Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bratislavská samospráva opätovne zdôrazňuje, že síce stále víta možnosť prebrať do správy lesy na ostrove Sihoť, avšak nie na úkor iných zelených miest v meste, teda nie výmenou lesov.
Autor TASR
Bratislava 11. augusta (TASR) – Správa lesov na bratislavskom ostrove Sihoť zostáva naďalej nezmenená. Ani zhruba štyri mesiace od ponuky, ktorú dostalo hlavné mesto zo strany Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR a Lesov SR na výmenu ostrova Sihoť za iné lesné pozemky, sa tak nestalo a mesto o zámenu pozemkov zatiaľ nepožiadalo. Pre TASR to potvrdil hovorca Lesov SR Vlastimil Rezek.
"Lesy Slovenskej republiky ponúkli mestu Bratislava možnosť zámeny lesných pozemkov na ostrove Sihoť za iné lesné pozemky. Iný spôsob prevodu lesných pozemkov v majetku štátu podľa zákona o lesoch nie je možný," skonštatoval Rezek. Zároveň ale podotkol, že stále prebieha preverovanie právneho základu žiadosti, ktorú podala mestská samospráva v polovici apríla. Ide o stanovisko k spísaniu protokolu o prechode majetku štátu na obec pre niektoré pozemky na území Bratislavy. "Podnik dal urobiť preklad pôvodných písomností o tomto majetku počas 2. svetovej vojny," povedal Rezek. Ide o zdokumentovanie pohybu predmetného majetku, ktoré je dôležité pre komplexné posúdenie celej problematiky majetkových práv.
Bratislavská samospráva v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že síce stále víta možnosť prebrať do správy lesy na ostrove Sihoť, avšak nie na úkor iných zelených miest v meste, teda nie výmenou lesov. Poukazuje pritom na fakt, že takéto lesy má mesto len v bratislavskom lesoparku. Rokovania v tomto smere však podľa hovorkyne mesta Ivany Skokanovej budú pokračovať. Primátor Ivo Nesrovnal má totiž mandát, aby požiadal štátne lesy o prevzatie správy všetkých lesov v katastri Bratislavy do správy mestskej organizácie Mestské lesy. Udelili mu ho bratislavskí mestskí poslanci ešte začiatkom februára.
"V súvislosti s prevzatím štátnych lesov na území Bratislavy sme požiadali už o prevzatie správy nad Pečnianskym lesom, zatiaľ nám však na túto žiadosť nebolo zo strany Lesov SR odpovedané," povedala pre TASR Skokanová. Napriek tomu sa však hlavné mesto podľa nej snaží využívať všetky možnosti na ochranu verejnej zelene. Či už ide o obmedzenie ťažby dreva a automobilovej dopravy na Železnej studničke, revitalizáciou existujúcej zelene a obnovu tej, ktorá ohrozuje svojim zdravotným stavom ľudí, alebo o výsadbu nových stromov a zelene, s čím súvisí aj tzv. zelený balíček opatrení.
Téma lesov a ostrova Sihoť, ktorého územie je významným, strategickým a najstarším vodárenským a vodohospodárskym zdrojom, sa vo väčšej miere otvorila tento rok po tom, ako boli medializované informácie, že Lesy SR by tu podľa navrhovaných plánov chceli vyrúbať v období rokov 2016-2025 zhruba 50 percent stromov a vysadiť nové. Pokyn na okamžité pozastavenie činnosti dala približne v polovici apríla ministerka práce Gabriela Matečná do doby, kým rezort spolu s hlavným mestom a Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS) nenájdu spoločné riešenie. Z toho obdobia pochádza aj ponuka pre mesto na zámenu pozemkov.
V polovici júla rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka informoval, že v spolupráci s Lesmi SR budú v budúcnosti na ostrove Sihoť vykonávať lesopestebné a ťažbové práce. Má ísť ale prírode blízky spôsob, zaručujúci ochranu vodárenského zdroja proti kontaminácii, obnovená ťažba sa bude vykonávať na menších plochách a čas bude vopred odsúhlasovaný s BVS ako správcom vodného zdroja a realizovaný v súlade s podmienkami uvedenými v platnom rozhodnutí o vyhlásení pásiem vodárenského zdroja ostrova Sihoť.
