Bratislava 11. mája (TASR) - Starostovia bratislavských mestských častí vítajú legislatívnu zmenu, ktorá im prinesie viac peňazí pre materské školy (MŠ), niektorí však upozorňujú na to, že doterajšia nespravodlivosť vo financovaní nie je riešená novými zdrojmi, ale prerozdelením, ktoré môže negatívne zasiahnuť do služieb podfinacovaného hlavného mesta. Starostovia reagovali na utorňajšie (9. 5.) schválenie novely školského zákona, ktorá v pozmeňovacom návrhu riešila aj peniaze pre bratislavské škôlky.

Samospráva Starého Mesta mieni, že pozmeňovací návrh v konečnom dôsledku skomplikuje financovanie služieb pre obyvateľov Bratislavy. "Z nášho pohľadu je to nekoncepčné riešenie, ktoré do rozpočtu samospráv neprinesie ani euro navyše. Z nášho pohľadu sú súvislosti také, že hlavné mesto príde v dôsledku tohto návrhu o desiatky miliónov eur ročne, čo sa môže prejaviť napríklad v zvyšovaní cien služieb, ktoré mesto poskytuje," tlmočila názor vedenia Starého Mesta hovorkyňa mestskej časti Veronika Gubková.

Starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová takisto poukázala na to, že legislatívny krok neprináša nové, dodatočné prostriedky pre Bratislavu, "znášajúcu veľa nespravodlivostí od štátu, z rozhodnutí, ktoré poškodili samosprávu". Konštatuje však zároveň, že sa odstraňuje jedna z nespravodlivostí v rámci financovania mestských častí. "Tým to môže výrazne pomôcť, aby mohli znášať rastúce personálne náklady v škôlkach a najmä ceny tepla. Predpokladám, že sa to odrazí aj na znížení poplatkov pre rodičov detí," uviedla Čahojová.

Bratislavské Nové Mesto legislatívny krok bližšie nekomentuje, pre TASR uviedlo, že mestská časť rešpektuje rozhodnutie zákonodarcov.

Starostovia Rusoviec a Jaroviec Radovan Jenčík a Jozef Uhler vítajú schválenú zmenu, vnímajú ju ako nápravu neakceptovateľného stavu. Uhler pritom argumentuje číslami. "Všetky škôlky na Slovensku dostali tento rok približne 2800 eur na dieťa, ale bratislavské verejné škôlky dostali len niečo vyše 1200 eur," uviedol Uhler. Za týmto nepomerom, ktorý trvá dlhodobo, je potrebné podľa neho hľadať dôvody cien za bratislavské škôlky.

Jenčík upozornil, že zvýšením prostriedkov pre mestské časti sa v ich rozpočtoch uvoľnia financie na potrebnú údržbu i skvalitnenie podmienok pre ich obyvateľov. "Vedeli by sme napríklad opravovať chodníky a komunikácie, nakupovať lavičky a smetné koše, budovať nové parkovacie plochy a podobne," skonštatoval.

Igora Polakoviča, starostu ďalšej malej mestskej časti – Lamača, síce teší, že na prevádzku materských škôl dostane samospráva o niečo viac financií, obáva sa však, aby tieto financie nekompenzovali zásahy do prevádzky MHD, verejného osvetlenia či sociálnych služieb. Kritizuje tiež legislatívne zmeny týkajúce sa samosprávnych kompetencií, ktoré sa prijímajú narýchlo a bez diskusie.

Mestské časti hlavného mesta SR Bratislavy majú dostať na škôlky vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti oveľa väčší objem peňazí z balíka, ktorý hlavné mesto dostáva od štátu v rámci normatívu na príspevok a vzdelávanie detí materských škôl. Iniciátori zmeny, ktorá prešla v parlamente, odôvodňovali návrh tým, že mestské časti ako zriaďovatelia škôlok nedostávajú od hlavného mesta, prijímateľa štátneho príspevku, plnú sumu normatívu. Dôsledkom podľa predkladateľov je to, že bratislavské verejné škôlky dostávajú oveľa menej peňazí ako predškolské zariadenia v obciach a mestách inde na Slovensku. Dofinancovanie prevádzky im znemožňuje rozšírenie kapacít a prijatie všetkých detí, ktoré sa o miesto uchádzajú.

Hlavné mesto upozorňuje, že prerozdeľovanie peňazí sa riadi štatútom hlavného mesta a reflektuje na rozdelenie kompetencií medzi magistrátom a mestskými časťami. Zvýšené prostriedky pre mestské časti môžu podľa radnice chýbať v oblastiach služieb, ktoré pre Bratislavčanov zabezpečuje magistrát.