Ak by sa pozmeňovací návrh stal súčasťou novej stavebnej legislatívy, bola by to podľa Valla "najväčšia legislatívna rana", ktorú by hlavné mesto za poslednú dekádu utŕžilo.
Autor TASR
Bratislava 14. marca (TASR) - Mesto Bratislava sa obáva straty kontroly nad rozvojom hlavného mesta a výstavbou na jeho území. Ohrozená je podľa magistrátu jeho kľúčová kompetencia, a to vydávanie záväzných stanovísk k investičnej činnosti. Upozornil na to bratislavský primátor Matúš Vallo s tým, že pre mesto nevýhodnú zmenu má priniesť nová stavebná legislatíva.
"V parlamente ide do druhého čítania nový zákon o územnom plánovaní a podľa dostupných informácií by sa cez pozmeňovací návrh mala zo zákona vyškrtnúť kompetencia mesta vydávať záväzné stanoviská," spresnil Vallo. Vydávanie stanovísk by sa podľa jeho slov malo preniesť na jednotlivé bratislavské mestské časti. "To by však znamenalo úplnú stratu kontroly nad tým, ako naše mesto vyzerá a ako sa rozvíja ako funkčný celok," skonštatoval.
Ak by sa pozmeňovací návrh stal súčasťou novej stavebnej legislatívy, bola by to podľa Valla "najväčšia legislatívna rana", ktorú by hlavné mesto za poslednú dekádu utŕžilo. Ako tvrdí, Bratislava musí mať celomestský pohľad na svoj rozvoj. "Základný nástroj je územný plán mesta, ten však často zaostáva za realitou a aj keď na príprave nového územného plánu pracujeme, je to zložitý proces, ktorý trvá roky. Pre mesto je preto kľúčový aj druhý nástroj, tým sú záväzné stanoviská k investičnej činnosti," vysvetlil.
Cez záväzné stanoviská magistrát posudzuje, či je nový developerský projekt v súlade s územným plánom vrátane štandardov a potrieb rozvoja mesta. Mestské časti podľa Valla síce vedia veľmi efektívne riešiť každodenné potreby a problémy Bratislavčanov, mesto však funguje ako celok. "Posudzovanie developerských projektov iba z pohľadu jednej mestskej časti nedokáže zohľadniť celomestské dosahy jednotlivých projektov," podotkol s tým, že najmä menšie mestské časti nemusia mať ani dostatočné kapacity posudzovať zásadnejšie projekty.
Z pohľadu verejnej kontroly nad rozhodnutiami je podľa neho lepšie mať vydávanie kľúčových stanovísk na jednom centrálnom úrade. Poukazuje pritom na celoeurópsky trend sústreďovať kompetencie územného plánovania a rozvoja mesta práve na úrovni mesta ako v škandinávskych metropolách či vo Viedni.
Postoj magistrátu k navrhovanej zmene odprezentoval Vallo minulý týždeň aj na zasadnutí parlamentného výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Prítomným poslancom uviedol, že Bratislava podporuje metropolitný plán, záväzné stanoviská na úrovni mesta, lehoty na ich vydanie 30-60-90 dní a tiež kompetenciu mestských častí na vyjadrenia v konaniach o stavebnom zámere.
Úrad podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina) na otázky TASR k navrhovanej zmene stavebnej legislatívy doteraz nereagoval.
"V parlamente ide do druhého čítania nový zákon o územnom plánovaní a podľa dostupných informácií by sa cez pozmeňovací návrh mala zo zákona vyškrtnúť kompetencia mesta vydávať záväzné stanoviská," spresnil Vallo. Vydávanie stanovísk by sa podľa jeho slov malo preniesť na jednotlivé bratislavské mestské časti. "To by však znamenalo úplnú stratu kontroly nad tým, ako naše mesto vyzerá a ako sa rozvíja ako funkčný celok," skonštatoval.
Ak by sa pozmeňovací návrh stal súčasťou novej stavebnej legislatívy, bola by to podľa Valla "najväčšia legislatívna rana", ktorú by hlavné mesto za poslednú dekádu utŕžilo. Ako tvrdí, Bratislava musí mať celomestský pohľad na svoj rozvoj. "Základný nástroj je územný plán mesta, ten však často zaostáva za realitou a aj keď na príprave nového územného plánu pracujeme, je to zložitý proces, ktorý trvá roky. Pre mesto je preto kľúčový aj druhý nástroj, tým sú záväzné stanoviská k investičnej činnosti," vysvetlil.
Cez záväzné stanoviská magistrát posudzuje, či je nový developerský projekt v súlade s územným plánom vrátane štandardov a potrieb rozvoja mesta. Mestské časti podľa Valla síce vedia veľmi efektívne riešiť každodenné potreby a problémy Bratislavčanov, mesto však funguje ako celok. "Posudzovanie developerských projektov iba z pohľadu jednej mestskej časti nedokáže zohľadniť celomestské dosahy jednotlivých projektov," podotkol s tým, že najmä menšie mestské časti nemusia mať ani dostatočné kapacity posudzovať zásadnejšie projekty.
Z pohľadu verejnej kontroly nad rozhodnutiami je podľa neho lepšie mať vydávanie kľúčových stanovísk na jednom centrálnom úrade. Poukazuje pritom na celoeurópsky trend sústreďovať kompetencie územného plánovania a rozvoja mesta práve na úrovni mesta ako v škandinávskych metropolách či vo Viedni.
Postoj magistrátu k navrhovanej zmene odprezentoval Vallo minulý týždeň aj na zasadnutí parlamentného výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Prítomným poslancom uviedol, že Bratislava podporuje metropolitný plán, záväzné stanoviská na úrovni mesta, lehoty na ich vydanie 30-60-90 dní a tiež kompetenciu mestských častí na vyjadrenia v konaniach o stavebnom zámere.
Úrad podpredsedu vlády Štefana Holého (Sme rodina) na otázky TASR k navrhovanej zmene stavebnej legislatívy doteraz nereagoval.