Už po štvrtýkrát sa otvárajú brány domova bratislavských pionierov - Pionierskeho domu Klementa Gottwalda, ktorý od svojho založenia poskytol tisícom pionierov po vyučovaní v škole bohatý zdroj poučenia a radostnej zábavy. Aj v tomto roku vyše 2.300 detí z Bratislavy a okolia v desiatkach krúžkoch technických, mičurinských, umeleckých i telovýchovných má možnosť uplatňovať svoje záľuby, získavať základy vedomostí pre budúce povolanie, prehlbovať vedomosti získané v škole a upevňovať si zdravie. V tomto školskom roku okrem riadnych krúžkov utvorili sa i kluby mladých technikov, čitateľov, filatelistov a iné. Fotografia je zo dňa 25. septembra 1955.Foto: TASR - I. Gašparík
Vďaka portálu Vtedy.sk prinášame unikátne dobové fotografie z čias, keď bol Grassalkovičov palác plný mládežníkov. Presne pred 64 rokmi ho vtedajší podpredseda vlády odovzdal do používania pionierom.
Bratislava 10. novembra (Teraz.sk) - Grassalkovičov palác patril medzi najreprezentatívnejšie priestory Bratislavy. Sídlil v ňom aj prvý prezident Slovenskej republiky dr. Jozef Tiso. Po vojne patril SNR a v roku 1948 ho prvý čs. robotnícky prezident Klement Gottwald venoval detskej mládežníckej organizácii.
Spomienky pionierov
Na bratislavský pioniersky palác zostali v pamäti bývalých krúžkarov iba pekné spomienky. „To že to dali deťom je vlastne úžasná vec, pionersky palác bol zmysluplne využitý“, spomína na svoje detstvo spevák Paľo Hamel. „Chodil som tam aj s Borisom Filanom do fotografického krúžku, mysleli sme si, že sa časom prebojujeme k foteniu aktov. Ale viac sme sa zaoberali technikou výroby toho obrázku, lebo to bolo drahé, nedalo sa cvakať len tak. Vtedy boli flexarety, film mal nanajvýš 12 obrázkov a ja som nemal na ten kinofilm. Bavilo ma to, lebo to nie je ako dnes, že každý vie fotografovať. Vyhnali nás do terénu a učili fotiť, clonu nastaviť, expozíciu...a potom sa ten film musel vyvolať a to bolo niečo úžasné.“
Vedúci klubu mladých filatelistov Pavol Kuchárik s členmi 23. októbra 1984.Foto: TASR - M. Borodáčová
V týchto dňoch začali po prázdninovej prestávke pracovať nielen krúžky a kluby, ale aj stanica mladých technikov a prírodovedcov. Krúžok mladých chovateľov pri stanici prírodovedcov ÚDPMKG so záľubou vedie Kurt Hahn 26. októbra 1983.Foto: TASR - M. Borodáčová
Opica, ktorá pľula na pionierov
V Ústrednom dome pionerov a mládeže Klementa Gottwalda bolo vždy veselo. „Je to spomínanie na aktívnu mladosť, neboli facebooky ani počítače. Ale nepotulovali sme sa ani po uliciach, voľný čas sme mali organizovaný“, hovorí hudobník a spisovateľ Juraj Šebo, ktorý si z desiatok ponúkaných krúžkov vybral rovno sedem. „Bol som v krúžku šikovných rúk, ovládam techniku makrame. Navštevoval som mičurinský, požiarnický, ateistický, zdravotnícky, dramatický i zoologický. Chovali sme tam pštrosa, pávy, divoké mačky, srnky i opicu. Keďže pľula na pionierov, tak ju presunuli do ZOO.“ Herec Peter Sklár má veľa kamarátov z turisticko-táborníckeho krúžku. "Viedol ho pán Pätoprstý. Bolo to super, učil nás viazať uzly, orientovať sa v lese, spoznávať hríby, dokonca sme strieľali zo vzduchovky... všetko čo si malý chlapec môže priať.“
Oddelenie estetickej výchovy zabezpečuje program krúžkov literárno-dramatických, hudobných, bábkového divadla, filmového, fotografického krúžku a ďalších. Členovia bábkárskeho krúžku pri cvičeniach s bábkami 23. októbra 1984.Foto: TASR - M. Borodáčová
Veľkolepé priestory
Keď v roku 1760 dal pôvodom chorvátsky gróf, advokát a predseda Uhorskej kráľovskej komory Anton Grasalkovič (Grassalkovich) vystavať v Bratislave reprezentatívny palác, vedel, že sa v ňom budú odohrávať veľkolepé spoločenské akcie a kultúrne podujatia. Bol blízkym priateľom a mecénom panovníčky Márie Terézie. Tá v jeho paláci dokonca oslavovala svadbu svojej najobľúbenejšej dcéry Márie Kristíny (6. apríl 1766), ktorá sa ako jediná mohla vydať z lásky. Po sobáši na rakúskom zámku Schloss Hof sa presunuli hodovať a tancovať ku Grassalkovičovi do Bratislavy. Orchester vtedy dirigoval rakúsky hudobný skladateľ Joseph Haydn. O takmer 190 rokov neskôr sa vládnuca komunistická strana postarala o výrazne iné využitie týchto veľkolepých priestorov.
