Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 25. november 2024Meniny má Katarína
< sekcia Regióny

Bratislava plánuje zrušiť svoje VZN o miestnom poplatku za rozvoj

Bratislavský hrad, archívna snímka. Foto: TASR

V Bratislave sú výbercom a správcom poplatku mestské časti, a to vďaka zmene štatútu hlavného mesta.

Bratislava 22. mája (TASR) – Mesto Bratislava navrhuje od polovice júna zrušiť svoje všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj. Tvrdí však, že ide len o "technický" krok, lebo mestské nariadenie prestalo byť efektívne, keďže jednotlivé bratislavské mestské časti majú svoje VZN.

V Bratislave sú výbercom a správcom poplatku mestské časti, a to vďaka zmene štatútu hlavného mesta. Výnos z poplatku sa delí medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68 : 32, v prospech mestských častí. Výšku poplatku si mestské časti stanovujú prijatím VZN. Väčšina mestských častí zaviedla hornú hranicu sadzby – 35 eur za štvorcový meter podlažnej plochy.

"Keďže zmena štatútu mesta preniesla správu poplatku na mestské časti, VZN hlavného mesta prestalo byť efektívne, preto sme pristúpili k jeho zrušeniu. Jednotlivé mestské časti majú svoje VZN, podľa ktorých sa poplatok vyberá. Mestu bude naďalej prislúchať 32 percent poplatku, preto nie je potrebné zavádzať alternatívne riešenia," vysvetlila pre TASR hovorkyňa Bratislavy Katarína Jánošíková, prečo navrhuje magistrát zrušiť mestské VZN o miestnom poplatku za rozvoj.

Bratislavská samospráva podotýka, že prostriedky z poplatku musia byť použité v zmysle zákona v danej mestskej časti, ktorá podiel poukázala. "V tomto roku zapájame prvé prostriedky z poplatku za rozvoj v Devínskej Novej Vsi a Dúbravke, plus na športoviská po celom meste," podotkla Jánošíková.

V priebehu troch rokov od zavedenia poplatku za rozvoj vyrubili mestské časti hlavného mesta stavebníkom taxy vo výške viac ako 19 miliónov eur. TASR o tom v marci informoval Inštitút urbánneho rozvoja (IUR), ktorý zároveň tvrdí, že samosprávy z týchto peňazí, určených na budovanie dopravnej, sociálnej a kultúrnej infraštruktúry i zvýšenie podielu zelene, použili minimum.

"Účelom poplatkov za rozvoj je zvýšiť obciam dodatočné zdroje na budovanie novej infraštruktúry, aby nová výstavba prinášala okamžité benefity aj pre starousadlíkov. Práve títo občania by sa mali dožadovať využívania týchto peňazí a informácií o tom, ako sa využívajú," povedal výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.