Bratislava 4. júla (TASR) – Charakterizovať súčasný stav vodných zdrojov na území Bratislavského kraja, ale taktiež popísať ich ochranu spolu s ochranou území, na ktorých sa nachádzajú. To je jedným z cieľom schválenej Koncepcie ochrany a využívania povrchovej a podzemnej vody v Bratislavskom samosprávnom kraji (BSK). Jej výsledná časť zároveň obsahuje návrhy limitov a obmedzení pre jednotlivé časti krajiny, ktoré sú v okolí vodných zdrojov najviac ohrozené.

"Bratislavský kraj má mimoriadny potenciál využitia vodných zdrojov. Máme tu najväčší unikát v centre strednej Európy, Žitný ostrov, ktorý je chránenou vodohospodárskou oblasťou. Na druhej strane je tu zároveň riziko, ktoré súvisí s klimatickou zmenou, že vodné zdroje nebudú časom dostačovať," uviedol pre TASR jeden zo spracovateľov koncepcie Vladimír Falťan z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Poukazuje pritom na fakt, že už v súčasnosti v období prívalových dažďov steká voda rýchlejšie z pohoria do nížiny a retenčná schopnosť krajiny sa znižuje.

Preto je podľa neho nevyhnutné dodržiavať viaceré opatrenia, vrátane legislatívy, hlavne vyplývajúcej zo zákona o vodách či ochrane životného prostredia, napr. pri chránených krajinných oblastiach či rezerváciách. Dôraz by sa mal klásť podľa neho tiež na dôslednú kontrolu územného plánovania obcí a ich územných plánov, ktoré predkladajú kraju na pripomienkovanie. Zároveň je dôležitá ochrana ochranných pásiem vodných zdrojov, odstraňovanie skládok odpadov, sanácia environmentálnych záťaží, napr. skládky vo Vrakuni, ktorá v rámci Bratislavského kraja nie je jediná, hoci najväčšia. Pri poľnohospodárskom využití územia sa zasa navrhuje minimalizovanie vplyvu herbicídov a pesticídov v okolí zdrojov vody.

Zvýšená pozornosť by sa mala tiež venovať chránenej oblasti Malých Karpát. "Jedna vec je ochrana lesného pôdneho fondu a lesov ako takých, ktoré majú významnú funkciu pri zadržiavaní vody. Druhá sa týka vinohradníckej oblasti v okolí Malých Karpát, ktorá svojím využitím a charakterom pomáha tiež zadržiavať vodu v prírode," doplnil Falťan k štúdii, ktorá je zverejnená aj na webovej stránke kraja. Tá okrem iného rozdeľuje územie na niekoľko častí, resp. kategórií podľa ohrozenia. "Najmenej ohrozené sú napríklad lesné spoločenstvá, lúky a pasienky. Najviac ohrozené zase okolia skládok a veľkých environmentálnych záťaží," dodal Falťan.

K obstaraniu koncepcie pristúpil kraj podľa riaditeľky odboru územného plánu, GIS a životného prostredia BSK Jany Zlámalovej pre strategickosť suroviny, ktorou voda je. Materiál môže slúžiť aj ako územnoplánovací podklad pre územný plán kraja, tak pre územné plány obcí ako súčasť ich záväzných regulatívov. "Tie je potrebné dodržiavať pri územnom plánovaní ako regiónu, tak jednotlivých obcí na jeho území. S dôrazom na to, pri ďalšom plánovaní zástavby alebo urbanizácii územia je potrebné klásť eminentný dôraz na lokality, kde sa zdroje povrchovej a podzemnej pitnej vody nachádzajú, a na ich ochranu," skonštatovala Zlámalová.

Výstupy z materiálu by sa následne mali zapracovať do zmien a doplnkov územného plánu BSK. Nie však ešte do jeho septembrovej pripravenej aktualizácie. "Zmeny a doplnky územného plánu sú pripravené na schválenie na september, ale výstupy z tohto materiálu budú možné až v ďalšej aktualizácii, pretože tieto zmeny a doplnky boli rozbehnuté pred schválením materiálu," dodala Zlámalová.