Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Lesnícke dni sa konajú na Partizánskej lúke ako súčasť víkendového podujatia Bratislavských mestských dní 2017.
Autor TASR
Bratislava 23. apríla (TASR) – Priblížiť prácu lesníkov a význam lesníctva, ale zároveň možnosť spoznávať faunu a flóru bratislavského lesoparku. To je jedným z cieľov 11. ročníka Lesníckych dní. Tie sa dnes konajú na Partizánskej lúke ako súčasť víkendového podujatia Bratislavských mestských dní 2017. "Snažíme sa ľudom vysvetliť, čo to lesníctvo je. Je to profesia, ktorá sa snaží uspokojiť spoločenskú objednávku po produktoch lesa, ale takým spôsobom, aby les ostal lesom. Aby nebol poškodený, aby ho neubúdalo," uviedol pre TASR Rudolf Ivičič, zástupca riaditeľa Mestských lesov v Bratislave.
Lesníctvo pritom podľa neho vzniklo pred zhruba 300 rokmi, najmä preto, aby z lesov toľko neubúdalo. Pred lesníckou profesiou boli totiž ľudia zvyknutí z lesa iba brať. Či už potrebovali pôdu na pestovanie pšenice a iných obilnín a plodín, alebo potrebovali drevo na stavbu domov a dopravných prostriedkov, napr. lodí, alebo im drevo z lesa slúžilo na kúrenie. "Máme desaťročné plány starostlivosti o les. V nich sa uvádza, koľko dreva za rok narastie a našou úlohou je zorganizovať šetrné odobratie dreva," približuje Ivičič pracovnú náplň lesníka s tým, že treba dbať aj na dodržiavanie technológií vyťaženia, a tiež odvozu dreva na spracovanie.
Mestské lesy sa zároveň podľa neho rozhodli priblížiť význam lesníctva a lesníkov aj po tom, ako sa začali v minulosti objavovať mylné názory a fámy, kedy boli lesníci zo strany environmentálnych zoskupení označovaní za nepriateľov lesa a ničiteľov. No aj samotní environmentalisti majú na podujatí tiež zastúpenie, ktorí na rozdiel od lesníkov poukazujú na iné funkcie a úžitky, ktoré živý les poskytuje.
Návštevníci sa však dozvedia nielen o lesníctve ako takom, ako aj o lesnej faune a flóre. "Les je spoločenstvo rastlín a živočíchov navzájom sa ovplyvňujúcich. Snažíme sa, najmä deťom, ukázať všetko, čo sa v lese deje a poskytnúť širší obraz problematiky prírody a lesa," doplnil Ivičič. V bratislavskom lesoparku sa dajú nájsť všetky domáce ihličnaté a listnaté stromy, čiže druhová rozmanitosť je zachovaná. Zároveň poskytuje úkryt a domov pre raticovú zver, podľa Ivičiča chýbajú len veľké dravce ako medveď, rys, ale taktiež vydra.
Lesníctvo pritom podľa neho vzniklo pred zhruba 300 rokmi, najmä preto, aby z lesov toľko neubúdalo. Pred lesníckou profesiou boli totiž ľudia zvyknutí z lesa iba brať. Či už potrebovali pôdu na pestovanie pšenice a iných obilnín a plodín, alebo potrebovali drevo na stavbu domov a dopravných prostriedkov, napr. lodí, alebo im drevo z lesa slúžilo na kúrenie. "Máme desaťročné plány starostlivosti o les. V nich sa uvádza, koľko dreva za rok narastie a našou úlohou je zorganizovať šetrné odobratie dreva," približuje Ivičič pracovnú náplň lesníka s tým, že treba dbať aj na dodržiavanie technológií vyťaženia, a tiež odvozu dreva na spracovanie.
Mestské lesy sa zároveň podľa neho rozhodli priblížiť význam lesníctva a lesníkov aj po tom, ako sa začali v minulosti objavovať mylné názory a fámy, kedy boli lesníci zo strany environmentálnych zoskupení označovaní za nepriateľov lesa a ničiteľov. No aj samotní environmentalisti majú na podujatí tiež zastúpenie, ktorí na rozdiel od lesníkov poukazujú na iné funkcie a úžitky, ktoré živý les poskytuje.
Návštevníci sa však dozvedia nielen o lesníctve ako takom, ako aj o lesnej faune a flóre. "Les je spoločenstvo rastlín a živočíchov navzájom sa ovplyvňujúcich. Snažíme sa, najmä deťom, ukázať všetko, čo sa v lese deje a poskytnúť širší obraz problematiky prírody a lesa," doplnil Ivičič. V bratislavskom lesoparku sa dajú nájsť všetky domáce ihličnaté a listnaté stromy, čiže druhová rozmanitosť je zachovaná. Zároveň poskytuje úkryt a domov pre raticovú zver, podľa Ivičiča chýbajú len veľké dravce ako medveď, rys, ale taktiež vydra.
