätihodnosti, ide podľa samosprávy o dôležitý akt pre zachovanie a budovanie pamäte mestskej časti, a to bez ohľadu na to, či príslušná pamätihodnosť je zachovaná aj vo fyzickej podobe. V miestnom aj mestskom zozname pamätihodností je viacero objektov, ktoré už fyzicky neexistujú. Príkladom je Berchtoldov palác, ktorý do roku 1981 stál na Trnavskom mýte.
Do zoznamu pamätihodností sa dostane aj stanica Filiálka, ktorej história úzko súvisí s konskou železnicou spájajúcou Bratislavu s Trnavou, ale aj vývojom celého železničného uzla v Bratislave. Vznikla na mieste, kde bolo pôvodne len niekoľko nákladných koľají. V súčasnosti ju tvorí rozsiahly areál od Trnavského mýta po Pioniersku ulicu.
Prvá konská železnica sa stala po predĺžení do Serede (1846) spojnicou dvoch riečnych prístavov. Tovar z lodí na Váhu sa v Seredi prekladal na vlak a vozil do Bratislavy, odtiaľ loďami po Dunaji do Rakúska a Uhorska. Medzi rokmi 1881 až 1882, po spustení parostrojnej prevádzky, vznikla na východnej strane dnešnej Karadžičovej ulice nová stanica Bratislava-Nové Mesto, neskôr premenovaná na Bratislava Nivy. Približne v rovnakom období vznikla aj stanica Bratislava Filiálka, ktorá slúžila ako pomocná. V jej okolí existovalo v minulosti niekoľko tovární, ktoré využívali služby železnice. Železničná stanica Bratislava Filiálka je v dlhodobom útlme.
