Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poukazujú pritom na prieskum agentúry Polis Slovakia zameraný na tému zákazu hazardu v Bratislave.
Autor TASR
Bratislava 9. februára (TASR) - Asociácia zábavy a hier (AZaH) a Asociácia prevádzkovateľov videohier (APV) vyzývajú primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, aby prevzal osobnú i majetkovú zodpovednosť za škody, ktoré môže spôsobiť schválenie zákazu hazardu v hlavnom meste. "Existuje mimoriadne vysoké riziko, že schválením takéhoto nariadenia mestu vzniknú značné finančné škody. A to nielen okamžité miliónové škody zo zastavenia prevádzok, ale najmä oveľa vyššie škody očakávané po prehratých súdnych sporoch," tvrdia asociácie.
Poukazujú pritom na prieskum agentúry Polis Slovakia zameraný na tému zákazu hazardu v Bratislave. Realizovaný bol 3. až 7 februára na vzorke 1200 respondentov v hlavnom meste. Viac ako 80 percent opýtaných podľa asociácií vyjadrilo názor, že herne za posledný rok nenavštívilo a neexistuje ani výrazne negatívna skúsenosť so susedstvom herne v okolí miesta bydliska respondentov. Rovnaký počet sa tiež obáva po absolútnom zákaze vzniku čierneho trhu.
Prieskum však tiež ukázal, že o závislých na výherných prístrojoch počulo 48,7 percenta opýtaných a 65,8 percenta respondentov uviedlo, že sa v okolí bydliska nachádza herňa alebo kasíno. Na otázku, či počet 166 herní, ktoré sa nachádzali v roku 2016 v Bratislave, je vysoký, odpovedalo 81,8 percenta opýtaných - áno.
„Prieskum potvrdil, že sa po nedávnej prísnej regulácii hazardu zo strany štátu vyrovnali názory ľudí na dostupnosť herní v hlavnom meste. Ľudia už tento problém nepovažujú za taký vypuklý ako v časoch pred novelou, kedy sa spustila petícia na ich zákaz,“ tvrdí Dominika Lukáčová z Asociácie zábavy a hier.
Prevádzkovatelia pripomínajú poslancom mesta, že samospráve pribudli kompetencie na regulovanie prevádzok a nemusia toto podnikanie zakazovať plošne, ale môžu rozhodnúť, v akých typoch budov herne zakážu. Mesto po zatvorení všetkých herní príde podľa nich o viac ako tri milióny eur ročne zo svojho rozpočtu a štátu bude každý rok chýbať vyše 12 miliónov eur. Tieto peniaze podľa asociácií poputujú k ilegálnym prevádzkovateľom. "Keďže už teraz sa zaujímajú o voľné miesto na bratislavskom trhu v prípade prohibície," tvrdia asociácie. Prevádzkovatelia v prípade prijatia úplného zákazu hazardných hier v Bratislave podniknú právne kroky.
Nesrovnal pre TASR uviedol, že zákonný rámec pre úpravu podnikania stanovuje Národná rada SR. "Mesto v procese prípravy všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o zákaze hazardu postupuje striktne podľa zákona. Keď už je reč o osobnej zodpovednosti, tak by som sa chcel opýtať predstaviteľov Asociácie zábavy a hier, či preberú osobnú, hmotnú a majetkovú zodpovednosť za škody, ktoré spôsobuje hazard," skonštatoval. Primátor v januári uviedol, že hazard v Bratislave presiahol akúkoľvek únosnú mieru, zisky z hazardu idú podľa neho súkromným spoločnostiam, no náklady nesú všetci Bratislavčania.
Hlavné mesto chce absolútny zákaz hazardu na svojom území. Herne nechce ani tam, kde to v súčasnosti povoľuje novela zákona o hazardných hrách. Nachádzať by sa tak nemohli ani v hoteloch, penziónoch, bytových domoch, pohostinstvách, v budovách pre obchod, kultúru či na verejnú zábavu. Takýto zákaz mesto definovalo v návrhu VZN, o ktorom by mali rozhodovať bratislavskí mestskí poslanci vo štvrtok 16. februára.
Poukazujú pritom na prieskum agentúry Polis Slovakia zameraný na tému zákazu hazardu v Bratislave. Realizovaný bol 3. až 7 februára na vzorke 1200 respondentov v hlavnom meste. Viac ako 80 percent opýtaných podľa asociácií vyjadrilo názor, že herne za posledný rok nenavštívilo a neexistuje ani výrazne negatívna skúsenosť so susedstvom herne v okolí miesta bydliska respondentov. Rovnaký počet sa tiež obáva po absolútnom zákaze vzniku čierneho trhu.
Prieskum však tiež ukázal, že o závislých na výherných prístrojoch počulo 48,7 percenta opýtaných a 65,8 percenta respondentov uviedlo, že sa v okolí bydliska nachádza herňa alebo kasíno. Na otázku, či počet 166 herní, ktoré sa nachádzali v roku 2016 v Bratislave, je vysoký, odpovedalo 81,8 percenta opýtaných - áno.
„Prieskum potvrdil, že sa po nedávnej prísnej regulácii hazardu zo strany štátu vyrovnali názory ľudí na dostupnosť herní v hlavnom meste. Ľudia už tento problém nepovažujú za taký vypuklý ako v časoch pred novelou, kedy sa spustila petícia na ich zákaz,“ tvrdí Dominika Lukáčová z Asociácie zábavy a hier.
Prevádzkovatelia pripomínajú poslancom mesta, že samospráve pribudli kompetencie na regulovanie prevádzok a nemusia toto podnikanie zakazovať plošne, ale môžu rozhodnúť, v akých typoch budov herne zakážu. Mesto po zatvorení všetkých herní príde podľa nich o viac ako tri milióny eur ročne zo svojho rozpočtu a štátu bude každý rok chýbať vyše 12 miliónov eur. Tieto peniaze podľa asociácií poputujú k ilegálnym prevádzkovateľom. "Keďže už teraz sa zaujímajú o voľné miesto na bratislavskom trhu v prípade prohibície," tvrdia asociácie. Prevádzkovatelia v prípade prijatia úplného zákazu hazardných hier v Bratislave podniknú právne kroky.
Nesrovnal pre TASR uviedol, že zákonný rámec pre úpravu podnikania stanovuje Národná rada SR. "Mesto v procese prípravy všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o zákaze hazardu postupuje striktne podľa zákona. Keď už je reč o osobnej zodpovednosti, tak by som sa chcel opýtať predstaviteľov Asociácie zábavy a hier, či preberú osobnú, hmotnú a majetkovú zodpovednosť za škody, ktoré spôsobuje hazard," skonštatoval. Primátor v januári uviedol, že hazard v Bratislave presiahol akúkoľvek únosnú mieru, zisky z hazardu idú podľa neho súkromným spoločnostiam, no náklady nesú všetci Bratislavčania.
Hlavné mesto chce absolútny zákaz hazardu na svojom území. Herne nechce ani tam, kde to v súčasnosti povoľuje novela zákona o hazardných hrách. Nachádzať by sa tak nemohli ani v hoteloch, penziónoch, bytových domoch, pohostinstvách, v budovách pre obchod, kultúru či na verejnú zábavu. Takýto zákaz mesto definovalo v návrhu VZN, o ktorom by mali rozhodovať bratislavskí mestskí poslanci vo štvrtok 16. februára.
