Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vypracovanie koncepcie rozvoja vodnej dopravy do roku 2030, s výhľadom do roku 2050 vychádza aj z programového vyhlásenia vlády.
Autor TASR
Bratislava 24. mája (TASR) – Téma Dunaja je absolútne kľúčová, pretože je to jedna z vodných ciest v rámci Európy. Je preto potrebné nadviazať na projekty, ktoré sa v minulosti začali, ale z nejakého dôvodu sa nedotiahli do konca. Dôležité je prísť v čo najkratšom čase s jasnou víziu, ktorá však nebude pripravená „od stola“, ale v spolupráci so všetkými zainteresovanými aktérmi. Skonštatovala to Katarína Bruncková, štátna tajomníčka Ministerstva dopravy a výstavby (MDV) SR.
„Ak chceme nájsť riešenie, ktoré je dobré a prijateľné pre všetkých, nevyhneme sa tomu, aby sme spolu komunikovali a hľadali riešenia spolu,“ uviedla pre TASR Bruncková, ktorá prevzala záštitu nad pondelňajšou konferenciou Budúcnosť vodnej dopravy na Dunaji.
Vypracovanie koncepcie rozvoja vodnej dopravy do roku 2030, s výhľadom do roku 2050 vychádza aj z programového vyhlásenia vlády (PVV). Na to, aby bola koncepcia spracovaná dobre, je podľa nej potrebné zapojiť do spolupráce štátnu správu, samosprávu i podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu. Jasná vízia sa týka taktiež budúcnosti rozvoja prístavov na Dunaji, najmä tých v Bratislave a Komárne.
Štátna tajomníčka tiež pripomenula, že čerpanie eurofondov pre vodnú dopravu bolo v minulých rokov veľmi malé. Dôvodom bola nepripravenosť projektov či dlhé časové aspekty, napríklad verejné obstarávanie či posudzovanie vplyvov na životné prostredie. V tejto súvislosti víta aj aktivitu envirorezortu, ktoré chce predchádzať tomu, aby sa obdobné chyby z minulosti opakovali.
Konferenciu zorganizovala bratislavská mestská časť Staré Mesto. Jej starostka Zuzana Aufrichtová to odôvodňuje tým, že téma Dunaja sa pravidelne pred voľbami otvára a po voľbách zatvára. Posuny za posledné desiatky rokov sú minimálne, mesto s fenoménom Dunaja málo pracuje a jediným miestom, kde sa Bratislavčania môžu stretnúť s riekou, je pri nákupnom centre na Pribinovej ulici. Hlavné mesto pritom takýchto miest potrebuje viacero.
„Existujú za státisíce eur rôzne štúdie, koncepcie či projekty o tom, ako sa to má robiť. Mnoho je tak prežitých, že sa ich nepodarí zrealizovať. Navrhli sme, aby sme na to išli opačne, teda pripraviť malé projekty o tom, ako sa dá pracovať s riekou, ktoré potom vytvoria priestor pre veľké projekty,“ povedala pre TASR Aufrichtová.
Cieľom konferencie je zapojiť do riešenia témy všetky zainteresované subjekty, teda na úrovni štátnej správy a samosprávy, ale tiež mestských častí, ktoré majú kontakt s riekou Dunaj, ale aj inými mestami na Dunaji. „Problém osobnej dopravy na Dunaji je širší problém, ako len problém mesta,“ poznamenala Aufrichtová.
„Ak chceme nájsť riešenie, ktoré je dobré a prijateľné pre všetkých, nevyhneme sa tomu, aby sme spolu komunikovali a hľadali riešenia spolu,“ uviedla pre TASR Bruncková, ktorá prevzala záštitu nad pondelňajšou konferenciou Budúcnosť vodnej dopravy na Dunaji.
Vypracovanie koncepcie rozvoja vodnej dopravy do roku 2030, s výhľadom do roku 2050 vychádza aj z programového vyhlásenia vlády (PVV). Na to, aby bola koncepcia spracovaná dobre, je podľa nej potrebné zapojiť do spolupráce štátnu správu, samosprávu i podnikateľské subjekty v oblasti cestovného ruchu. Jasná vízia sa týka taktiež budúcnosti rozvoja prístavov na Dunaji, najmä tých v Bratislave a Komárne.
Štátna tajomníčka tiež pripomenula, že čerpanie eurofondov pre vodnú dopravu bolo v minulých rokov veľmi malé. Dôvodom bola nepripravenosť projektov či dlhé časové aspekty, napríklad verejné obstarávanie či posudzovanie vplyvov na životné prostredie. V tejto súvislosti víta aj aktivitu envirorezortu, ktoré chce predchádzať tomu, aby sa obdobné chyby z minulosti opakovali.
Konferenciu zorganizovala bratislavská mestská časť Staré Mesto. Jej starostka Zuzana Aufrichtová to odôvodňuje tým, že téma Dunaja sa pravidelne pred voľbami otvára a po voľbách zatvára. Posuny za posledné desiatky rokov sú minimálne, mesto s fenoménom Dunaja málo pracuje a jediným miestom, kde sa Bratislavčania môžu stretnúť s riekou, je pri nákupnom centre na Pribinovej ulici. Hlavné mesto pritom takýchto miest potrebuje viacero.
„Existujú za státisíce eur rôzne štúdie, koncepcie či projekty o tom, ako sa to má robiť. Mnoho je tak prežitých, že sa ich nepodarí zrealizovať. Navrhli sme, aby sme na to išli opačne, teda pripraviť malé projekty o tom, ako sa dá pracovať s riekou, ktoré potom vytvoria priestor pre veľké projekty,“ povedala pre TASR Aufrichtová.
Cieľom konferencie je zapojiť do riešenia témy všetky zainteresované subjekty, teda na úrovni štátnej správy a samosprávy, ale tiež mestských častí, ktoré majú kontakt s riekou Dunaj, ale aj inými mestami na Dunaji. „Problém osobnej dopravy na Dunaji je širší problém, ako len problém mesta,“ poznamenala Aufrichtová.
