Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa kraja by mala EÚ v prvom rade zmeniť kritériá, podľa ktorých hodnotí bohatstvo regiónov. Podľa štatistík je totiž Bratislavský kraj 13. najbohatší región v Európskej únii.
Autor TASR
Bratislava 14. februára (TASR) – Ku kampani s názvom Chudobný bohatý región, ktorým sa Bratislavský samosprávny kraj (BSK) snaží presvedčiť Európsku komisiu (EK) o tom, že územie potrebuje viac eurofondov, sa pripojili aj krajskí a bratislavskí mestskí poslanci. Európskej komisii adresovali otvorený list. Uchádzajú sa ňom o eurofondy na všetky kľúčové dopravné stavby v kraji. Týka sa to krajských, mestských i štátnych projektov.
"V otvorenom liste nebojujeme len za financovanie krajských projektov, čo je napríklad obchvat Malokarpatska, ale aj za mestské a štátne projekty. Bez zhruba miliardy eur z eurofondov sa náš kraj v naplánovaných projektoch, žiaľ, nepohne," konštatuje krajský poslanec a predseda dopravnej komisie Ján Buocik, ktorý predmetný list inicioval.
Jedným z dopravných projektov je napríklad cestný ochvat Malokarpatského regiónu, ktorý má znížiť environmentálnu záťaž v dotknutých mestách a obciach. Prvá etapa je financovaná z eurofondov, rovnaký zdroj financií však potrebuje kraj aj na jeho ďalšie dve plánované etapy.
V rámci projektov ide aj o rekonštrukciu a skapacitnenie koľajovej dopravy na území Bratislavy a vybudovanie prestupných terminálov. Súčasťou má byť aj vybudovanie novej železničnej stanice Filiálka. Skapacitnenie koľajovej dopravy sa má týkať aj tratí smer Pezinok, Senec a Dunajská Streda, keďže súčasná železničná infraštruktúra na uvedených tratiach je nepostačujúca. Na území Bratislavy ide aj o rozšírenie existujúcej siete električkovej dopravy. Najpotrebnejšou chýbajúcou električkovou radiálou je trať do Podunajských Biskupíc a Vrakune.
Podľa kraja by mala EÚ v prvom rade zmeniť kritériá, podľa ktorých hodnotí bohatstvo regiónov. Podľa štatistík je totiž Bratislavský kraj 13. najbohatší región v Európskej únii. "Schopnosti obyvateľov nášho regiónu sú obdivuhodné, náš kraj vyprodukuje skoro 30 % hrubého domáceho produktu (HDP) celého Slovenska. Avšak iná metodika na základe socioekonomických ukazovateľov zaradila náš región až na 162. miesto. Táto pozícia oveľa viac zodpovedá každodennej realite," podotýka Buocik.
"V otvorenom liste nebojujeme len za financovanie krajských projektov, čo je napríklad obchvat Malokarpatska, ale aj za mestské a štátne projekty. Bez zhruba miliardy eur z eurofondov sa náš kraj v naplánovaných projektoch, žiaľ, nepohne," konštatuje krajský poslanec a predseda dopravnej komisie Ján Buocik, ktorý predmetný list inicioval.
Jedným z dopravných projektov je napríklad cestný ochvat Malokarpatského regiónu, ktorý má znížiť environmentálnu záťaž v dotknutých mestách a obciach. Prvá etapa je financovaná z eurofondov, rovnaký zdroj financií však potrebuje kraj aj na jeho ďalšie dve plánované etapy.
V rámci projektov ide aj o rekonštrukciu a skapacitnenie koľajovej dopravy na území Bratislavy a vybudovanie prestupných terminálov. Súčasťou má byť aj vybudovanie novej železničnej stanice Filiálka. Skapacitnenie koľajovej dopravy sa má týkať aj tratí smer Pezinok, Senec a Dunajská Streda, keďže súčasná železničná infraštruktúra na uvedených tratiach je nepostačujúca. Na území Bratislavy ide aj o rozšírenie existujúcej siete električkovej dopravy. Najpotrebnejšou chýbajúcou električkovou radiálou je trať do Podunajských Biskupíc a Vrakune.
Podľa kraja by mala EÚ v prvom rade zmeniť kritériá, podľa ktorých hodnotí bohatstvo regiónov. Podľa štatistík je totiž Bratislavský kraj 13. najbohatší región v Európskej únii. "Schopnosti obyvateľov nášho regiónu sú obdivuhodné, náš kraj vyprodukuje skoro 30 % hrubého domáceho produktu (HDP) celého Slovenska. Avšak iná metodika na základe socioekonomických ukazovateľov zaradila náš región až na 162. miesto. Táto pozícia oveľa viac zodpovedá každodennej realite," podotýka Buocik.
