V neklimatizovaných priestoroch budú zdravotníci vetrať a púšťať ventilátory, miestnosti tieniť žalúziami, roletami či protislnečnými fóliami.
Autor TASR
Bratislava 1. júla (TASR) - Bratislavské nemocnice sa pripravujú na príchod ďalších letných horúčav. Meteorológovia pred nimi varujú i dnes a v sobotu (2.6.), výstraha by mala potrvať do večera. V neklimatizovaných priestoroch budú zdravotníci vetrať a púšťať ventilátory, miestnosti tieniť žalúziami, roletami či protislnečnými fóliami. Pacientov plánujú v extrémnych prípadoch ochladzovať zábalmi či chladenými infúziami. Lekári na urgentoch sú pripravení i na kolapsové stavy pacientov z tepla.
"Urobíme maximum," povedala pre TASR Dana Kamenická, hovorkyňa Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave. Dbať chcú na zvýšený príjem tekutín. V nemocnici sú klimatizované viaceré priestory. Napríklad operačné sály, JIS-ky, ambulancie, urgent, Transplantačná jednotka kostnej drene, pracoviská a izby detskej či neonatologickej kliniky intenzívnej medicíny, kliniky detskej hematológie a onkológie či iné oddelenia.
"Pravidelne sledujeme teplotu v priestoroch, v ktorých je poskytovaná zdravotná starostlivosť," upozornila hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Zuzana Eliášová. Aj ona tvrdí, že pre pacientov urobia maximum. Personál kontroluje teplotu i v skladoch s liekmi, roztokmi či špeciálnym zdravotníckym materiálom. V UNB sú klimatizované operačné sály, zákrokovne, centrálne príjmové oddelenia, oddelenia centrálnej sterilizácie a anestéziológie a intenzívnej medicíny, JIS či jednotka vysokošpecializovanej starostlivosti o novorodencov.
Kardiaci totiž teplo zvládajú veľmi ťažko
Plne klimatizované sú všetky pacientske izby a operačné sály v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH). "Preto je dôležité, aby takíto pacienti nezabudli užiť pravidelnú dávku predpísaných liekov, dohliada tu na to zdravotnícky personál," povedala pre TASR hovorkyňa NÚSCH Dobroslava Krajačičová. Pozor dávajú v NÚSCH i na pravidelný prísun tekutín a príjem ovocia a zeleniny.
Horúčavy robia problémy i ľuďom s vysokým krvným tlakom, so závažnými ochoreniami, ľuďom vo vyššom veku, deťom, novorodencom či tehotným ženám. Dospelý človek by mal v teple denne vypiť aspoň tri litre tekutín. V prípade fyzicky náročného povolania treba i viac. Nevhodné sú nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú malinovky, pivo, alkohol či káva. Ideálna je obyčajná voda, najlepšie vlažná. Piť treba pravidelne v menších dávkach a nečakať na pocit smädu.
Deti s hmotnosťou desať kilogramov by mali prijať minimálne liter tekutín, tie v predškolskom veku jeden a pol litra a školáci dva až dva a pol litra denne. Vyhnúť by sa mali priamemu pobytu na slnku v obedňajších hodinách, na hlave treba mať ochranu. Vychádzky s deťmi sú vhodné do 11.00 h alebo po 16.00 h. "Pobyt pri vode je v poriadku, ak sú deti v tieni alebo vo vode s dostatočnou prikrývkou hlavy a ramien," povedala Kamenická s tým, že treba ich sledovať, vo vode by mali tráviť obmedzený čas.
Kardiaci sa musia vyhýbať priamemu pobytu na slnku od 11.00 h do 15.00 h. Ak musia ísť v súrnych prípadoch von, na hlave by mali mať prikrývku, na sebe ľahké oblečenie, zabudnúť nemožno na vlažnú vodu a lieky. "Takisto neodporúčame vykonávať fyzicky náročnú prácu," upozornila Krajačičová. Kardiaci by mali uprednostniť krátke vychádzky medzi 5.00 h a 7.00 h a večer po západe slnka okolo 22.00 h. Deti choré na srdce by mali pobyt vonku počas horúčav úplne minimalizovať.
