Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hospodárenie s prebytkom bolo podľa vedúceho oddelenia rozpočtu Úradu BSK Mareka Vlčeja spôsobené na obidvoch stranách rozpočtu, teda v jeho príjmovej aj výdavkovej časti.
Autor TASR
Bratislava 29. mája (TASR) – Bratislavský samosprávny kraj (BSK) hospodáril v minulom roku s prebytkom viac ako 11 miliónov eur. Vyplýva to zo záverečného účtu za rok 2019, ktorý v piatok schválili poslanci BSK. Celá suma sa presúva do rezervného fondu, ktorý je prioritne určený na investičné výdavky a v prípade potreby na rezervu z dôvodu pandémie COVID-19.
Hospodárenie s prebytkom bolo podľa vedúceho oddelenia rozpočtu Úradu BSK Mareka Vlčeja spôsobené na obidvoch stranách rozpočtu, teda v jeho príjmovej aj výdavkovej časti. "V príjmovej časti sme mali dobrý rok, čo sa týka daňových príjmov, ktoré sme upravovali niekoľkokrát počas roka smerom hore. Čiže sme získali viac príjmov, ako sme plánovali. Vo výdavkovej časti sme ušetrili v niektorých častiach bežnej prevádzky," uviedol pre TASR.
Na otázku, či to bolo spôsobené napríklad aj tým, že niektoré projekty sa nepodarili alebo presunuli, odpovedal záporne. Kraj totiž investičné projekty financuje mimo bežných príjmov. "Všetko financujeme buď z rezervného fondu, alebo z úverov, pretože máme napätý rozpočet," skonštatoval Vlčej. Ak sa teda niečo na výdavkovej časti investičného rozpočtu nezrealizuje, má to za následok zníženie čerpania úverov, vplyv priamo na výsledok hospodárenia to nemá. "Pretože úvery prispôsobujeme skutočnému vývoju realizácie projektov," doplnil.
Bratislavskému kraju sa napriek čerpaniu úverov podarilo vlani znížiť jeho zadlženie zhruba o pol percenta. Spôsobené to bolo vysokým rastom bežných príjmov, keďže úvery sa porovnávajú voči rastu týchto príjmov.
Krajské zastupiteľstvo v piatok schválilo prvú zmenu rozpočtu reflektujúcu na koronakrízu, nie je však vylúčené, že sa tohtoročný rozpočet bude meniť viackrát. "Je to vysoko pravdepodobné, pretože zmena rozpočtu, ktorá bola dnes, je len prvou reakciou z finančného hľadiska na aktuálnu krízu. A ešte nikto nevie presne vyčísliť, aké následky bude mať táto kríza na rozpočty jednotlivých samospráv," poznamenal Vlčej.
Bratislavský kraj vychádza z prognóz ministerstva financií. Predpokladá, že ďalšiu prognózu by mohol rezort financií uverejniť v júni. Na základe nej pripraví Úrad BSK ďalší návrh v rámci rozpočtu. "Bohužiaľ, predpokladáme, že to bude ďalšie šetrenie. V prípade, ak budú zmeny lepšie, pripravíme opačnú zmenu rozpočtu, teda doplníme rozpočty tam, kde to bude najviac potreba," dodal.
Hospodárenie s prebytkom bolo podľa vedúceho oddelenia rozpočtu Úradu BSK Mareka Vlčeja spôsobené na obidvoch stranách rozpočtu, teda v jeho príjmovej aj výdavkovej časti. "V príjmovej časti sme mali dobrý rok, čo sa týka daňových príjmov, ktoré sme upravovali niekoľkokrát počas roka smerom hore. Čiže sme získali viac príjmov, ako sme plánovali. Vo výdavkovej časti sme ušetrili v niektorých častiach bežnej prevádzky," uviedol pre TASR.
Na otázku, či to bolo spôsobené napríklad aj tým, že niektoré projekty sa nepodarili alebo presunuli, odpovedal záporne. Kraj totiž investičné projekty financuje mimo bežných príjmov. "Všetko financujeme buď z rezervného fondu, alebo z úverov, pretože máme napätý rozpočet," skonštatoval Vlčej. Ak sa teda niečo na výdavkovej časti investičného rozpočtu nezrealizuje, má to za následok zníženie čerpania úverov, vplyv priamo na výsledok hospodárenia to nemá. "Pretože úvery prispôsobujeme skutočnému vývoju realizácie projektov," doplnil.
Bratislavskému kraju sa napriek čerpaniu úverov podarilo vlani znížiť jeho zadlženie zhruba o pol percenta. Spôsobené to bolo vysokým rastom bežných príjmov, keďže úvery sa porovnávajú voči rastu týchto príjmov.
Krajské zastupiteľstvo v piatok schválilo prvú zmenu rozpočtu reflektujúcu na koronakrízu, nie je však vylúčené, že sa tohtoročný rozpočet bude meniť viackrát. "Je to vysoko pravdepodobné, pretože zmena rozpočtu, ktorá bola dnes, je len prvou reakciou z finančného hľadiska na aktuálnu krízu. A ešte nikto nevie presne vyčísliť, aké následky bude mať táto kríza na rozpočty jednotlivých samospráv," poznamenal Vlčej.
Bratislavský kraj vychádza z prognóz ministerstva financií. Predpokladá, že ďalšiu prognózu by mohol rezort financií uverejniť v júni. Na základe nej pripraví Úrad BSK ďalší návrh v rámci rozpočtu. "Bohužiaľ, predpokladáme, že to bude ďalšie šetrenie. V prípade, ak budú zmeny lepšie, pripravíme opačnú zmenu rozpočtu, teda doplníme rozpočty tam, kde to bude najviac potreba," dodal.