Tanečný krúžok pri pohybových cvičeniach 23. októbra 1984.Foto: TASR - M. Borodáčová
Nácvik nových tanečných prvkov s vedúcou súboru Annou Prachárovou, klavírny doprovod Lívia Patakyová 26. októbra 1983.Foto: TASR - M. Borodáčová
Prestavba v duchu socializmu a komunizmu
Bývalý Grassalkovičov, neskôr Prezidentský palác (1939-1945) venovali v roku 1948 novej detskej a mládežníckej organizácii Pionier. Palác prebudovali na Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda a dňa 10. novembra 1951 ho vtedajší podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Viliam Široký (neskôr dvojnásobný predseda vlády ČSSR) odovzdal mládežníkom do používania. Herečka Božidara Turzonovová chodila do pionierskeho paláca od úplného začiatku. „Som z generácie úplne prvých pionierov, boli sme tam zavolaní a pre mňa to bol problém, šatku som mala vždy zapotrošenú, vždy som sa jej desila. Povedali nám, že je preto červená, lebo je namočená do robotníckej krvi. Bol večer a boli sme úplne šokovaní, že tam boli misy s tými višňami v čokoláde, prvýkrát v živote som videla banán. Ale tá architektúra, ten palác nás očarovával. Skutočne nás to prostredie veľmi kultivovalo a to malo pre nás obrovskú cenu.“
Život pionierov v Paláci, november 1951.Foto: TASR - archív
Život pionierov v Paláci, november 1951.Foto: TASR - archív
Botanická záhrada, parašutistická veža i vláčik
V útrobách paláca a záhrade sa odohrávalo všetko možné. V prednej časti pionierskej záhrady bol štadiónik s trávnatou plochou a atletickou dráhou. Mal dve tribúny (okolo roku 1975 zbúrané). Bola tam skleníková botanická záhrada, vedľa pagaštanov asfaltová dráha pre motokrúžok. Pri bráne oproti Jozefskej ulici bolo minizoo, pri ďalšej bráne detské ihrisko, kolkáreň. Uprostred záhrady pútala pozornosť parašutistická veža, vedľa nej detský amfiteáter s pódiom, kde sa striedali tanečníci s dychovkármi. Okolo štadióna jazdil detský vláčik, ktorý obsluhovali pionieri v železničiarskych uniformách. Na dvoch ihriskách sa hrával basketbal, v zime sa na jednom z nich korčuľovalo, bolo tam hádzanárske ihrisko, pri dnešnej trafostanici a WC bol tenisový kurt, v ďalšom rohu letný bazén. V tých časoch bývala v Bratislave mládežnícka olympiáda a niektoré disciplíny sa organizovali aj v záhrade pionierskeho paláca.
