Vybudovaním nového chovného zariadenia tak majú vlky po rokoch vhodné, vyhovujúce a dôstojné podmienky na život.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) – Zoologická záhrada v Bratislave má oddnes novú atrakciu, ktorou je chovné zariadenie pre euroázijské vlky. Rozprestiera sa na ploche takmer 4200 štvorcových metrov v lesnej časti ZOO. Verejnosti ho do užívania pri príležitosti víkendového podujatia Bratislavské mestské dni odovzdal primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal a riaditeľka ZOO Miloslava Šavelová.
Vybudovaním nového chovného zariadenia tak majú vlky po rokoch vhodné, vyhovujúce a dôstojné podmienky na život. Donedávna totiž boli dočasne umiestnené v chovnom zariadení po hyenách, keďže bratislavská ZOO mala byť len ich dočasnou zastávkou a chov týchto vlkov neplánovala. "Príbeh sa začal v roku 2006, keď nás ZOO v Dánsku požiadala, či nevieme zohnať chovný pár vlkov. Zohnali sme a čakali sme, kým pôjdu do Dánska," zaspomínala si Šavelová. Stalo sa však, že dánske orgány ochrany prírody ich prevoz a umiestnenie do ZOO v tejto severskej krajine nepovolili, keďže by tam nemali vytvorené vhodné chovné podmienky.
Pôvodný výbeh, kde boli vlky dočasne umiestnené, však podľa riaditeľky neposkytovalo vhodné chovné podmienky. ZOO sa preto rozhodla, že vybuduje pre ne nové chovné zariadenie. Jeho výstavba trvala viac ako rok a stála 250.000 eur, z čoho sumou 80.000 eur prispelo hlavné mesto a zvyšok darovali sponzori a vyzbierala verejnosť v rámci finančnej zbierky.
Nové chovné zariadenie pozostáva z dvoch častí. Momentálne sa v ňom nachádza jeden chovný pár. Ďalších štyroch vlkov má ZOO v deponácii v Španielsku, odkiaľ pripravuje ich transport a časom by mohli pribudnúť aj mláďatá gravidnej vlčej samice z pražskej Zoologickej záhrady.
Otvorenie nového zariadenia spolu s vyhliadkou pre verejnosť vníma pozitívne aj primátor. "Vlk nie je len ten, čo zjedol Červenú čiapočku, ale sú to aj dôležité stvorenia a pre prírodu majú veľký význam a hygienickú funkciu. Vlci sú inteligentné, sofistikované a sociálne organizované zvieratá, ktoré nie sú agresívne a je dôležité, aby boli aj na Slovensku," uviedol Nesrovnal.
Prirodzeným výskytom vlka euroázijského je severná, stredná a východná Európa. Žijú vo svorke piatich až ôsmich jedincov s prísnou hierarchiou. Živia sa veľkými kopytníkmi, malými cicavcami a domácimi zvieratami. Vo voľnej prírode sa dožívajú desiatich, v zajatí 20 rokov. Zaujímavosťou je, že pachové žľazy medzi prstami umožňujú vlkom lepšiu orientáciu a zároveň nimi informujú ostatných o svojom pohybe. Na rozdiel od človeka chodí vlk iba po prstoch a nie po celom chodidle. Ich najznámejšou formou komunikácie je vytie, ktoré možno počuť až do vzdialenosti desať kilometrov. Vlky však zvyknú komunikovať aj kňučaním, vrčaním či občasným štekaním. Vlk je čiastočne chráneným druhom, čo znamená, že sa môže loviť len v zimných mesiacoch.
Vybudovanie chovného zariadenia pre euroázijské vlky nie je posledným projektom bratislavskej ZOO. Podľa riaditeľky majú v pláne rozširovať a budovať ďalšie chovné zariadenia v lesnej časti ZOO, napr. pre losy či jeleňovité druhy. Okrem toho plánuje ZOO vybudovať spájací most dlhý 125 metrov medzi výbehom nosorožcov a zubrov, čím by sa vytvoril prehliadkový okruh.
Vybudovaním nového chovného zariadenia tak majú vlky po rokoch vhodné, vyhovujúce a dôstojné podmienky na život. Donedávna totiž boli dočasne umiestnené v chovnom zariadení po hyenách, keďže bratislavská ZOO mala byť len ich dočasnou zastávkou a chov týchto vlkov neplánovala. "Príbeh sa začal v roku 2006, keď nás ZOO v Dánsku požiadala, či nevieme zohnať chovný pár vlkov. Zohnali sme a čakali sme, kým pôjdu do Dánska," zaspomínala si Šavelová. Stalo sa však, že dánske orgány ochrany prírody ich prevoz a umiestnenie do ZOO v tejto severskej krajine nepovolili, keďže by tam nemali vytvorené vhodné chovné podmienky.
Pôvodný výbeh, kde boli vlky dočasne umiestnené, však podľa riaditeľky neposkytovalo vhodné chovné podmienky. ZOO sa preto rozhodla, že vybuduje pre ne nové chovné zariadenie. Jeho výstavba trvala viac ako rok a stála 250.000 eur, z čoho sumou 80.000 eur prispelo hlavné mesto a zvyšok darovali sponzori a vyzbierala verejnosť v rámci finančnej zbierky.
Nové chovné zariadenie pozostáva z dvoch častí. Momentálne sa v ňom nachádza jeden chovný pár. Ďalších štyroch vlkov má ZOO v deponácii v Španielsku, odkiaľ pripravuje ich transport a časom by mohli pribudnúť aj mláďatá gravidnej vlčej samice z pražskej Zoologickej záhrady.
Otvorenie nového zariadenia spolu s vyhliadkou pre verejnosť vníma pozitívne aj primátor. "Vlk nie je len ten, čo zjedol Červenú čiapočku, ale sú to aj dôležité stvorenia a pre prírodu majú veľký význam a hygienickú funkciu. Vlci sú inteligentné, sofistikované a sociálne organizované zvieratá, ktoré nie sú agresívne a je dôležité, aby boli aj na Slovensku," uviedol Nesrovnal.
Prirodzeným výskytom vlka euroázijského je severná, stredná a východná Európa. Žijú vo svorke piatich až ôsmich jedincov s prísnou hierarchiou. Živia sa veľkými kopytníkmi, malými cicavcami a domácimi zvieratami. Vo voľnej prírode sa dožívajú desiatich, v zajatí 20 rokov. Zaujímavosťou je, že pachové žľazy medzi prstami umožňujú vlkom lepšiu orientáciu a zároveň nimi informujú ostatných o svojom pohybe. Na rozdiel od človeka chodí vlk iba po prstoch a nie po celom chodidle. Ich najznámejšou formou komunikácie je vytie, ktoré možno počuť až do vzdialenosti desať kilometrov. Vlky však zvyknú komunikovať aj kňučaním, vrčaním či občasným štekaním. Vlk je čiastočne chráneným druhom, čo znamená, že sa môže loviť len v zimných mesiacoch.
Vybudovanie chovného zariadenia pre euroázijské vlky nie je posledným projektom bratislavskej ZOO. Podľa riaditeľky majú v pláne rozširovať a budovať ďalšie chovné zariadenia v lesnej časti ZOO, napr. pre losy či jeleňovité druhy. Okrem toho plánuje ZOO vybudovať spájací most dlhý 125 metrov medzi výbehom nosorožcov a zubrov, čím by sa vytvoril prehliadkový okruh.