Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mesto sa prikláňa k variantu neziskovej organizácie ako novej právnej forme divadla.
Autor TASR
Bratislava 24. mája (TASR) - Mestské Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave chcú odčleniť od Bratislavského kultúrneho a informačného strediska (BKIS) a zmeniť ho na príspevkovú alebo na neziskovú organizáciu. Vyplýva to z návrhu, ktorý je predložený na štvrtkové (26. 5.) mestské zastupiteľstvo. O ďalšom smerovaní divadla tak rozhodnú bratislavskí mestskí poslanci.
Budova divadla na Laurinskej v centre Bratislavy je od roku 2010 v prenájme BKIS. Hlavné mesto tvrdí, že desať rokov fungovania divadla pod BKIS poukázalo na viaceré rezervy a chýbajúce koncepčné uchopenie činnosti.
"Divadlo nie je samostatnou organizáciou, nemá vlastný súbor, správu a manažment. Pre umeleckú obec je fungovanie divadla pod BKIS netransparentné, a preto aj menej atraktívne na účinkovanie," skonštatoval magistrát v dôvodovej správe.
Za jeden z hlavných dôvodov odčlenenia divadla od BKIS označil aj to, že výrazne limituje možnosti uchádzať sa o externé financovanie. Mesto už začiatkom roka 2020 informovalo o zámere delimitácie mestského divadla z činnosti organizácie a založení samostatnej organizácie.
Zároveň spustilo proces k nastaveniu budúceho modelu fungovania mestskej divadelnej scény. Fáza mapovania poukázala aj na nutnosť rekonštrukcie priestorov divadla. Audit budovy odhadol náklady na desať miliónov eur.
Magistrát tvrdí, že posudzovali viacero variantov nastavenia modelu činnosti divadla. Na rokovanie mestského parlamentu predkladá poslancom dve alternatívy, a to založenie neziskovej organizácie a zriadenie mestskej príspevkovej organizácie.
Za pozitívum príspevkovej organizácie označil magistrát jednoduchosť, mesto je podľa neho na tento typ zvyknuté a je tu relatívna istota financovania. Negatívum je podľa samosprávy zlá štruktúra riadenia, obmedzenia zákona na odmeňovanie či neflexibilné možnosti financovania.
V prípade neziskovej organizácie vníma plusy v kolektívnom vedení, väčšej finančnej kontrole, fundraisingu a flexibilnom zdroji financovania, umožnení viaczdrojového financovania či v zabezpečení stabilného rozhodovania o organizácii. Za zápor tohto variantu uviedla potrebu zmluvného vzťahu mesto – divadlo či netradičnosť subjektu.
Mesto sa prikláňa k variantu neziskovej organizácie ako novej právnej forme divadla. Od mestskej divadelnej scény očakáva, že bude prispievať k formovaniu otvorenej spoločnosti v súlade s kultúrnou politikou mesta, živo reagovať na dianie v spoločnosti, rozvíjať diskurz k zásadným témam či prinášať aj témy minorít, marginalizovaných skupín i témy rozdeľujúce spoločnosť.
Budova divadla na Laurinskej v centre Bratislavy je od roku 2010 v prenájme BKIS. Hlavné mesto tvrdí, že desať rokov fungovania divadla pod BKIS poukázalo na viaceré rezervy a chýbajúce koncepčné uchopenie činnosti.
"Divadlo nie je samostatnou organizáciou, nemá vlastný súbor, správu a manažment. Pre umeleckú obec je fungovanie divadla pod BKIS netransparentné, a preto aj menej atraktívne na účinkovanie," skonštatoval magistrát v dôvodovej správe.
Za jeden z hlavných dôvodov odčlenenia divadla od BKIS označil aj to, že výrazne limituje možnosti uchádzať sa o externé financovanie. Mesto už začiatkom roka 2020 informovalo o zámere delimitácie mestského divadla z činnosti organizácie a založení samostatnej organizácie.
Zároveň spustilo proces k nastaveniu budúceho modelu fungovania mestskej divadelnej scény. Fáza mapovania poukázala aj na nutnosť rekonštrukcie priestorov divadla. Audit budovy odhadol náklady na desať miliónov eur.
Magistrát tvrdí, že posudzovali viacero variantov nastavenia modelu činnosti divadla. Na rokovanie mestského parlamentu predkladá poslancom dve alternatívy, a to založenie neziskovej organizácie a zriadenie mestskej príspevkovej organizácie.
Za pozitívum príspevkovej organizácie označil magistrát jednoduchosť, mesto je podľa neho na tento typ zvyknuté a je tu relatívna istota financovania. Negatívum je podľa samosprávy zlá štruktúra riadenia, obmedzenia zákona na odmeňovanie či neflexibilné možnosti financovania.
V prípade neziskovej organizácie vníma plusy v kolektívnom vedení, väčšej finančnej kontrole, fundraisingu a flexibilnom zdroji financovania, umožnení viaczdrojového financovania či v zabezpečení stabilného rozhodovania o organizácii. Za zápor tohto variantu uviedla potrebu zmluvného vzťahu mesto – divadlo či netradičnosť subjektu.
Mesto sa prikláňa k variantu neziskovej organizácie ako novej právnej forme divadla. Od mestskej divadelnej scény očakáva, že bude prispievať k formovaniu otvorenej spoločnosti v súlade s kultúrnou politikou mesta, živo reagovať na dianie v spoločnosti, rozvíjať diskurz k zásadným témam či prinášať aj témy minorít, marginalizovaných skupín i témy rozdeľujúce spoločnosť.
