Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mestu do konca roka 2016 vydali stavebné úrady 100 povolení. Uviedol to prostredníctvom sociálnej siete primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal.
Autor TASR
Bratislava 12. januára (TASR) – Bratislavský magistrát odoslal na stavebné úrady jednotlivých mestských častí celkovo 450 žiadostí o odstránenie nelegálnych reklám. Mestu do konca roka 2016 vydali stavebné úrady 100 povolení. Uviedol to prostredníctvom sociálnej siete primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal s tým, že mesto pokračuje v odstraňovaní nelegálnych reklamných plôch.
Podľa vypracovaného pasportu sa v hlavnom meste nachádza zhruba 9600 reklamných zariadení. Z toho 2800 je na pozemkoch mesta, 1200 na pozemkoch mestských častí a zvyšok na súkromných pozemkoch. Kontrola doteraz zároveň preukázala, že zmluvu nemá 450 z nich, a tak mesto poslalo na stavebné úrady žiadosti na ich odstránenie. Ďalšiu skupinu tvoria reklamné trojnožky. Mesto odstránilo z bratislavských ulíc minuloročnú jeseň 428 takýchto zariadení. V novembri 2016 zároveň magistrát odstránil prvé dva nelegálne bilbordy z pozemku neďaleko Nemocnice sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v bratislavskej Petržalke. Nesrovnal vtedy uviedol, že v tomto smere budú práce prebiehať postupne.
Takto odstránené bilbordy pritom mesto dočasne skladuje na svojich pozemkoch v bratislavskej lokalite Čierny les. Ak sa k nim ich vlastníci časom prihlásia, hlavné mesto im ich po započítaní nákladov na ich odstránenie a zároveň po doplatení nájmu vráti spať. Mesto tiež rieši reklamu na stĺpoch verejného osvetlenia. V tomto prípade vypovedalo 1400 nosičov, ale keďže sa spoločnosti bránia, daná vec je na súde. Bratislava zároveň pripravuje manuál umiestňovania vonkajšej reklamy.
Matúš Čupka zo Zelenej hliadky pre TASR nedávno uviedol, že Bratislavčania očakávajú konkrétne zmeny v teréne, a preto dúfa, že sa vedeniu mesta podarí splniť svoje sľuby o znižovaní koncentrácie vonkajšej reklamy v Bratislave. Ocenil by, aby bol zverejnený pasport vonkajšej reklamy s podrobnými dátami a taktiež by privítali, aby magistrát nabral odvahu zaviesť vlastný manuál tvorby uličných priestorov po vzore Prahy.
"Vo vzťahu k bilbordom je potom potrebné pokračovať v odstraňovaní čiernych zariadení a vytvoriť akúsi cenovú mapu Bratislavy," priblížil Čupka. V rámci tejto cenovej mapy by malo platiť, že za reklamné plochy v centre meste či pri hlavných dopravných ťahoch sa bude platiť viac, lebo si aj viac na seba zarobia. "Verím, že pri zvýšení nájmu za pozemky pod bilbordmi by sa ponuka týchto plôch zracionalizovala," podotkol.
Podľa vypracovaného pasportu sa v hlavnom meste nachádza zhruba 9600 reklamných zariadení. Z toho 2800 je na pozemkoch mesta, 1200 na pozemkoch mestských častí a zvyšok na súkromných pozemkoch. Kontrola doteraz zároveň preukázala, že zmluvu nemá 450 z nich, a tak mesto poslalo na stavebné úrady žiadosti na ich odstránenie. Ďalšiu skupinu tvoria reklamné trojnožky. Mesto odstránilo z bratislavských ulíc minuloročnú jeseň 428 takýchto zariadení. V novembri 2016 zároveň magistrát odstránil prvé dva nelegálne bilbordy z pozemku neďaleko Nemocnice sv. Cyrila a Metoda na Antolskej ulici v bratislavskej Petržalke. Nesrovnal vtedy uviedol, že v tomto smere budú práce prebiehať postupne.
Takto odstránené bilbordy pritom mesto dočasne skladuje na svojich pozemkoch v bratislavskej lokalite Čierny les. Ak sa k nim ich vlastníci časom prihlásia, hlavné mesto im ich po započítaní nákladov na ich odstránenie a zároveň po doplatení nájmu vráti spať. Mesto tiež rieši reklamu na stĺpoch verejného osvetlenia. V tomto prípade vypovedalo 1400 nosičov, ale keďže sa spoločnosti bránia, daná vec je na súde. Bratislava zároveň pripravuje manuál umiestňovania vonkajšej reklamy.
Matúš Čupka zo Zelenej hliadky pre TASR nedávno uviedol, že Bratislavčania očakávajú konkrétne zmeny v teréne, a preto dúfa, že sa vedeniu mesta podarí splniť svoje sľuby o znižovaní koncentrácie vonkajšej reklamy v Bratislave. Ocenil by, aby bol zverejnený pasport vonkajšej reklamy s podrobnými dátami a taktiež by privítali, aby magistrát nabral odvahu zaviesť vlastný manuál tvorby uličných priestorov po vzore Prahy.
"Vo vzťahu k bilbordom je potom potrebné pokračovať v odstraňovaní čiernych zariadení a vytvoriť akúsi cenovú mapu Bratislavy," priblížil Čupka. V rámci tejto cenovej mapy by malo platiť, že za reklamné plochy v centre meste či pri hlavných dopravných ťahoch sa bude platiť viac, lebo si aj viac na seba zarobia. "Verím, že pri zvýšení nájmu za pozemky pod bilbordmi by sa ponuka týchto plôch zracionalizovala," podotkol.
