Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Freša je prvým princípom ochrana. To čo je normálne v Rakúsku a v časti Viedne, môže byť aj na území Bratislavy. Druhý princíp je priviesť do územia viacej ľudí.
Autor TASR
Bratislava 29. októbra (TASR) – Vznik Národného parku Podunajsko, ktorý by sa mal rozprestierať na približne 25.0000 hektárov na území Trnavského, Nitrianskeho i Bratislavského kraja, podporili na svojom štvrtkovom (27. 10.) rokovaní aj bratislavskí mestskí poslanci.
Vyhlásenie Národného parku Podunajsko iniciuje Bratislavský samosprávny kraj (BSK) v spolupráci s ostanými samosprávami, odborníkmi či aktivistami. Na zastupiteľstvo hlavného mesta preto prišiel aj predseda BSK Pavol Frešo, podľa ktorého je zámerom nájsť rovnováhu medzi ochranou a využitím územia pre občanov. "Prvý princíp je ochrana. To čo je normálne v Rakúsku a v časti Viedne, môže byť aj na území Bratislavy. Druhý princíp je priviesť do územia viacej ľudí," vysvetlil.
Poslanec Jozef Uhler víta iniciatívu vzniku národného parku, pretože mať ho v blízkosti Bratislavy je podľa neho veľká investícia do budúcna. Upozornil však na obyvateľov v dotknutých územiach. "Obyvatelia tam majú pozemky, môžu cítiť neprávosť a bude potrebné riešiť kompenzačné opatrenia," uviedol. Poslanec Radovan Jenčík povedal, že samotná idea mu neprekáža, no v mestskej časti Rusovce nemajú celkom dobré skúsenosti s chránenými územiami. "Preto si myslím, že národný park by mal byť pre ľudí," povedal.
Poslankyňa Elena Pätoprstá však upozorňuje, ide o spojenie všetkých chránených území, ktoré by sa prepojili s rakúskym a maďarským národným parkom. "Nevytvárali by sa nové chránené územia niekomu na jeho záhradke," vysvetlila. Ako podotkla, tejto myšlienke dali zelenú aj bratislavské mestské časti Petržalka, Ružinov, Nové Mesto, Staré Mesto, Karlova Ves, Devín i krajskí poslanci BSK.
Z hľadiska cestovného ruchu a propagácie Bratislavy je podľa poslankyne Soni Svoreňovej táto myšlienka veľmi dobrá. Poukázala pritom na Rakúsko a jeho marketing spojený s jeho Národným parkom Donau-Auen - Dunajské luhy. "Toto je výborný príklad toho, ako cestovný ruch robiť tak, aby zachoval životné prostredie a priam prispieval k jeho zlepšeniu," uviedla.
Frešo upozornil, že táto iniciatíva je len pozvánkou do diskusie. "Výsledkom nej bude záväzný postoj, ktorý potom môže zohľadniť majiteľov dotknutých pozemkov," povedal. Podľa neho dokument, v ktorom majú byť sformulované predstavy o perspektíve národného parku, má byť hotový vo februári 2017.
Do Národného parku Podunajsko by mali patriť lokality od Horného lesa pri Vysokej pri Morave až po Dunajské luhy a Malý Dunaj. Zámerom jeho vyhlásenie je zachovanie posledných zvyškov kriticky ohrozených biotopov v lužných lesoch a zatraktívnenie územia pre ľudí. Vyhlásenie Národného parku Podunajsko je v kompetencii vlády SR, na základe návrhu Ministerstva životného prostredia SR.
Vyhlásenie Národného parku Podunajsko iniciuje Bratislavský samosprávny kraj (BSK) v spolupráci s ostanými samosprávami, odborníkmi či aktivistami. Na zastupiteľstvo hlavného mesta preto prišiel aj predseda BSK Pavol Frešo, podľa ktorého je zámerom nájsť rovnováhu medzi ochranou a využitím územia pre občanov. "Prvý princíp je ochrana. To čo je normálne v Rakúsku a v časti Viedne, môže byť aj na území Bratislavy. Druhý princíp je priviesť do územia viacej ľudí," vysvetlil.
Poslanec Jozef Uhler víta iniciatívu vzniku národného parku, pretože mať ho v blízkosti Bratislavy je podľa neho veľká investícia do budúcna. Upozornil však na obyvateľov v dotknutých územiach. "Obyvatelia tam majú pozemky, môžu cítiť neprávosť a bude potrebné riešiť kompenzačné opatrenia," uviedol. Poslanec Radovan Jenčík povedal, že samotná idea mu neprekáža, no v mestskej časti Rusovce nemajú celkom dobré skúsenosti s chránenými územiami. "Preto si myslím, že národný park by mal byť pre ľudí," povedal.
Poslankyňa Elena Pätoprstá však upozorňuje, ide o spojenie všetkých chránených území, ktoré by sa prepojili s rakúskym a maďarským národným parkom. "Nevytvárali by sa nové chránené územia niekomu na jeho záhradke," vysvetlila. Ako podotkla, tejto myšlienke dali zelenú aj bratislavské mestské časti Petržalka, Ružinov, Nové Mesto, Staré Mesto, Karlova Ves, Devín i krajskí poslanci BSK.
Z hľadiska cestovného ruchu a propagácie Bratislavy je podľa poslankyne Soni Svoreňovej táto myšlienka veľmi dobrá. Poukázala pritom na Rakúsko a jeho marketing spojený s jeho Národným parkom Donau-Auen - Dunajské luhy. "Toto je výborný príklad toho, ako cestovný ruch robiť tak, aby zachoval životné prostredie a priam prispieval k jeho zlepšeniu," uviedla.
Frešo upozornil, že táto iniciatíva je len pozvánkou do diskusie. "Výsledkom nej bude záväzný postoj, ktorý potom môže zohľadniť majiteľov dotknutých pozemkov," povedal. Podľa neho dokument, v ktorom majú byť sformulované predstavy o perspektíve národného parku, má byť hotový vo februári 2017.
Do Národného parku Podunajsko by mali patriť lokality od Horného lesa pri Vysokej pri Morave až po Dunajské luhy a Malý Dunaj. Zámerom jeho vyhlásenie je zachovanie posledných zvyškov kriticky ohrozených biotopov v lužných lesoch a zatraktívnenie územia pre ľudí. Vyhlásenie Národného parku Podunajsko je v kompetencii vlády SR, na základe návrhu Ministerstva životného prostredia SR.
