Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 28. december 2024
< sekcia Regióny

Pri odkrývaní hrobu z doby bronzovej v Brestovanoch pomáhali škôlkari

Na živú ukážku práce archeológov i prednášku o živote a zvykoch predkov sa zmenilo v Brestovanoch pri Trnave odkrývanie hrobu zo staršej doby bronzovej. Foto: Peter Grznár

Materská i základná škola sídlia v bývalom kaštieli na ploche národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ a park Brestovany. Kaštieľ pochádza z obdobia klasicizmu z prvej polovice 19. storočia.

Brestovany 13. júna (TASR) - Na živú ukážku práce archeológov i prednášku o živote a zvykoch predkov sa zmenilo v Brestovanoch pri Trnave odkrývanie hrobu zo staršej doby bronzovej. Na ľudské kosti tam narazili pri stavebných úpravách miestnej materskej školy, informoval o tom archeológ Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) Trnava Peter Grznár.

"Podrobnejší výskum a vyzdvihnutie nálezu sme robili v piatok 10. júna spolu s archeológom Západoslovenského múzea v Trnave Andrejom Sabovom. Išlo o 4000 rokov starý hrob, obsahujúci typický ženský šperk ako kostené koráliky, medený náramok a dve záušnice v tvare vŕbového listu. Kostra svedčila o uložení pochovanej ženy v skrčenej polohe na ľavom boku," uviedol Grznár. Na základe nájdených predmetov i charakteru hrobu mohli nález zaradiť do staršej doby bronzovej, konkrétne k nositeľom tzv. nitrianskej kultúry. "Tá patrí k jednej z najstarších kultúr doby bronzovej na Slovensku a pre jej predstaviteľov je typické postupné zavádzanie výroby bronzu, teda zliatiny už predtým známej medi s cínom, výsledkom čoho bol kov lepšej pevnosti i tvrdosti," doplnil.
Na živú ukážku práce archeológov i prednášku o živote a zvykoch predkov sa zmenilo v Brestovanoch pri Trnave odkrývanie hrobu zo staršej doby bronzovej.
Foto: Peter Grznár

Materská i základná škola sídlia v bývalom kaštieli na ploche národnej kultúrnej pamiatky Kaštieľ a park Brestovany. Kaštieľ pochádza z obdobia klasicizmu z prvej polovice 19. storočia. Zaujímavé je, ako informoval Grznár, jeho umiestnenie na miernej vyvýšenine, ktorá pravdepodobne pritiahla i praveké osídlenie. "Záujem škôlkarov i starších školákov o našu prácu nás príjemne prekvapil a potešil. Je to dôkaz, že i praveké nálezy, i keď nemajú naratívnosť písomných prameňov, dokážu rozprávať príbehy a komunikovať naprieč niekoľkými tisícročiami," konštatoval Grznár. Nález bol vyzdvihnutý a práce na oprave škôlky môžu pokračovať. "Budeme sa ale snažiť v budúcnosti sledovať, aby akékoľvek výkopy boli archeologicky sledované a my sme sa mohli dozvedieť viac o pravekom osídlení miesta," doplnil Grznár. Tento nález podľa jeho slov prišiel vhod aj z iného hľadiska. "Práve vzniká nová monografia o dejinách obce a tieto objavy ju môžu obohatiť," uviedol.