Bratislava 13. augusta (TASR) - Jednou z priorít Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) je budovanie bezpečných cyklotrás s napojením na medzinárodné trate. Pozoruhodným úspechom je postavenie cyklomosta ponad rieku Moravu z Devínskej Novej Vsi do rakúskeho Schlosshofu, ktorý bol v rozhodujúcej miere financovaný z eurofondov. Okrem praktického využitia má aj nezanedbateľný symbolický význam. Ponad rieku Morava viedlo po stáročia niekoľko mostov, ktoré padli za obeť buď vojnovému besneniu alebo komunistického režimu v oblasti takzvanej železnej opony. Paradoxne cyklomost je dosiaľ jediným pevným prepojením medzi Slovenskom a Rakúskom cez rieku Morava.

Problémom však zostávajú nadväzujúce cyklotrasy, najmä ich bezpečnosť. Kľúčový úsek z hlavného mesta cez Devínsku cestu je pre cyklistov mimoriadne nebezpečný. "Veľmi úzko spolupracujeme s mestom na tom, aby sme dokázali prejsť cez ostrov Sihoť alebo cez náhradnú trasu. Stále je tu zápas ako nechať vodné zdroje na ostrove bezpečné a zároveň urobiť aj bezpečnú trasu pre cyklistov. Po Devínskej ceste nikto s deťmi na bicykloch nepôjde a aj dospelý človek má značné problémy. Považujem to za veľmi úzke hrdlo. Je to veľká boľačka. V rámci eurofondov existuje istá možnosť na cyklostrasu, ktorá by bola bezpečnejšia, ale toto rozhodnutie je primárne v rukách mestských poslancov a primátora. Viem, že mesto hľadá dočasné riešenia. BSK v tomto smere poskytuje len podpornú súčinnosť," uviedol pre TASR predseda BSK Pavol Frešo.

Cyklisti idúci z hlavného mesta k cyklomostu sa právom môžu obávať o svoju bezpečnosť. Aj z pohľadu, že na tomto úseku Devínskej cesty je povolená rýchlosť 70 km/h. "Môžeme urobiť akúkoľvek atraktívnu záhorskú cyklotrasu, akokoľvek atraktívny cyklomost v Devínskej Novej Vsi, no ak sa tam ľudia asi päť kilometrov nemôžu bezpečne dostať, tak je to o ničom. Už keď sme stavali cyklomost, tak boli vytýčené okružné cyklotrasy, ktoré sa vracali rakúskou stranou do Petržalky. To je poriadna hanba, ak by ľudia používali a považovali bezpečnejšie trasy cez Rakúsko než cez Slovensko," dodal Frešo.

Po otvorení a sprístupnení Vojenského obvodu Záhoria krajská samospráva uvažuje aj o sprístupnení vojenských cestičiek a chodníkov pre cyklistov. "S ministerstvom obrany máme dva spoločné projekty. Prvý je už aj odsúhlasený. Je to otázka sprístupnenia vojenských bunkrov na Záhorí, ktoré sa môžu stať zaujímavou turistickou atrakciou. Boli by sme radi, ak by sa nejakým zákonom podarilo nefunkčné staré bunkre a aj iné vojenské stavby s takmer nulovou zostatkovou hodnotou previesť do majetku kraja alebo mesta a potom na ich turistickú revitalizáciu čerpať prostriedky z eurofondov. Byrokraticky je to však veľmi zložitá úloha. Cyklotrasy po Záhorí, osobitne vo vojenskom výcvikovom obvode, je ešte zložitejšia otázka. Rokujeme však aj o tom s ministerstvom obrany a rozhovory budú pokračovať aj počas tohto mesiaca," doplnil Frešo.