Bratislava 17. augusta (TASR) - Bratislavské korunovačné dni (BKD) si tento rok pripomínajú korunováciu maloletého princa Jozefa I. z roku 1687. Korunovačný sprievod sa vydá v sobotu popoludní z Bratislavského hradu ulicami mesta na Hlavné námestie. Tam vzdajú hold čerstvo korunovanému kráľovi v podobe šermiarskeho, tanečného a sokoliarskeho programu.

"V korunovačnom sprievode môžete sledovať jednotlivých kráľov, ktorých v Bratislave v minulosti korunovali, spolu s ich dobovým sprievodom, zatiaľ čo kráľ Jozef I. pôjde na koni aj so svojou suitou na čele sprievodu," približuje Bratislavská organizácia cestovného ruchu - Bratislava Tourist Board (BTB). Predchodcov korunovaného panovníka bude možné vzhliadnuť len "symbolicky", teda v podobe kráľovských portrétov nesených šľachtou a bojovníkmi reprezentujúcimi jednotlivé obdobia.

V sprievode vedenom vlajkonosičmi a bubeníkmi však okrem kráľa a šľachty nebude chýbať ani duchovenstvo na čele s arcibiskupom, nosiči kráľovských insígnií, sokoliari či šermiari a tanečníci. Rovnako nebudú chýbať ani korunovačné insígnie - koruna, krajinské jablko a žezlo, doplnené o kráľovský meč a korunovačný plášť.

"Sprievod za účasti 200 hostí poputuje z hradu priamo na Hlavné námestie, kde sa udeje veľká korunovačná slávnosť," pozýva predseda predstavenstva BTB Vladimír Grežo.

Počas víkendu sú pre návštevníkov pripravené aj tematické prehliadky, tvorivé dielne pre deti či ochutnávky vín. V Starej radnici môžu vidieť repliku uhorskej koruny, vďaka umelej inteligencii sa môžu na hrade odfotiť vo fotopointe ako kráľ, rytier či princezná. Nechýba ani bezplatná šifrovacia online hra Príbeh ukradnutej koruny či gastronomické prekvapenia vrátane oficiálneho korunovačného dezertu.

Bratislava je mesto s takmer 300-ročnou korunovačnou históriou. Po bitke pri Moháči v roku 1526, keď Osmanská ríša porazila uhorskú armádu, sa Bratislava stala korunovačným mestom Uhorska. Od roku 1563 do roku 1830 bola miestom korunovácií desiatich kráľov, jednej kráľovnej a siedmich kráľovských manželiek.

Súčasťou uhorského korunovačného rituálu boli v minulosti aj dve prísahy - "korunovačná prísaha" a "prísaha krajine". Korunovačná prísaha pozostávala z aktu, keď kráľ vzopäl svojho žrebca na zadné nohy a korunovačným mečom mávol na štyri svetové strany, aby dokladoval, že je pripravený brániť krajinu proti nepriateľom, nech by prišli odkiaľkoľvek.

Prísahou krajine sa panovník zasa zaviazal, že bude rešpektovať a ctiť zákony krajiny, zvykové právo a všetky dovtedy udelené výsady, či už jednotlivcom alebo spoločenstvám. V zmysle Zlatej buly Ondreja II. porušenie tejto prísahy oprávňovalo obyvateľov kráľovstva povstať proti kráľovi so zbraňou v ruke. Aj preto bolo v dejinách Uhorska také množstvo stavovských povstaní.