Podľa plánu programu starostlivosti o les by sa malo za desať rokov vyrúbať 27 percent stromov. Lesníci zároveň odmietajú návrhy niektorých aktivistov, aby sa na ostrove neťažilo vôbec. Argumentujú tým, že ak by ponechali prestarnuté topole, o chvíľu popadajú a budú sa hnilobne rozkladať, a tým ohrozujú priamo zdroj pitnej vody.
"Lesy Slovenskej republiky ponúkli mestu Bratislava možnosť zámeny lesných pozemkov na ostrove Sihoť za iné lesné pozemky. Iný spôsob prevodu lesných pozemkov v majetku štátu podľa zákona o lesoch nie je možný," skonštatoval Rezek. Zároveň ale podotkol, že stále prebieha preverovanie právneho základu žiadosti, ktorú podala mestská samospráva v polovici apríla. Ide o stanovisko k spísaniu protokolu o prechode majetku štátu na obec pre niektoré pozemky na území Bratislavy. "Podnik dal urobiť preklad pôvodných písomností o tomto majetku počas 2. svetovej vojny," povedal Rezek. Ide o zdokumentovanie pohybu predmetného majetku, ktoré je dôležité pre komplexné posúdenie celej problematiky majetkových práv.
Bratislavská samospráva v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že síce stále víta možnosť prebrať do správy lesy na ostrove Sihoť, avšak nie na úkor iných zelených miest v meste, teda nie výmenou lesov. Poukazuje pritom na fakt, že takéto lesy má mesto len v bratislavskom lesoparku. Rokovania v tomto smere však podľa hovorkyne mesta Ivany Skokanovej budú pokračovať. Primátor Ivo Nesrovnal má totiž mandát, aby požiadal štátne lesy o prevzatie správy všetkých lesov v katastri Bratislavy do správy mestskej organizácie Mestské lesy. Udelili mu ho bratislavskí mestskí poslanci ešte začiatkom februára.
"V súvislosti s prevzatím štátnych lesov na území Bratislavy sme požiadali už o prevzatie správy nad Pečnianskym lesom, zatiaľ nám však na túto žiadosť nebolo zo strany Lesov SR odpovedané," povedala pre TASR Skokanová. Napriek tomu sa však hlavné mesto podľa nej snaží využívať všetky možnosti na ochranu verejnej zelene. Či už ide o obmedzenie ťažby dreva a automobilovej dopravy na Železnej studničke, revitalizáciou existujúcej zelene a obnovu tej, ktorá ohrozuje svojim zdravotným stavom ľudí, alebo o výsadbu nových stromov a zelene, s čím súvisí aj tzv. zelený balíček opatrení.
Téma lesov a ostrova Sihoť, ktorého územie je významným, strategickým a najstarším vodárenským a vodohospodárskym zdrojom, sa vo väčšej miere otvorila tento rok po tom, ako boli medializované informácie, že Lesy SR by tu podľa navrhovaných plánov chceli vyrúbať v období rokov 2016-2025 zhruba 50 percent stromov a vysadiť nové. Pokyn na okamžité pozastavenie činnosti dala približne v polovici apríla ministerka práce Gabriela Matečná do doby, kým rezort spolu s hlavným mestom a Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou (BVS) nenájdu spoločné riešenie. Z toho obdobia pochádza aj ponuka pre mesto na zámenu pozemkov.
V polovici júla rezort pôdohospodárstva a rozvoja vidieka informoval, že v spolupráci s Lesmi SR budú v budúcnosti na ostrove Sihoť vykonávať lesopestebné a ťažbové práce. Má ísť ale prírode blízky spôsob, zaručujúci ochranu vodárenského zdroja proti kontaminácii, obnovená ťažba sa bude vykonávať na menších plochách a čas bude vopred odsúhlasovaný s BVS ako správcom vodného zdroja a realizovaný v súlade s podmienkami uvedenými v platnom rozhodnutí o vyhlásení pásiem vodárenského zdroja ostrova Sihoť.
Podľa plánu programu starostlivosti o les by sa malo za desať rokov vyrúbať 27 percent stromov. Lesníci zároveň odmietajú návrhy niektorých aktivistov, aby sa na ostrove neťažilo vôbec. Argumentujú tým, že ak by ponechali prestarnuté topole, o chvíľu popadajú a budú sa hnilobne rozkladať, a tým ohrozujú priamo zdroj pitnej vody.
