Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zvieratá neprežívajú Vianoce tak emotívne ako ľudia. Špeciálnejším dňom býva oslava Mikuláša, ktorá sa pomaly stáva tradíciou.
Autor TASR
Bratislava 25. decembra (TASR) – Bratislavská Zoologická záhrada (ZOO) pripravuje pre zvieratá Vianoce priebežne počas celého roka. "Vianoce zvieratká nevnímajú tak výnimočne ako ľudia. Ošetrovatelia pre nich pripravujú priebežne rôzne formy tzv. enričmentu, kedy dostávajú rôzne darčeky a maškrty," uviedla pre TASR Alexandra Ritterová z oddelenia vzdelávania a marketingu ZOO Bratislava. Tie majú za cieľ zvieratá rozptýliť.
Šimpanzy a orangutany dostávajú deky alebo osušky, ktorými sa radi prikrývajú. Maškrty mávajú zasa zabalené v rôznych textilných hlavolamoch, aby museli "precvičiť pršteky a vymyslieť ako potravu získajú". Iné zvieratká dostávajú napríklad sušené ovocie a oriešky zabalené v listoch a zavesené v expozíciách. Šelmy dostanú rôzne kúsky ovčej vlny alebo kúsky mäsa v krabiciach. "Tie potom vo svojich výbehoch lovia. Krabice roztrhajú a rozvláčia ich po celom výbehu," poznamenala Ritterová.
Špeciálnejším dňom býva oslava Mikuláša, ktorá sa pomaly stáva tradíciou. "Deti majú možnosť stať sa malými Mikulášovými pomocníkmi a doniesť zvieratkám darčeky vo forme ovocia a zeleniny, starších obliečok, uterákov, plachiet či diek, ktoré majú radi naše primáty," doplnila Ritterová.
Zimné obdobie si v ZOO užívajú najmä pandy červené, rysy kanadské či belane tundrové. Pre ne je chladné počasie prirodzené. Nielen Vianoce, ale celú zimu prespia napríklad plazy, chladnokrvné živočíchy, ktoré sa aj vo voľnej prírode sťahujú na jeseň do hôr, kde hibernujú. "Naše plazy ako korytnačky, užovku či koralovku zazimovávame. To znamená, že sa im vypne kúrenie, poskytne zemina či lístie, v ktorom sa daný živočích schová a v spánku prečká zimu," vysvetlila Ritterová.
Zvieratá, ktoré cez zimu nespia, dostávajú už na jeseň výživnejšiu potravu. Nástupom zimy sú napríklad teplomilné druhy vtákov ako napríklad papagáje, ibisy, lyžičiare, plameniaky či pelikány zazimovávané v ich vykurovaných chovných zariadeniach. Sú totiž veľmi citlivé na zimu a ak by v nej zostali príliš dlho, mohli by sa podchladiť a uhynúť. Vo vykurovaných ubikáciách sú umiestnené aj teplomilné cicavce, ako napríklad hrošíky, žirafy, zebry, levy, tigre či primáty. Von chodia len na pár hodín v prípade priaznivého počasia.
Väčšina zvieracieho osadenstva ZOO prečkáva vo svojich vnútorných ubikáciách aj oslavy nového roka, kde sú od hluku relatívne izolované. Oslavy relatívne zvládajú aj tie zvieratá, ktoré sú celoročne vo výbehoch a sú od hluku vzdialené. Týka sa to napríklad zubrov, kulanov či jeleňov v lesnej časti ZOO. "Najbližšie k výbehom sú postavené obytné domy od Starých Gruntov a internáty Mlynskej doliny, takže taká kritická zóna je u nás cesta k výbehom s lamami krotkými a lamami alpakami," poznamenala Ritterová.
Podľa nej by značne pomohlo, ak by sa nepoužívala zábavná pyrotechnika, avšak ZOO môže len na ľudí apelovať, aby pri silvestrovských oslavách v zastavaných častiach mesta mysleli aj na zvieratá, ktoré "z našich osláv toľko radosti nemajú."
Šimpanzy a orangutany dostávajú deky alebo osušky, ktorými sa radi prikrývajú. Maškrty mávajú zasa zabalené v rôznych textilných hlavolamoch, aby museli "precvičiť pršteky a vymyslieť ako potravu získajú". Iné zvieratká dostávajú napríklad sušené ovocie a oriešky zabalené v listoch a zavesené v expozíciách. Šelmy dostanú rôzne kúsky ovčej vlny alebo kúsky mäsa v krabiciach. "Tie potom vo svojich výbehoch lovia. Krabice roztrhajú a rozvláčia ich po celom výbehu," poznamenala Ritterová.
Špeciálnejším dňom býva oslava Mikuláša, ktorá sa pomaly stáva tradíciou. "Deti majú možnosť stať sa malými Mikulášovými pomocníkmi a doniesť zvieratkám darčeky vo forme ovocia a zeleniny, starších obliečok, uterákov, plachiet či diek, ktoré majú radi naše primáty," doplnila Ritterová.
Zimné obdobie si v ZOO užívajú najmä pandy červené, rysy kanadské či belane tundrové. Pre ne je chladné počasie prirodzené. Nielen Vianoce, ale celú zimu prespia napríklad plazy, chladnokrvné živočíchy, ktoré sa aj vo voľnej prírode sťahujú na jeseň do hôr, kde hibernujú. "Naše plazy ako korytnačky, užovku či koralovku zazimovávame. To znamená, že sa im vypne kúrenie, poskytne zemina či lístie, v ktorom sa daný živočích schová a v spánku prečká zimu," vysvetlila Ritterová.
Zvieratá, ktoré cez zimu nespia, dostávajú už na jeseň výživnejšiu potravu. Nástupom zimy sú napríklad teplomilné druhy vtákov ako napríklad papagáje, ibisy, lyžičiare, plameniaky či pelikány zazimovávané v ich vykurovaných chovných zariadeniach. Sú totiž veľmi citlivé na zimu a ak by v nej zostali príliš dlho, mohli by sa podchladiť a uhynúť. Vo vykurovaných ubikáciách sú umiestnené aj teplomilné cicavce, ako napríklad hrošíky, žirafy, zebry, levy, tigre či primáty. Von chodia len na pár hodín v prípade priaznivého počasia.
Väčšina zvieracieho osadenstva ZOO prečkáva vo svojich vnútorných ubikáciách aj oslavy nového roka, kde sú od hluku relatívne izolované. Oslavy relatívne zvládajú aj tie zvieratá, ktoré sú celoročne vo výbehoch a sú od hluku vzdialené. Týka sa to napríklad zubrov, kulanov či jeleňov v lesnej časti ZOO. "Najbližšie k výbehom sú postavené obytné domy od Starých Gruntov a internáty Mlynskej doliny, takže taká kritická zóna je u nás cesta k výbehom s lamami krotkými a lamami alpakami," poznamenala Ritterová.
Podľa nej by značne pomohlo, ak by sa nepoužívala zábavná pyrotechnika, avšak ZOO môže len na ľudí apelovať, aby pri silvestrovských oslavách v zastavaných častiach mesta mysleli aj na zvieratá, ktoré "z našich osláv toľko radosti nemajú."
