Nevraživosť či diskrimináciu zo strany majority začala brekovská rómska komunita pociťovať až po roku 1989.
Autor TASR
Brekov 9. novembra (TASR) – Dôvodov, prečo sa o Rómoch, ktorí sa v obci Brekov v okrese Humenné usídlili na začiatku 20. storočia, hovorilo, že sú "iní", bolo okrem toho, že ich materinským jazykom bola slovenčina, viacero. Nielenže sa vo zvýšenej miere venovali remeslám, v tamojšej komunite sa v minulosti nevyskytovali "protispoločenské javy". Dnešná generácia produktívneho veku sa však musí neraz uchýliť k životu v zahraničí, aby sa vyhla predsudkom. Vyplýva to zo zistení Eleny Cinovej v rámci pokračovania projektu Brekovskí Rómovia v toku času vznikajúcom vďaka podpore Fondu na podporu národnostných menších.
Podľa Cinovej sa o "inakosti" brekovských Rómov v minulosti hovorilo nie len medzi majoritou, ale i v rámci miestnej komunity. "Najprv som si myslela, že je to nejaký druh ich povýšenosti. Po preštudovaní archívnych materiálov o riešení 'cigánskej otázky' som však zistila, že tam úrady naozaj nemuseli riešiť konflikty či záškoláctvo, že Rómovia z Brekova boli v rámci bývalého okresu na najvyššej úrovni spomedzi rómskych komunít," ozrejmila pre TASR s tým, že dôraz na spoločenskú úroveň a vzdelanie sa v miestnej komunite predáva z generácie na generáciu. Všetci spomedzi 20 respondentov, ktorých Cinová do svojho projektu zapojila, priznali, že dosiahli vyššie vzdelanie ako ich rodičia, prípadne starí rodičia. "Uvedomujú si, že najväčšia hodnota, ktorá im uľahčí život, je vzdelanie," skonštatovala.
Ako vyplýva z výpovedí zapojených Rómov, nevraživosť či diskrimináciu zo strany majority začala brekovská rómska komunita pociťovať až po roku 1989. "Tí, ktorí pracujú v zahraničí, však o diskriminácii nehovoria," priblížila Cinová, pričom ako príklad predstavila rodinu, ktorá sa po niekoľkých rokoch života vo Veľkej Británii chcela znova usadiť v Brekove. Pre neschopnosť nájsť si prácu v odbore sa napokon opäť rozhodla pre prácu v Nemecku. "Nazvali to doslova rasizmom, s čím sa tu stretli," skonštatovala.
Výstupom projektu Brekovskí Rómovia v toku času dva je 20 štruktúrovaných rozhovorov na deväť téz zaznamenaných vo zvukovej i písomnej podobe, ktoré budú dostupné online na stránkach Dokumentačno-informačného centra pri Štátnej vedeckej knižnici v Prešove.
Podľa Cinovej sa o "inakosti" brekovských Rómov v minulosti hovorilo nie len medzi majoritou, ale i v rámci miestnej komunity. "Najprv som si myslela, že je to nejaký druh ich povýšenosti. Po preštudovaní archívnych materiálov o riešení 'cigánskej otázky' som však zistila, že tam úrady naozaj nemuseli riešiť konflikty či záškoláctvo, že Rómovia z Brekova boli v rámci bývalého okresu na najvyššej úrovni spomedzi rómskych komunít," ozrejmila pre TASR s tým, že dôraz na spoločenskú úroveň a vzdelanie sa v miestnej komunite predáva z generácie na generáciu. Všetci spomedzi 20 respondentov, ktorých Cinová do svojho projektu zapojila, priznali, že dosiahli vyššie vzdelanie ako ich rodičia, prípadne starí rodičia. "Uvedomujú si, že najväčšia hodnota, ktorá im uľahčí život, je vzdelanie," skonštatovala.
Ako vyplýva z výpovedí zapojených Rómov, nevraživosť či diskrimináciu zo strany majority začala brekovská rómska komunita pociťovať až po roku 1989. "Tí, ktorí pracujú v zahraničí, však o diskriminácii nehovoria," priblížila Cinová, pričom ako príklad predstavila rodinu, ktorá sa po niekoľkých rokoch života vo Veľkej Británii chcela znova usadiť v Brekove. Pre neschopnosť nájsť si prácu v odbore sa napokon opäť rozhodla pre prácu v Nemecku. "Nazvali to doslova rasizmom, s čím sa tu stretli," skonštatovala.
Výstupom projektu Brekovskí Rómovia v toku času dva je 20 štruktúrovaných rozhovorov na deväť téz zaznamenaných vo zvukovej i písomnej podobe, ktoré budú dostupné online na stránkach Dokumentačno-informačného centra pri Štátnej vedeckej knižnici v Prešove.