Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Asociácia vonkajšej reklamy už odstránila 41 nelegálnych reklamných stavieb, požiadala stavebné úrady o odstránenie 284 reklamných stavieb a dostala povolenie na 116 reklamných stavieb.
Autor TASR
Bratislava 22. októbra (TASR) - Hlavné mesto sa s Asociáciou vonkajšej reklamy (AVR) dohodlo na odstránení stovky nelegálnych reklamných stavieb, ktoré v najbližších mesiacoch zmiznú z ulíc Bratislavy. Ide o výsledok tohtotýždňového rokovania primátora Bratislavy Iva Nesrovnala a prezidenta AVR Ivana Pellera. TASR o tom informovala hovorkyňa hlavného mesta Zuzana Onufer.
Podľa passportu reklamných stavieb je na území Bratislavy približne 10.000 reklamných stavieb. Z toho na pozemkoch hlavného mesta alebo na pozemkoch zverených mestským častiam je 4000 reklamných stavieb a zvyšných 6000 stojí na pozemkoch vo vlastníctve iných subjektov, na ktoré nemá bratislavská samospráva dosah.
"Na stavebné úrady hlavné mesto zaslalo celkovo 482 žiadostí na odstránenie nelegálnych reklamných stavieb. Doteraz mesto získalo 166 povolení a postupne tieto zariadenia odstraňuje. K tomu treba pripočítať aj odstránenie 433 reklamných zariadení zvaných ako trojnožky," povedala Onufer.
AVR už odstránila 41 nelegálnych reklamných stavieb, požiadala stavebné úrady o odstránenie 284 reklamných stavieb a zatiaľ dostala povolenie na 116 reklamných stavieb. Pri zvyšných 168 reklamných stavbách čaká na vyjadrenie od stavebných úradov. Asociácia odstraňuje aj 34 reklamných stavieb z parkov a zelene, ktoré v marci spoločne vytypovali s primátorom Bratislavy. Má kompetenciu na odstraňovanie nelegálnych reklamných stavieb aj zo súkromných pozemkov, voči ktorým samospráva nemá právomoci.
Hlavné mesto opakovane tvrdí, že nemôže samo efektívne regulovať reklamu na svojom území a určovať, kde ju mať chce alebo nechce. "Magistrát nie je stavebným úradom a preto pri každej reklamnej stavbe, ktorú chce mesto odstrániť, musí požiadať o povolenie stavebné úrady v jednotlivých mestských častiach. Riešením je zmena legislatívy," vysvetlila Onufer. Nesrovnal sa preto písomne obráti na ministra dopravy Árpáda Érseka, aby do pripravovanej novely stavebného zákona zakomponovali ustanovenie, podľa ktorého by mestá a obce mohli regulovať vonkajšiu reklamu na svojom území.
Občiansky aktivista zo Zelenej hliadky Matúš Čupka hodnotí spoluprácu hlavného mesta s AVR negatívne, pretože od nej nemožno očakávať systematickú prácu na regulácii legálnej reklamy či diskusiu o zvyšovaní nájmov za reklamné zariadenia. "Spolupráca s AVR môže byť fajn vo vzťahu k nelegálnej reklame, tá však tvorí zlomok zo záplavy reklamných zariadení," uviedol nedávno pre TASR.
Podľa passportu reklamných stavieb je na území Bratislavy približne 10.000 reklamných stavieb. Z toho na pozemkoch hlavného mesta alebo na pozemkoch zverených mestským častiam je 4000 reklamných stavieb a zvyšných 6000 stojí na pozemkoch vo vlastníctve iných subjektov, na ktoré nemá bratislavská samospráva dosah.
"Na stavebné úrady hlavné mesto zaslalo celkovo 482 žiadostí na odstránenie nelegálnych reklamných stavieb. Doteraz mesto získalo 166 povolení a postupne tieto zariadenia odstraňuje. K tomu treba pripočítať aj odstránenie 433 reklamných zariadení zvaných ako trojnožky," povedala Onufer.
AVR už odstránila 41 nelegálnych reklamných stavieb, požiadala stavebné úrady o odstránenie 284 reklamných stavieb a zatiaľ dostala povolenie na 116 reklamných stavieb. Pri zvyšných 168 reklamných stavbách čaká na vyjadrenie od stavebných úradov. Asociácia odstraňuje aj 34 reklamných stavieb z parkov a zelene, ktoré v marci spoločne vytypovali s primátorom Bratislavy. Má kompetenciu na odstraňovanie nelegálnych reklamných stavieb aj zo súkromných pozemkov, voči ktorým samospráva nemá právomoci.
Hlavné mesto opakovane tvrdí, že nemôže samo efektívne regulovať reklamu na svojom území a určovať, kde ju mať chce alebo nechce. "Magistrát nie je stavebným úradom a preto pri každej reklamnej stavbe, ktorú chce mesto odstrániť, musí požiadať o povolenie stavebné úrady v jednotlivých mestských častiach. Riešením je zmena legislatívy," vysvetlila Onufer. Nesrovnal sa preto písomne obráti na ministra dopravy Árpáda Érseka, aby do pripravovanej novely stavebného zákona zakomponovali ustanovenie, podľa ktorého by mestá a obce mohli regulovať vonkajšiu reklamu na svojom území.
Občiansky aktivista zo Zelenej hliadky Matúš Čupka hodnotí spoluprácu hlavného mesta s AVR negatívne, pretože od nej nemožno očakávať systematickú prácu na regulácii legálnej reklamy či diskusiu o zvyšovaní nájmov za reklamné zariadenia. "Spolupráca s AVR môže byť fajn vo vzťahu k nelegálnej reklame, tá však tvorí zlomok zo záplavy reklamných zariadení," uviedol nedávno pre TASR.
