Aktuálny stav drevín je totiž neznámy, keďže k dispozícii je len posudok z roku 2005.
Autor TASR
Bratislava 20. septembra (TASR) – Sad Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke sa po rokoch zjavne dočká nového dendrologického posudku. Mestská časť, ktorá je správcom tohto najstaršieho verejného parku v strednej Európe, vysúťažila vo verejnom obstarávaní firmu, ktorá vypracuje inventarizáciu stromov v parku i na Tyršovom nábreží. Aktuálny stav drevín je totiž neznámy, keďže k dispozícii je len posudok z roku 2005.
"Cieľom je zmapovanie a zhodnotenie zdravotného stavu stromov a určenie následného postupu v starostlivosti o dreviny. Inventarizácia by mala byť vypracovaná do konca roka a mestská časť zo svojho rozpočtu zaplatí 6534 eur," uviedla pre TASR Silvia Vnenková z oddelenia komunikácie s verejnosťou petržalského miestneho úradu.
Na otázku, či sa samospráve podarilo na spolupráci a spolufinancovaní dohodnúť s hlavným mestom, ktoré je vlastníkom parku, odpovedala záporne. K dohode tak ani po niekoľkých rokoch nedošlo, hoci zeleň je jednou z priorít bratislavského magistrátu. Začiatkom augusta tohto roka pritom došlo k nehode, pri ktorej strom zranil jedného z návštevníkov parku.
Hlavné mesto sa už niekoľko rokov v tejto súvislosti odvoláva na protokol, ktorým bol park zverený mestskej časti za účelom jeho revitalizácie. Podľa hovorkyne mesta Zuzany Onufer je preto petržalská samospráva povinná vypracovať aj následný plán výsadby, ktorého podkladom má byť práve dendrologický posudok. "Mestská časť je povinná vypracovať plán výsadieb a aj ho financovať," zdôraznila Onufer.
Vypracovanie dendrologického posudku a tiež plánu výsadby nariadil v minulosti Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Bratislava. Ide totiž o historickú zeleň, park je národnou kultúrnou pamiatkou a KPÚ je miestnym a vecne príslušným orgánom štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu. Záväzné stanovisko vydal v decembri 2015 adresované ako mestskej časti, tak hlavnému mestu. V ňom sa okrem iného uvádza, že plán výsadby by mal byť vypracovaný do troch rokov, tento termín uplynie koncom roka 2018. Zohľadniť má historický kontext kompozície parku s jeho dominantami, jeho plošné a priestorové štruktúry vegetačných prvkov, a tiež druhové zloženie parkových porastov.
Pamiatkari v tejto súvislosti poslali v apríli tohto roka na magistrát výzvu o vypracovanie plánu výsadieb do určeného termínu, v súlade s vydaným stanoviskom. "KPÚ síce adresoval výzvu hlavnému mestu ako vlastníkovi, ale na základe zverovacieho protokolu je táto povinnosť prenesená na mestskú časť, preto odporúčame obrátiť sa priamo na nich," poznamenala Onufer.
Už v súčasnosti je isté, že daný termín dodržaný nebude, keďže do konca roka by sa mal stihnúť vypracovať "len" dendrologický posudok. Potvrdila to aj miestna samospráva. Známe zatiaľ nie je ani to, kto bude plán výsadieb nakoniec spracovávať a kto ho zafinancuje.
Isté je, že KPÚ plánuje zorganizovať stretnutie všetkých dotknutých strán. "Za účelom zistenia skutočného stavu rozpracovanosti a stanovenia krokov na naplnenie požiadaviek KPÚ Bratislava v danej veci," skonštatovala odborná radkyňa KPÚ Eva Danielová.
