Bratislava 21. septembra (TASR) – Finančná pomoc Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) by mala byť po novom poskytnutá väčšiemu počtu záujemcov a mala by pokryť čo najširšie spektrum oblastí. Zároveň sa má zjednodušiť samotný proces predkladania jednotlivých žiadostí a prideľovanie dotácií aj pre malých žiadateľov. Umožniť to má nové všeobecne záväzné nariadenie (VZN) o poskytovaní dotácií, ktoré schválili takmer jednohlasne krajskí poslanci na piatkovom rokovaní BSK. Do platnosti má vstúpiť 6. októbra.

"Vytvorili sme kostru, mustru na to, aby mali žiadatelia jednoduchý život. Aby sme vedeli prostredníctvom výziev iniciovať záujem o podporu čohokoľvek v oblastiach zdravotníctva, školstva, sociálnych vecí, športu, turizmu, rozvoja vidieka," vysvetlil finančný riaditeľ Úradu BSK Ivan Bošňák.

Bratislavský kraj totiž zastáva názor, že by sa malo podporovať viac menších projektov a len zopár veľkých. Práve menšie komunitné projekty sú väčším prínosom pre samotné samosprávy, ktoré sú súčasťou kraja. "Chceme debyrokratizáciu a komunikovať a spolupracovať s malými i veľkými žiadateľmi. Veľkí žiadatelia ale môžu požiadať aj o iné granty, tí malí sú však často odkázaní iba na nás, lebo drobné peniaze na svoje projekty môžu žiadať len od kraja alebo obce," priblížil Bošňák.

Nové VZN nahrádza doterajšie platné podmienky poskytovania dotácií. Definuje štruktúru dotačného programu, percentuálne podiely jednotlivých dotačných schém, podmienky poskytovania dotácií a mechanizmus posudzovania žiadostí a oprávnených žiadateľov a taktiež zjednodušuje proces predkladania žiadostí a povinných dokladov.

"Vlajkovou loďou" v tomto smere zostáva podľa predsedu BSK Juraja Drobu naďalej Bratislavská regionálna dotačná schéma (BRDS), ktorá je zameraná na kultúru, životné prostredie a rozvoj vidieka, šport a mládež a oblasť turizmu. V platnosti zostávajú aj doterajšie individuálne dotácie. Do dotačnej schémy sa dopĺňa participatívny rozpočet, ktorý v rámci kraja funguje prvý rok, a zároveň pribúdajú územné dotácie a dotačná schéma pre zdravotnú starostlivosť. Na celú dotačnú schému idú tri percentá daňových príjmov minulého roka, tento rok to činí približne tri milióny eur. "Za päť rokov volebného obdobia to predstavuje zhruba 15 miliónov eur, z čoho už sa dá iniciovať kopec dobrých vecí. Od veľkých, aj divadelných predstavení, od vecí, ktoré sa budú diať každý rok, až po obyčajný stojan na bicykle alebo komunitnú záhradku," podotkol Bošňák.

Napriek tomu, že poslanecký zbor nakoniec takmer jednohlasne schválil nové VZN, odzneli v rozprave rôzne názory. Niektorí nové pravidlá zhodnotili pozitívne, spomínali sa napríklad zníženie byrokracie, väčšia miera flexibility či možnosť podporiť viac projektov. Časť nový návrh vnímala ako zdravý kompromis, ktorý síce nie je ideálny, ale dá sa s ním fungovať, pričom nedostatky by sa dali vychytať postupne. Niektorí z poslancov zastávali názor ponechať pôvodnú verziu VZN.

Niektorí zároveň poukazovali na to, že z čerpania dotácií sú vylúčené subjekty, ktoré majú daňové nedoplatky, sú v nútenej správe, konkurze alebo je voči nim vedené exekučné konanie. Týka sa to aj samospráv, napríklad Devína či Plaveckého Podhradia. V takomto prípade podľa Drobu zákon nepustí. "Navrhli sme praktické riešenie, aby bolo žiadateľom občianske združenie, ktoré podlieha obci, prípadne iné občianske združenie, ktoré v obci pôsobí, aby sa mohol ten-ktorý rozvojový projekt zrealizovať," odpovedal Droba na otázku TASR, ako chce kraj pomôcť samosprávam, ktoré sa dostali do takejto situácie, napríklad konaním bývalých vedení. Ak by totiž kraj dotáciu takejto obci udelil a prišla by na jej účet, správca konkurznej podstaty peniaze okamžite sťahuje na usporiadanie pohľadávok.