Bratislava 24. júla (TASR) - Zmena niektorých trávnatých plôch na lúčne nie je samoúčelná, teda len pre zmenu vizuálu, ale je to aj jeden z prvkov adaptácie hlavného mesta na klimatickú zmenu a v neposlednom rade nástroj na posilnenie biodiverzity. Práve zastavenie straty biodiverzity patrí medzi priority EÚ a mestá sú povinné k tomuto cieľu prispievať.

"Sme za rozumné a trvalo udržateľné riešenia, ktoré znamenajú kombináciu viacerých prístupov. Od intenzívne kosených a zalievaných trávnikov každý týždeň v centre mesta až po tzv. kvetnaté lúky so zabezpečením potrebnej starostlivosti," uviedol pre TASR hovorca Bratislavy Peter Bubla. Odôvodňuje tak zámer mesta vyčleniť niektoré plochy pre vytvorenie kvetnatých lúk s iným režimom kosenia. Téma však má byť ešte predmetom diskusie s verejnosťou.

Proces vyčleňovania, resp. výberu plôch je podľa neho na základe logických celkov vhodných na takúto formu zmeny spôsobu údržby. Ide o plochy, ktoré sú na jednej strane dostatočne priestranné, alebo sú to menšie plochy, kde by vznikol vizuálne zaujímavý kontrast rôznych výšok porastu.

Samospráva pritom zdôrazňuje, že tzv. kvetnaté lúky nie sú nekosenými plochami. Kosené sú len v inom režime ako klasické trávniky, teda nie šesťkrát ročne, ale jeden až dvakrát do roka, podľa druhového zloženia. Práve takouto cestou sa chce v úvodnej fáze vydať aj magistrát, považuje to za najprirodzenejšiu formu postupnej zmeny druhového zloženia. "Takýmto spôsobom sa to začne postupne meniť tak, že začnú ubúdať druhy tráv. Mimochodom hlavných a najagresívnejších alergénov a, naopak, začne pribúdať zastúpenie bylinných často aj kvitnúcich druhov rastlín," poznamenal hovorca.

Zároveň sa tým mesto adaptuje na zmenu klímy. Plochy sú totiž podľa hovorcu v letných horúčavách a suchách odolnejšie voči strate vlhkosti, a teda aj vysychaniu a menej sa prehrievajú. "Čiže áno, je to bezpečné a aj žiaduce nechávať takéto plochy, nie nepokosenú trávu, ale inak kosený porast aj v mestskom prostredí," skonštatoval Bubla.

Lúčne plochy chce na svojom území vytvoriť napríklad aj Petržalka. V súčasnosti vyhodnocuje najvhodnejšie plochy a vyberá zmesi lúčneho porastu, a to "s maximálnym dôrazom na ekológiu, trvalú udržateľnosť a alergikov". Prvú lúčnu plochu by chcela začať vysievať na jeseň a následne na jar. Sedem lokalít pre prvú fázu vybral už Ružinov. Ten rovnako argumentuje snahou zachovať biodeverzitu, menšie prehrievanie takýchto plôch v lete, čím napomáhajú ochladzovaniu okolia. Zachytí sa na nich viac zrážkovej vody a lepším zachytením prachu sa znižuje prašnosť pri domoch a cestách.