Veľký záujem mali noví pionieri o záujmové krúžky, ako napríklad o krúžok mladých technikov. Na obrázku si prezerajú jednolampové rádio, ktoré zhotovili pionieri v minulom roku 25. septembra 1955.Foto: TASR - I. Gašparík
Stodvadsaťdva najlepších pionierok zo VII. deväťročnej školy na Karpatskej ulici navštevuje Pioniersky palác, kde pracujú v rozličných záujmových krúžkoch. Na obrázku sú členky baníckeho krúžku 30. mája 1952.Foto: TASR - L. Roller
Lasica so Satinským
Vnútro paláca ukrývalo baletnú a tanečnú sálu, koncertnú sálu s koncertným krídlom i veľkú herňu. „Po botanickom krúžku som chodila k tete Hane Koštiaľovej do dramatického krúžku“, spomína herečka Božidara Turzonovová. “Sála, kde teraz bývajú recepcie a prezident tam prijíma návštevy, bola naša, bolo tam javisko. Bývali tam recitačné večery, recitovala som Pieseň o láske od Rázusovej-Martákovej. Pepo Bulva tam hrával na klavíri, boli tam úžasní pianisti...Dušan Stankovský bol gymnazista a už hral Lisztov Sen lásky. Nacvičili sme tam predstavenie od Fadejevova Mladá Garda, ktoré sme potom hrali na Novej scéne. A potom sme mali jedno nádherné predstavenie, s ktorým sme vyhrali Šramkov Písek a herec Maco Debnár dokonca dostal cenu za postavu Maca. Julko Satinský bol škrečok a ja som bola kuna, čo mu kradla vajíčka...bolo to príšerné, lebo som musela cez predstavenie vypiť 2 napichnuté vajíčka. Strašne som to mala rada, čakala som na každú stredu v týždni.“
Život pionierov v Paláci, november 1951.Foto: TASR - archív
Život pionierov v Paláci, november 1951.Foto: TASR - archív
Začiatky slovenského bigbítu
Aj keď bol Pioniersky palác sídlom socialistickej mládeže, začínal tam slovenský bigbít napriek tomu, že vtedy nebol moc uznávaný. Paľo Hamel tam ako štrnásťročný prvýkrát videl skupinu Tiene s Vaskom Velčickým. „Hrávala tam ešte skupina Jolana, chodilo sa tam na koncerty. Pinkáč mal aj vysunuté pracovisko na Búdkovej ceste, volalo sa to Mičurin. Bola tam záhrada a ten pavilón bol využívaný čisto na takéto bigbítové akcie, takže to bolo také doupě západnej kultúry,“ spomína hudobník a spisovateľ Juraj Šebo.
Život pionierov v Paláci, november 1951.Foto: TASR - archív
Významné návštevy
V pionierskom paláci vládol aj čulý spoločenský ruch. Bol zastávkou takmer každej významnej politickej a spoločenskej návštevy. „Bolo to veľmi spontánne, lebo vtedy nám odpadlo vyučovanie,“ spomína Šebo. „Stavali sme špaliere od železničnej stanice a vítali hostí.“
Pioniersky palác navštívili sovietski a československí hokejisti. Člen sovietskeho hokejového mužstva Kučevskij ukazuje pionierom V.Ordodymu a Vl. Lasicovi, ako sa má správne držať pilník pri obrábaní kovu 12. novembra 1953.Foto: TASR - L. Roller
Pioniersky palác navštívili sovietski a československí hokejisti. Pri prehliadke si prezreli tiež prácu pionierov v kovoobrábacom krúžku. Na obrázku vidíme člena sovietskeho hokejového mužstva, zámočníka Kusina, obklopeného pioniermi pri sústruhu 12. novembra 1953.Foto: TASR - L. Roller
Výsada pionierov
Palác mohli navštevovať iba pionieri. „Nedostali sa tam len tí, ktorí sa nimi nestali z vlastnej vôle alebo kvôli politickým dôvodom ich rodičov. Existovalo aj odňatie pionierskej šatky na určitú dobu. Za neprístojné chovanie sa musel postihnutý postaviť pred celú skupinu pionierov a tam mu strhli tú šatku. Tak ako kedysi strhávali ruským dôstojníkom epolety (výložky). A keď začal sekať dobrotu, tak mu ju po čase vrátili a s tým aj všetky výhody pionierskej šatky, ku ktorým patrila i návšteva krúžkov,“ hovorí Šebo. „Chceli sme tam chodiť, bolo to tam zaujímavé, lebo sme sa stretávali s kamarátmi. Keď začali v 50-tych rokoch tranzistorové rádiá, každý ho chcel mať. A tam si ho chalani postavili, to bolo pre nás ako dnes ipod. A bolo to zadarmo,“ dodáva Juraj Šebo.
V stredu 29. októbra sa stretol na besede s bratislavskými pioniermi v Dome pionierov a mládeže K.Gottwalda československý kozmonaut, hrdina ZSSR a ČSSR podplukovník ing. Vladimír Remek, ktorý je na návšteve v hlavnom meste SSR na pozvanie mestských výborov KSS a SZM. Uväzovanie pionierskej šatky 29. októbra 1980.Foto: TASR - P. Šimončík
Do Iuventy
V roku 1988 pionieri Grassalkovičov palác opustili. V bratislavskom Líščom údolí sa pre nich vybudovalo nové centrum. Dodnes ho poznáme pod názvom Iuventa. Po roku 1989 prešiel Pioniersky palác náročnou rekonštrukciou za 45 miliónov Kčs a od roku 1996 slúži opäť ako sídlo prezidenta SR.
Radostný nástup pionierov do nového školského roku v Pionierskom dome Klementa Gottwalda v Bratislave 25. septembra 1955.Foto: TASR - I. Gašparík
