Bratislava 23. septembra (TASR) – Vyjadrenia hlavného mesta k starostlivosti o Sad Janka Kráľa v bratislavskej Petržalke nie sú podľa mestskej časti pravdivé, ale zavádzajúce. Samospráva takto reaguje na vyjadrenie bratislavského magistrátu, podľa ktorého je síce vlastníkom tohto najstaršieho verejného parku v strednej Európe mesto, to ho však protokolom zverilo mestskej časti. Jej povinnosťou je starať sa o revitalizáciu, ako aj vypracovať dendrologický posudok, keďže k dispozícii je len posudok z roku 2005. Následne má vypracovať plán výsadby a oba má zaplatiť.

Mestská časť síce potvrdzuje, že pozemky Sadu Janka Kráľa jej boli protokolom z 13. apríla 2012 zverené, a to v súvislosti s druhou etapou revitalizácie parku. Podľa neho mala zabezpečovať komplexnú starostlivosť, teda čistotu a poriadok, odvoz odpadu a čistenie zelene. "Protokol o zverení bol však viazaný na to, že mestská časť na revitalizáciu dostane financie zo štrukturálnych fondov, o ktoré v roku 2012 aj požiadala. Keďže ale dotáciu nedostala, spomínaný protokol stratil platnosť," uviedla pre TASR Silvia Vnenková z oddelenia komunikácie s verejnosťou petržalského miestneho úradu.

Napriek tomu sa mestská časť o územie parku stará, ročne na jeho údržbu a čistenie vynakladá zhruba 200.000 eur. "Tieto činnosti sú nad rámec predmetného protokolu," podotkla Vnenková s tým, že protokol ani nešpecifikuje starostlivosť o samotnú zeleň.

Mestská časť spomína ešte jeden protokol, a to zo 7. januára 1992. Ten je však podľa nej v súčasnosti neaktuálny, nepresný a nesúhlasí so skutkovým stavom. "Navyše svojím znením jednoznačne neurčuje podmienky starostlivosti ani rozsah údržby a koliduje so súčasným zákonom o ochrane prírody a krajiny," zdôraznila Vnenková. Na tieto skutočnosti podľa nej mestská časť mesto niekoľkokrát upozornila.

Vypracovanie dendrologického posudku a tiež plánu výsadby nariadil v minulosti Krajský pamiatkový úrad (KPÚ) Bratislava. Ide totiž o historickú zeleň, park je národnou kultúrnou pamiatkou a KPÚ je miestnym a vecne príslušným orgánom štátnej správy na úseku ochrany pamiatkového fondu. Záväzné stanovisko vydal v decembri 2015 adresované tak mestskej časti, ako aj hlavnému mestu. V ňom sa okrem iného uvádza, že plán výsadby by mal byť vypracovaný do troch rokov, tento termín uplynie koncom roka 2018. Zohľadniť má historický kontext kompozície parku s jeho dominantami, jeho plošné a priestorové štruktúry vegetačných prvkov a tiež druhové zloženie parkových porastov.

Mestskej časti sa ani po dvoch rokoch nepodarilo s mestom na spolupráci ani na spolufinancovaní dohodnúť. Vo verejnom obstarávaní tak vo svojej réžii nedávno vysúťažila firmu, ktorá má vypracovať inventarizáciu stromov v parku a na Tyršovom nábreží. Tá by mala byť vypracovaná do konca roka, čo však znamená, že plán výsadby sa v termíne nestihne.

Hlavné mesto, pre ktoré je zeleň jednou z priorít, sa už niekoľko rokov odvoláva na protokol. Podľa hovorkyne Zuzany Onufer je preto petržalská samospráva povinná vypracovať aj následný plán výsadby, ktorého podkladom má byť práve dendrologický posudok. "Mestská časť je povinná vypracovať plán výsadieb a aj ho financovať," povedala prednedávnom pre TASR Onufer.

Otázkou teda ostáva, kto bude plán výsadieb nakoniec spracovávať a kto ho zafinancuje. Isté je, že KPÚ plánuje zorganizovať stretnutie všetkých dotknutých strán, čo pre TASR potvrdila odborná radkyňa KPÚ Eva Danielová.

Sad Janka Kráľa bol podľa dostupných informácií založený v rokoch 1774 - 1776 s myšlienkou vytvoriť prvý park pre širokú verejnosť. Vznikol na pravom brehu Dunaja na ploche lužného lesa. Postupne bol upravovaný, jeho súčasná podoba je z roku 1839. V 70. rokoch 20. storočia prešiel park veľkou rekonštrukciou, v roku 2006 zasa výraznou revitalizáciou, pričom bolo údajne odstránených vyše 200 chorých drevín, ktoré nahradili novými. Pribudli aj druhy, ktoré neboli dovtedy zastúpené. Samospráva uvádza, že v súčasnosti v parku rastie takmer 60 druhov drevín.