Bratislava 8. augusta (TASR) – Nový dendrologický posudok na stromy v Sade Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke je stále v nedohľadne. Mestskej časti, ktorá je správcom tohto najstaršieho verejného parku v strednej Európe, sa ani po takmer dvoch rokoch nepodarilo dohodnúť s hlavným mestom ako vlastníkom týchto pozemkov. Aktuálny stav drevín preto ostáva neznámy a samospráva má tak k dispozícii len posudok z roku 2005.

"Mestská časť oslovila opakovane vlastníka parku, hlavné mesto, ale komunikácia bola zatiaľ neúspešná," uviedla pre TASR Katarína Mrázová z oddelenia komunikácie s verejnosťou petržalského miestneho úradu. Napriek tomu sa však vypracovania predmetného dokumentu nevzdáva. "Mestská časť v súčasnosti zisťuje možnosti a rozsah jeho vypracovania," podotkla Mrázová. Termín spracovania materiálu sa ale podľa nej odhadnúť nedá.

Samospráva zároveň ubezpečuje, že aj napriek stále chýbajúcemu aktuálnemu dendrologickému posudku sa o park stará s patričnou odbornosťou a profesionalitou. Stromy a dreviny pravidelne monitoruje zamestnanec miestneho oddelenia životného prostredia. Ten vizuálne hodnotí ich stav, na základe čoho sa následne plánujú náležité opatrenia. Ide napríklad aj o bezpečnostné rezy suchých konárov, rezy podchodnej výšky a v prípade potreby o redukčné rezy za účelom odľahčenia koruny. "Žiaľ, vzhľadom na skutočnosť, že ide o staré stromy, niektoré majú 100 a viac rokov, nie je možné vždy predpokladať, ako zareagujú napríklad na zmeny počasia," priznáva mestská časť.

Keďže ide o historickú zeleň a park je národnou kultúrnou pamiatkou, mestská časť pravidelne komunikuje s Krajským pamiatkovým úradom (KPÚ) Bratislava. Ten je miestnym a vecne príslušným orgánom štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý ešte v decembri 2015 vydal v tejto súvislosti záväzné stanovisko adresované ako mestskej časti, tak hlavnému mestu.

V ňom sa okrem iného uvádza, že vzhľadom na každoročný úbytok drevín pri uskutočňovaní nevyhnutných výrubov je potrebné vypracovať plán výsadieb. Má zohľadniť historický kontext kompozície parku s jeho dominantami, jeho plošné a priestorové štruktúry vegetačných prvkov, a tiež druhové zloženie parkových porastov. "Podkladom bude aktuálna inventarizácia drevín, rozbor súčasného stavu drevín a kompozície parku," skonštatovala odborná radkyňa KPÚ Eva Danielová. Plán výsadieb má byť pritom vypracovaný do troch rokov, teda najneskôr do konca roka 2018.

"Zatiaľ KPÚ Bratislava neeviduje dendrologický posudok, ktorý má slúžiť ako podklad pre spracovanie plánu výsadieb," doplnila Danielová. Krajský pamiatkový úrad vyzval v tejto súvislosti v apríli tohto roka bratislavský magistrát o vypracovanie plánu výsadieb do určeného termínu, v súlade s vydaným stanoviskom.

Hlavné mesto vo svojom stanovisku uviedlo len to, že rokovania prebiehajú. "Ohľadom plánu výsadby stále prebiehajú rokovania medzi hlavným mestom a mestskou časťou," povedala hovorkyňa mesta Zuzana Onufer.

Magistrát sa pritom už aj v minulosti vyjadril, že hoci je mesto vlastníkom, správcom je mestská časť. Tá preto v Sade Janka Kráľa zabezpečuje starostlivosť a údržbu zelene a všetky práce a povinnosti s tým spojené. Týka sa to aj dendrologických posudkov. Otázka, kto teda dendrologický posudok vypracuje, zostáva nezodpovedaná. Rovnako ako aj to, či sa plán výsadby a posudok ako jeho podklad, stihne vypracovať v termíne. Mesto na niektoré otázky nereagovalo, zeleň je pritom jednou z jeho priorít.

Sad Janka Kráľa bol podľa dostupných informácií založený v rokoch 1774-1776 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Postupne bol upravovaný postupne, jeho súčasná podoba je z roku 1839. V 70. rokoch 20. storočia prešiel park veľkou rekonštrukciou, v roku 2006 zasa výraznou revitalizáciou, pričom bolo údajne odstránených vyše 200 chorých drevín, ktoré nahradili novými. Pribudli aj druhy, ktoré neboli dovtedy zastúpené. Samospráva uvádza, že v súčasnosti v parku rastie takmer 60 druhov drevín.