Sad Janka Kráľa bol podľa dostupných informácií založený v rokoch 1774 - 1776 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Postupne bol upravovaný, jeho súčasná podoba je z roku 1839. V 70. rokoch 20. storočia prešiel park veľkou rekonštrukciou, v roku 2006 zasa výraznou revitalizáciou, pričom bolo údajne odstránených vyše 200 chorých drevín, ktoré nahradili novými. Pribudli aj druhy, ktoré neboli dovtedy zastúpené. Samospráva uvádza, že v súčasnosti v parku rastie takmer 60 druhov drevín.
"Cieľom je zmapovanie a zhodnotenie zdravotného stavu stromov a určenie následného postupu v starostlivosti o dreviny. Inventarizácia by mala byť vypracovaná do konca roka a mestská časť zo svojho rozpočtu zaplatí 6534 eur," uviedla pre TASR Silvia Vnenková z oddelenia komunikácie s verejnosťou petržalského miestneho úradu.
Na otázku, či sa samospráve podarilo na spolupráci a spolufinancovaní dohodnúť s hlavným mestom, ktoré je vlastníkom parku, odpovedala záporne. K dohode tak ani po niekoľkých rokoch nedošlo, hoci zeleň je jednou z priorít bratislavského magistrátu. Začiatkom augusta tohto roka pritom došlo k nehode, pri ktorej strom zranil jedného z návštevníkov parku.
Hlavné mesto sa už niekoľko rokov v tejto súvislosti odvoláva na protokol, ktorým bol park zverený mestskej časti za účelom jeho revitalizácie. Podľa hovorkyne mesta Zuzany Onufer je preto petržalská samospráva povinná vypracovať aj následný plán výsadby, ktorého podkladom má byť práve dendrologický posudok. "Mestská časť je povinná vypracovať plán výsadieb a aj ho financovať," zdôraznila Onufer.
Vypracovanie dendrologického posudku a tiež plánu výsadby nariadil v minulosti Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Bratislava. Ide totiž o historickú zeleň, park je národnou kultúrnou pamiatkou a KPÚ je miestnym a vecne príslušným orgánom štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu. Záväzné stanovisko vydal v decembri 2015 adresované ako mestskej časti, tak hlavnému mestu. V ňom sa okrem iného uvádza, že plán výsadby by mal byť vypracovaný do troch rokov, tento termín uplynie koncom roka 2018. Zohľadniť má historický kontext kompozície parku s jeho dominantami, jeho plošné a priestorové štruktúry vegetačných prvkov, a tiež druhové zloženie parkových porastov.
Pamiatkari v tejto súvislosti poslali v apríli tohto roka na magistrát výzvu o vypracovanie plánu výsadieb do určeného termínu, v súlade s vydaným stanoviskom. "KPÚ síce adresoval výzvu hlavnému mestu ako vlastníkovi, ale na základe zverovacieho protokolu je táto povinnosť prenesená na mestskú časť, preto odporúčame obrátiť sa priamo na nich," poznamenala Onufer.
Už v súčasnosti je isté, že daný termín dodržaný nebude, keďže do konca roka by sa mal stihnúť vypracovať "len" dendrologický posudok. Potvrdila to aj miestna samospráva. Známe zatiaľ nie je ani to, kto bude plán výsadieb nakoniec spracovávať a kto ho zafinancuje.
Isté je, že KPÚ plánuje zorganizovať stretnutie všetkých dotknutých strán. "Za účelom zistenia skutočného stavu rozpracovanosti a stanovenia krokov na naplnenie požiadaviek KPÚ Bratislava v danej veci," skonštatovala odborná radkyňa KPÚ Eva Danielová.
Sad Janka Kráľa bol podľa dostupných informácií založený v rokoch 1774 - 1776 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Postupne bol upravovaný, jeho súčasná podoba je z roku 1839. V 70. rokoch 20. storočia prešiel park veľkou rekonštrukciou, v roku 2006 zasa výraznou revitalizáciou, pričom bolo údajne odstránených vyše 200 chorých drevín, ktoré nahradili novými. Pribudli aj druhy, ktoré neboli dovtedy zastúpené. Samospráva uvádza, že v súčasnosti v parku rastie takmer 60 druhov drevín.