Za každý štvorcový meter realizovanej stavby na území Lamača sa pri stavbách na bývanie bude platiť 15 eur.
Autor TASR
Bratislava 9. februára (TASR) – V bratislavskom Lamači sa od 1. marca bude takisto platiť miestny poplatok za rozvoj. V schválenom všeobecne záväznom nariadení (VZN) s platnosťou od 1. marca však poslanci mestskej časti stanovili pri stavbách na bývanie nižšiu sadzbu poplatku, ako v decembri 2016 schválili mestskí poslanci.
Za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby na území Lamača sa pri stavbách na bývanie bude platiť 15 eur. Mestskí poslanci pritom schválili maximálnu sadzbu na 35 eur, takú odporučilo aj Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta SR (RZ MČ BA) a v takejto výške ju prijali aj zastupiteľstvá napríklad v Starom Meste, Dúbravke či Záhorskej Bystrici. Schválenie nižšej sumy poslanci Lamača odôvodnili snahou o to, aby sa poplatok čo najmenej negatívne dotkol konečných užívateľov stavby.
Pri ďalších kategóriách stavieb ostali poplatky v navrhovanej výške. Pri stavbách na pôdohospodársku produkciu bude poplatok vo výške desať eur, pri priemyselných stavbách 25 eur, pri stavbách na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť 35 eur a pri ostatných stavbách (napr. samostatne stojace garáže, rekreačné stavby) 25 eur.
Miestny poplatok za rozvoj schválili 20. novembra 2015 poslanci Národnej rady SR na návrh Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD). Na základe legislatívnej iniciatívy strany Most-Híd bol zákon novelizovaný na začiatku decembra 2016.
Zavedenie rozvojového poplatku, prijatím VZN, je fakultatívne. Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Možnosti využitia výnosu z poplatku sú taxatívne vymedzené zákonom, príjem z neho môže samospráva použiť na úhradu kapitálových výdavkov v súvislosti s výstavbou zariadení sociálnej a zdravotnej starostlivosti či športových a kultúrnych služieb, ale aj na výdavky na realizáciu dopravnej infraštruktúry či starostlivosti o zeleň.
Od poplatku sú oslobodené stavebné povolenia naviazané na údržbu, opravu a rekonštrukciu stavieb, pri ktorých sa nemení ich celková výmera a účel. Poplatok sa nebude vzťahovať ani na stavby sociálnych služieb a bývania, zdravotníckych zariadení, vzdelávacích či kultúrnych inštitúcií, poplatok sa nebude vyberať ani v prípade stavieb slúžiacich na obranu štátu. Od poplatku sú oslobodené stavby slúžiace na športové účely.
V hlavnom meste sú vyberateľom a správcom poplatku mestské časti. Výnos z poplatku sa delí medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32, v prospech mestských častí.
Za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby na území Lamača sa pri stavbách na bývanie bude platiť 15 eur. Mestskí poslanci pritom schválili maximálnu sadzbu na 35 eur, takú odporučilo aj Regionálne združenie mestských častí hlavného mesta SR (RZ MČ BA) a v takejto výške ju prijali aj zastupiteľstvá napríklad v Starom Meste, Dúbravke či Záhorskej Bystrici. Schválenie nižšej sumy poslanci Lamača odôvodnili snahou o to, aby sa poplatok čo najmenej negatívne dotkol konečných užívateľov stavby.
Pri ďalších kategóriách stavieb ostali poplatky v navrhovanej výške. Pri stavbách na pôdohospodársku produkciu bude poplatok vo výške desať eur, pri priemyselných stavbách 25 eur, pri stavbách na ostatné podnikanie a zárobkovú činnosť 35 eur a pri ostatných stavbách (napr. samostatne stojace garáže, rekreačné stavby) 25 eur.
Miestny poplatok za rozvoj schválili 20. novembra 2015 poslanci Národnej rady SR na návrh Igora Chomu a Richarda Rašiho (obaja Smer-SD). Na základe legislatívnej iniciatívy strany Most-Híd bol zákon novelizovaný na začiatku decembra 2016.
Zavedenie rozvojového poplatku, prijatím VZN, je fakultatívne. Poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Možnosti využitia výnosu z poplatku sú taxatívne vymedzené zákonom, príjem z neho môže samospráva použiť na úhradu kapitálových výdavkov v súvislosti s výstavbou zariadení sociálnej a zdravotnej starostlivosti či športových a kultúrnych služieb, ale aj na výdavky na realizáciu dopravnej infraštruktúry či starostlivosti o zeleň.
Od poplatku sú oslobodené stavebné povolenia naviazané na údržbu, opravu a rekonštrukciu stavieb, pri ktorých sa nemení ich celková výmera a účel. Poplatok sa nebude vzťahovať ani na stavby sociálnych služieb a bývania, zdravotníckych zariadení, vzdelávacích či kultúrnych inštitúcií, poplatok sa nebude vyberať ani v prípade stavieb slúžiacich na obranu štátu. Od poplatku sú oslobodené stavby slúžiace na športové účely.
V hlavnom meste sú vyberateľom a správcom poplatku mestské časti. Výnos z poplatku sa delí medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32, v prospech mestských častí.