Ukončenie prác sa predpokladá v prvej polovici júna. Komplexná rekonštrukcia sa začala vlani v máji.
Autor TASR
Bratislava 20. februára (TASR) – Bratislavské Staré Mesto pokračuje od pondelka v rekonštrukcii Konventnej ulice. Vodičov vyzýva, aby v danej oblasti počas prác neparkovali. Mestská časť o tom informuje na svojom webe. Ukončenie prác sa predpokladá v prvej polovici júna. Komplexná rekonštrukcia sa začala vlani v máji.
"Prebehne, respektíve prebehlo aj niekoľko nevyhnutných výrubov, konkrétne kríkov, vtáčích zobov a ruže šípovej. Súčasťou rekonštrukcie bude riadna náhradná výsadba," približuje samospráva. Rekonštrukcia je realizovaná v súlade s manuálom, ktorý je výsledkom odbornej diskusie i participácie.
Konventná ulica dostala meno podľa evanjelického konventu. Kedysi sa tam rozkladali záhrady, v 17. storočí tam vybudovali evanjelický cintorín, ktorý fungoval až do 18. storočia. Niekoľko náhrobkov, ktoré sa zachovali, sú zamurované v múre pri veľkom kostole. Pohrebisko nahradila zástavba, ulica sa zapĺňala 20 rokov neoklasicistickými a renesančnými budovami.
Na Konventnej 13 a 15 stoja stará a nová budova evanjelického lýcea, obe sa stali v roku 1961 národnými kultúrnymi pamiatkami. Študovali tu mnohé osobnosti, napríklad Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal M. Hodža či Milan Rastislav Štefánik.
"Prebehne, respektíve prebehlo aj niekoľko nevyhnutných výrubov, konkrétne kríkov, vtáčích zobov a ruže šípovej. Súčasťou rekonštrukcie bude riadna náhradná výsadba," približuje samospráva. Rekonštrukcia je realizovaná v súlade s manuálom, ktorý je výsledkom odbornej diskusie i participácie.
Konventná ulica dostala meno podľa evanjelického konventu. Kedysi sa tam rozkladali záhrady, v 17. storočí tam vybudovali evanjelický cintorín, ktorý fungoval až do 18. storočia. Niekoľko náhrobkov, ktoré sa zachovali, sú zamurované v múre pri veľkom kostole. Pohrebisko nahradila zástavba, ulica sa zapĺňala 20 rokov neoklasicistickými a renesančnými budovami.
Na Konventnej 13 a 15 stoja stará a nová budova evanjelického lýcea, obe sa stali v roku 1961 národnými kultúrnymi pamiatkami. Študovali tu mnohé osobnosti, napríklad Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal M. Hodža či Milan Rastislav Štefánik.