Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dnes už nezameniteľná súčasť bratislavskej panorámy nesie meno podľa rafinérie Apollo, ktorú v roku 1944 zbombardovali Američania.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 4. septembra (TASR) – Most Apollo za účasti verejnosti a hostí slávnostne otvorili 4. septembra v roku 2005. Pre motoristov a linky MHD bol sprístupnený o deň neskôr, takisto na druhý deň boli sprístupnené aj lávky pre cyklistov a chodcov.
Touto modernou dominantou hlavného mesta v súčasnosti denne prejde zhruba 47.000 vozidiel. Dnes už nezameniteľná súčasť bratislavskej panorámy nesie meno podľa rafinérie Apollo, ktorú v roku 1944 zbombardovali Američania.
História mosta siaha až do roku 1976, kedy bol plán jeho výstavby zahrnutý do Smerného územného plánu mesta Bratislavy. Dlho však nebolo rozhodnuté o dopravnej koncepcii tohto premostenia. Až v roku 1999 sa definitívne rozhodlo, že most Apollo bude tzv. cestný mestský most. Nevyhnutnosť nového premostenia v hlavnom meste potvrdil prieskum dopravnej situácie a prognózy dopravných tokov na bratislavských komunikáciách v rokoch 2005 až 2035. Podľa expertov by nezrealizovaná výstavba mosta spôsobila neúnosnú dopravnú situáciu s preťaženosťou ciest, kolapsami na križovatkách, častejšou nehodovosťou či zvýšením exhalátov a hluku.
Most Apollo bol navrhnutý s cieľom posilniť kapacitu cestných prepojení ponad Dunaj a odbremeniť výrazne preťaženú dopravu na ostatných mostoch, najmä na vtedajšom Starom a Prístavnom moste, medzi ktorými je umiestnený. Základný stavebný kameň položili 17. decembra 2002 a stavebné práce sa začali 2. februára v roku 2003. Raritnou technickou udalosťou a zároveň divadlom pre ľudí bolo otáčanie konštrukcie mosta a podpornej konštrukcie krížom cez rieku pomocou plávajúcich pontónov.
Podľa hlavnej dopravnej inžinierky Bratislavy Tatiany Kratochvílovej bol Most Apollo navrhnutý ako tzv. mestský most s cieľom posilniť kapacitu cestných prepojení ponad Dunaj. Vďaka nemu bolo možné vyhradiť vtedajší Starý most iba pre mestskú hromadnú a nemotorovú dopravu. "Je veľmi dôležité, že napríklad odľahčil o časť automobilovej dopravy aj Most SNP a historické centrum. Rovnako ako aj Prístavný most a veľkú časť vnútromestskej dopravy," podotkla Kratochvílová.
Piaty bratislavský most okrem iného skvalitnil spojenie Petržalky s Ružinovom, trasovanie MHD a vytvoril tiež podmienky na rozvoj okolitého územia. Je príťažlivým objektom v panoráme hlavného mesta svojím tvarovým riešením, farebnosťou použitých materiálov a po zotmení efektným osvetlením.
Toto ojedinelé inžinierske stavebné dielo zaujalo i odbornú verejnosť v zahraničí. Za vysokú architektonickú a úžitkovú hodnotu projektu, citlivé osadenie vzhľadom na ekológiu a za technológiu montáže a otočenie hlavného mostného poľa získal most Apollo cenu európskej Asociácie oceľových konštrukcií (2005) aj prestížnu cenu Americkej spoločnosti pre technické inžinierstvo OPAL Awards (2006).
Touto modernou dominantou hlavného mesta v súčasnosti denne prejde zhruba 47.000 vozidiel. Dnes už nezameniteľná súčasť bratislavskej panorámy nesie meno podľa rafinérie Apollo, ktorú v roku 1944 zbombardovali Američania.
História mosta siaha až do roku 1976, kedy bol plán jeho výstavby zahrnutý do Smerného územného plánu mesta Bratislavy. Dlho však nebolo rozhodnuté o dopravnej koncepcii tohto premostenia. Až v roku 1999 sa definitívne rozhodlo, že most Apollo bude tzv. cestný mestský most. Nevyhnutnosť nového premostenia v hlavnom meste potvrdil prieskum dopravnej situácie a prognózy dopravných tokov na bratislavských komunikáciách v rokoch 2005 až 2035. Podľa expertov by nezrealizovaná výstavba mosta spôsobila neúnosnú dopravnú situáciu s preťaženosťou ciest, kolapsami na križovatkách, častejšou nehodovosťou či zvýšením exhalátov a hluku.
Most Apollo bol navrhnutý s cieľom posilniť kapacitu cestných prepojení ponad Dunaj a odbremeniť výrazne preťaženú dopravu na ostatných mostoch, najmä na vtedajšom Starom a Prístavnom moste, medzi ktorými je umiestnený. Základný stavebný kameň položili 17. decembra 2002 a stavebné práce sa začali 2. februára v roku 2003. Raritnou technickou udalosťou a zároveň divadlom pre ľudí bolo otáčanie konštrukcie mosta a podpornej konštrukcie krížom cez rieku pomocou plávajúcich pontónov.
Podľa hlavnej dopravnej inžinierky Bratislavy Tatiany Kratochvílovej bol Most Apollo navrhnutý ako tzv. mestský most s cieľom posilniť kapacitu cestných prepojení ponad Dunaj. Vďaka nemu bolo možné vyhradiť vtedajší Starý most iba pre mestskú hromadnú a nemotorovú dopravu. "Je veľmi dôležité, že napríklad odľahčil o časť automobilovej dopravy aj Most SNP a historické centrum. Rovnako ako aj Prístavný most a veľkú časť vnútromestskej dopravy," podotkla Kratochvílová.
Piaty bratislavský most okrem iného skvalitnil spojenie Petržalky s Ružinovom, trasovanie MHD a vytvoril tiež podmienky na rozvoj okolitého územia. Je príťažlivým objektom v panoráme hlavného mesta svojím tvarovým riešením, farebnosťou použitých materiálov a po zotmení efektným osvetlením.
Toto ojedinelé inžinierske stavebné dielo zaujalo i odbornú verejnosť v zahraničí. Za vysokú architektonickú a úžitkovú hodnotu projektu, citlivé osadenie vzhľadom na ekológiu a za technológiu montáže a otočenie hlavného mostného poľa získal most Apollo cenu európskej Asociácie oceľových konštrukcií (2005) aj prestížnu cenu Americkej spoločnosti pre technické inžinierstvo OPAL Awards (2006).