Dospelí i deti by mali v období horúčav jesť najmä čerstvú a nie zaváranú zeleninu a ovocie. Tiež ryby a rôzne druhy cestovín. "Jedlá treba pripravovať skôr dusením a varením, nie smažením, vyprážaním či pečením," uviedla Eliášová. Letné porcie môžu byť menšie.
"Urobíme maximum," povedala pre TASR Dana Kamenická, hovorkyňa Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave. Dbať chcú na zvýšený príjem tekutín. V nemocnici sú klimatizované viaceré priestory. Napríklad operačné sály, JIS-ky, ambulancie, urgent, Transplantačná jednotka kostnej drene, pracoviská a izby detskej či neonatologickej kliniky intenzívnej medicíny, kliniky detskej hematológie a onkológie či iné oddelenia.
"Pravidelne sledujeme teplotu v priestoroch, v ktorých je poskytovaná zdravotná starostlivosť," upozornila hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB) Zuzana Eliášová. Aj ona tvrdí, že pre pacientov urobia maximum. Personál kontroluje teplotu i v skladoch s liekmi, roztokmi či špeciálnym zdravotníckym materiálom. V UNB sú klimatizované operačné sály, zákrokovne, centrálne príjmové oddelenia, oddelenia centrálnej sterilizácie a anestéziológie a intenzívnej medicíny, JIS či jednotka vysokošpecializovanej starostlivosti o novorodencov.
Kardiaci totiž teplo zvládajú veľmi ťažko
Plne klimatizované sú všetky pacientske izby a operačné sály v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH). "Preto je dôležité, aby takíto pacienti nezabudli užiť pravidelnú dávku predpísaných liekov, dohliada tu na to zdravotnícky personál," povedala pre TASR hovorkyňa NÚSCH Dobroslava Krajačičová. Pozor dávajú v NÚSCH i na pravidelný prísun tekutín a príjem ovocia a zeleniny.
Horúčavy robia problémy i ľuďom s vysokým krvným tlakom, so závažnými ochoreniami, ľuďom vo vyššom veku, deťom, novorodencom či tehotným ženám. Dospelý človek by mal v teple denne vypiť aspoň tri litre tekutín. V prípade fyzicky náročného povolania treba i viac. Nevhodné sú nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu. Do pitného režimu sa teda nezapočítavajú malinovky, pivo, alkohol či káva. Ideálna je obyčajná voda, najlepšie vlažná. Piť treba pravidelne v menších dávkach a nečakať na pocit smädu.
Deti s hmotnosťou desať kilogramov by mali prijať minimálne liter tekutín, tie v predškolskom veku jeden a pol litra a školáci dva až dva a pol litra denne. Vyhnúť by sa mali priamemu pobytu na slnku v obedňajších hodinách, na hlave treba mať ochranu. Vychádzky s deťmi sú vhodné do 11.00 h alebo po 16.00 h. "Pobyt pri vode je v poriadku, ak sú deti v tieni alebo vo vode s dostatočnou prikrývkou hlavy a ramien," povedala Kamenická s tým, že treba ich sledovať, vo vode by mali tráviť obmedzený čas.
Kardiaci sa musia vyhýbať priamemu pobytu na slnku od 11.00 h do 15.00 h. Ak musia ísť v súrnych prípadoch von, na hlave by mali mať prikrývku, na sebe ľahké oblečenie, zabudnúť nemožno na vlažnú vodu a lieky. "Takisto neodporúčame vykonávať fyzicky náročnú prácu," upozornila Krajačičová. Kardiaci by mali uprednostniť krátke vychádzky medzi 5.00 h a 7.00 h a večer po západe slnka okolo 22.00 h. Deti choré na srdce by mali pobyt vonku počas horúčav úplne minimalizovať.
Dospelí i deti by mali v období horúčav jesť najmä čerstvú a nie zaváranú zeleninu a ovocie. Tiež ryby a rôzne druhy cestovín. "Jedlá treba pripravovať skôr dusením a varením, nie smažením, vyprážaním či pečením," uviedla Eliášová. Letné porcie môžu byť menšie.