Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minulý rok vypracovala samospráva viac ako sto auditov mestských budov, ktoré identifikujú potrebné opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti každej z nich.
Autor TASR
Bratislava 28. augusta (TASR) - Bratislavský magistrát zverejnil mapu energetickej spotreby svojich budov. Na portáli opendata.bratislava.sk sprístupnil dáta o tom, ako mestské organizácie dbajú na životné prostredie pri efektívnom spôsobe míňania energie. Mapa ukazuje, koľko vody, elektriny či plynu spotrebujú. TASR o tom informovalo hlavné mesto.
"Návštevníci nášho webu sa prehľadnou formou na mape Bratislavy dozvedia, aké energie daná budova využíva, aké sú jej priemerné náklady na tieto energie ročne, prípadne či budova prešla nejakou významnejšou rekonštrukciou," povedal primátor Bratislavy Matúš Vallo. Zo zverejnených údajov najvyššie účty za energie, v priemere okolo 800.000 eur ročne, prichádzajú na Zimný štadión Ondreja Nepelu. Prevádzka krytej plavárne na Pasienkoch si ročne vyžiada zhruba 330.000 eur, kúrenie a elektrina pre bratislavskú ZOO vyjdú na zhruba štvrť milióna eur za rok.
"Šesťciferné sumy na vodu, plyn či elektrinu si vyžiadajú ročne aj kancelárske budovy samosprávy. Najnižšie náklady, ide o niekoľko stoviek či tisícok eur ročne, majú napríklad múzeá hodín či umeleckých remesiel, ale aj múzeum zbraní v Michalskej veži či antická Gerulata v Rusovciach," spresnila bratislavská samospráva. Aktuálne magistrát zverejnil kompletné údaje z rokov 2013 až 2017, ďalšie budú postupne pribúdať. Grafy zobrazujú aj vývoj v čase, kde je možné sledovať mierny pokles spotreby už v minulých rokoch. Mesto deklaruje, že takýto trend chce zachovať aj do budúcna.
Minulý rok vďaka spolupráci a grantu Európskej investičnej banky vypracovala samospráva viac ako sto auditov mestských budov, ktoré identifikujú potrebné opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti každej z nich. "Audity sú podkladom pre vypracovanie súťažných podmienok na verejné obstarávania, ktoré sú potrebné pri realizácii odporúčaných opatrení. Pripravujeme napríklad montáž fotovoltaických panelov, zatepľovanie budov či budovanie zelených striech. Žiadne iné mesto doteraz takto podrobne nezmapovalo energetickú efektívnosť svojich budov," tvrdí Bratislava.
V súčasnej dobe sa dáta za spotrebu budov zbierajú manuálne. Magistrát pracuje na tom, aby boli tieto údaje k dispozícii online. Mesto tak má vedieť efektívnejšie plánovať prípadné opravy či rekonštrukcie a následne aj odmerať dopad týchto zmien. Údaje plánuje zverejňovať aj vo forme otvorených údajov tak, aby s nimi mohla pracovať laická aj odborná verejnosť.
"Návštevníci nášho webu sa prehľadnou formou na mape Bratislavy dozvedia, aké energie daná budova využíva, aké sú jej priemerné náklady na tieto energie ročne, prípadne či budova prešla nejakou významnejšou rekonštrukciou," povedal primátor Bratislavy Matúš Vallo. Zo zverejnených údajov najvyššie účty za energie, v priemere okolo 800.000 eur ročne, prichádzajú na Zimný štadión Ondreja Nepelu. Prevádzka krytej plavárne na Pasienkoch si ročne vyžiada zhruba 330.000 eur, kúrenie a elektrina pre bratislavskú ZOO vyjdú na zhruba štvrť milióna eur za rok.
"Šesťciferné sumy na vodu, plyn či elektrinu si vyžiadajú ročne aj kancelárske budovy samosprávy. Najnižšie náklady, ide o niekoľko stoviek či tisícok eur ročne, majú napríklad múzeá hodín či umeleckých remesiel, ale aj múzeum zbraní v Michalskej veži či antická Gerulata v Rusovciach," spresnila bratislavská samospráva. Aktuálne magistrát zverejnil kompletné údaje z rokov 2013 až 2017, ďalšie budú postupne pribúdať. Grafy zobrazujú aj vývoj v čase, kde je možné sledovať mierny pokles spotreby už v minulých rokoch. Mesto deklaruje, že takýto trend chce zachovať aj do budúcna.
Minulý rok vďaka spolupráci a grantu Európskej investičnej banky vypracovala samospráva viac ako sto auditov mestských budov, ktoré identifikujú potrebné opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti každej z nich. "Audity sú podkladom pre vypracovanie súťažných podmienok na verejné obstarávania, ktoré sú potrebné pri realizácii odporúčaných opatrení. Pripravujeme napríklad montáž fotovoltaických panelov, zatepľovanie budov či budovanie zelených striech. Žiadne iné mesto doteraz takto podrobne nezmapovalo energetickú efektívnosť svojich budov," tvrdí Bratislava.
V súčasnej dobe sa dáta za spotrebu budov zbierajú manuálne. Magistrát pracuje na tom, aby boli tieto údaje k dispozícii online. Mesto tak má vedieť efektívnejšie plánovať prípadné opravy či rekonštrukcie a následne aj odmerať dopad týchto zmien. Údaje plánuje zverejňovať aj vo forme otvorených údajov tak, aby s nimi mohla pracovať laická aj odborná verejnosť.
