Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na stredajšom rokovaní poverili primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, aby v spolupráci s Devínom realizoval kroky k príprave dohody so všetkými veriteľmi mestskej časti.
Autor TASR
Bratislava 21. februára (TASR) – Poslanci hlavného mesta vyjadrili ochotu pomôcť bratislavskej mestskej časti Devín dostať sa z nútenej správy. Na stredajšom rokovaní poverili primátora Bratislavy Iva Nesrovnala, aby v spolupráci s Devínom realizoval kroky k príprave dohody so všetkými veriteľmi mestskej časti s cieľom vyrokovať podmienky jej oddlženia.
V júni by sa mal zastupiteľstvu následne predložiť na schválenie návrh na uzavretie všetkých zmlúv o urovnaní, umožňujúcich ukončenie nútenej správy Devína. Táto bratislavská mestská časť je od roku 2005 v nútenej správe. Celkový záväzok voči veriteľom mala ku koncu roka 2016 vo výške 10,6 milióna eur. Rokovaniami s veriteľmi počas minulého roka však dosiahla samospráva prísľub, že pri splatení sumy 6,75 milióna eur by boli všetky jej záväzky vynulované a nútená správa by mohla byť ukončená.
Devín však toľko peňazí nemá, preto chce, aby mu v tejto situácii pomohlo hlavné mesto. Naň totiž v roku 2014 prešiel legislatívnou zmenou výkon nútenej správy z ministerstva financií. Poslanec hlavného mesta Ignác Kolek a starostka Devína Ľubica Kolková preto vypracovali návrh na riešenie oddlženia Devína.
"Bez pomoci mesta sa Devín z nútenej správy nedostane," zopakovala v stredu Kolková. Nútená správa podľa nej mestskú časť limituje a vylučuje akúkoľvek možnosť jej rozvoja. "Nakoľko nesmieme čerpať žiadne projektové financie, či už regionálne, alebo z EÚ. Takisto nesmieme do ničoho investovať, výlučne riešime opravy zvereného majetku, ktorý je v havarijnom stave," podotkla starostka.
Do roku 2016 vyplatila mestská časť svojim veriteľom 119.462 eur. Ekonomické možnosti Devína však ani v najbližších rokoch neumožnia rýchlejšie splácanie záväzkov. Situácia je podľa samosprávy neriešiteľná, nakoľko pri doterajšom tempe splácania istiny neexistuje reálna možnosť oddlženia mestskej časti. Vzhľadom na celonárodný kultúrno–historický význam Devína je podľa Koleka a Kolkovej potrebné tento stav riešiť. Ako tvrdia, jedinou účinnou možnosťou je aktívna pomoc zo strany hlavného mesta, ktoré zabezpečí potrebné finančné prostriedky na uspokojenie veriteľov.
Magistrát pre TASR v januári uviedol, že riešenie tejto otázky je veľmi komplikované, či už po stránke finančnej legislatívy, kde primátor hovoril na túto tému s viacerými členmi vlády, ako aj v rovine dohody na úrovni samotného mesta, kde by sa na vyriešenie tohto problému vyžadoval konsenzus všetkých 17 mestských častí Bratislavy. Primátor v stredu podotkol, že mesto musí v tejto veci postupovať podľa zákona.
Devín je od roku 2005 v nútenej správe pre dlhy. Zadlžovanie mestskej časti sa začalo v roku 1996, keď sa vytvorila skupina, ktorá chcela pod hlavičkou mestskej časti vyvíjať realitnú a developerskú činnosť.
V júni by sa mal zastupiteľstvu následne predložiť na schválenie návrh na uzavretie všetkých zmlúv o urovnaní, umožňujúcich ukončenie nútenej správy Devína. Táto bratislavská mestská časť je od roku 2005 v nútenej správe. Celkový záväzok voči veriteľom mala ku koncu roka 2016 vo výške 10,6 milióna eur. Rokovaniami s veriteľmi počas minulého roka však dosiahla samospráva prísľub, že pri splatení sumy 6,75 milióna eur by boli všetky jej záväzky vynulované a nútená správa by mohla byť ukončená.
Devín však toľko peňazí nemá, preto chce, aby mu v tejto situácii pomohlo hlavné mesto. Naň totiž v roku 2014 prešiel legislatívnou zmenou výkon nútenej správy z ministerstva financií. Poslanec hlavného mesta Ignác Kolek a starostka Devína Ľubica Kolková preto vypracovali návrh na riešenie oddlženia Devína.
"Bez pomoci mesta sa Devín z nútenej správy nedostane," zopakovala v stredu Kolková. Nútená správa podľa nej mestskú časť limituje a vylučuje akúkoľvek možnosť jej rozvoja. "Nakoľko nesmieme čerpať žiadne projektové financie, či už regionálne, alebo z EÚ. Takisto nesmieme do ničoho investovať, výlučne riešime opravy zvereného majetku, ktorý je v havarijnom stave," podotkla starostka.
Do roku 2016 vyplatila mestská časť svojim veriteľom 119.462 eur. Ekonomické možnosti Devína však ani v najbližších rokoch neumožnia rýchlejšie splácanie záväzkov. Situácia je podľa samosprávy neriešiteľná, nakoľko pri doterajšom tempe splácania istiny neexistuje reálna možnosť oddlženia mestskej časti. Vzhľadom na celonárodný kultúrno–historický význam Devína je podľa Koleka a Kolkovej potrebné tento stav riešiť. Ako tvrdia, jedinou účinnou možnosťou je aktívna pomoc zo strany hlavného mesta, ktoré zabezpečí potrebné finančné prostriedky na uspokojenie veriteľov.
Magistrát pre TASR v januári uviedol, že riešenie tejto otázky je veľmi komplikované, či už po stránke finančnej legislatívy, kde primátor hovoril na túto tému s viacerými členmi vlády, ako aj v rovine dohody na úrovni samotného mesta, kde by sa na vyriešenie tohto problému vyžadoval konsenzus všetkých 17 mestských častí Bratislavy. Primátor v stredu podotkol, že mesto musí v tejto veci postupovať podľa zákona.
Devín je od roku 2005 v nútenej správe pre dlhy. Zadlžovanie mestskej časti sa začalo v roku 1996, keď sa vytvorila skupina, ktorá chcela pod hlavičkou mestskej časti vyvíjať realitnú a developerskú činnosť.
