Bratislava 15. februára (TASR) – Hrošík libérijský patrí medzi návštevníkmi zoologickej záhrady (zoo) v Bratislave medzi najpopulárnejšie zvieratá, mnohí si však mylne myslia, že ide o hrocha. Pri príležitosti Svetového dňa hrochov a hrošíkov, ktorý pripadá na 15. februára, zoo pripomína, že hrošík nie je hroch. V skutočnosti ide o samostatný živočíšny druh. Objavený bol pred niečo viac ako 100 rokmi a so vzdialeným príbuzným hrochom obojživelným ho spája niekoľko spoločných znakov.

Koža hrocha aj hrošíka je veľmi hladká, citlivá a takmer bez srsti. Potrebujú k životu vodu, pretože nemajú pachové ani potné žľazy a ich koža veľmi rýchlo stráca vodu a popraskala by. „Niekedy si návštevníci myslia, že potia krv. V skutočnosti ich koža vylučuje ružový sekrét, ktorý ich chráni proti slnečným lúčom a vysychaniu. Pôsobí aj ako dezinfekcia pri drobných poraneniach kože,“uviedla zoologička Martina Hudec Nemčeková.

Počas zimných mesiacov sú hrošíky v zoo v zázemí, kde majú vykurované priestory. Nie sú to totiž zvieratá, ktoré by boli adaptované na chlad, ich komfortná zóna je v rozsahu 15 až 22 stupňov Celzia.

Foto: TASR/AP

Hrošíky sú samotárske zvieratá, ale môžu vytvárať dočasné rodinné skupiny (napríklad matka s dcérou). Ich prirodzeným biotopom sú močariská a jazerá v západnej časti Afriky na území Libérie, kde sa živia výlučne rastlinnou potravou. Teritóriá jednotlivých zvierat sa môžu prekrývať. Samec vyhľadáva samicu len, ak je samica v ruji, čo dokáže zistiť z jej trusu. Mláďatá sa nerodia vo vode, ako je to u hrochov obojživelných, ale na súši. K vode ich následne privádza matka, aby si na ňu zvykli a začali plávať.

Chov hrošíkov libérijských sa začal v bratislavskej zoologickej záhrade v roku 1984. V súčasnosti sú tam dva jedince, 16-ročná samica Dinba (potomok prvého páru) a samec Paul, ktorý bude mať 15 rokov. Ako pár mláďa spolu ešte nemali.