Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
BSK vypracoval Katalóg adaptačných opatrení pre mestá a obce, ktoré majú pomôcť znížiť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy.
Autor TASR
Bratislava 9. júla (TASR) - Bratislavský samosprávny kraj (BSK) vypracoval Katalóg adaptačných opatrení pre mestá a obce, ktoré majú pomôcť znížiť nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Prináša širší pohľad na tému adaptácie na dosahy zmeny klímy na lokálnej úrovni. Kraj zároveň spracováva ako doplnkový dokument Adaptačný plán BSK na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, ktorý analyzuje zraniteľnosť územia. Dokument má byť dokončený na jeseň.
"Extrémne výkyvy počasia, ako sú suchá, intenzívne dažde, záplavy či vlny horúčav a búrky, sú javy, ktoré súvisia s tým, ako sa správame k našej planéte. Preto je veľmi dôležité, aby v Bratislave a Bratislavskom kraji bolo menej asfaltu a betónu, zato však viac zelene či vody," zdôraznil predseda BSK Juraj Droba.
Vypracovaný katalóg je určený najmä pre výkonných reprezentantov miestnej samosprávy a lokálnej štátnej správy. Využiť ho môže však aj verejnosť, podnikateľská sféra a ďalšie subjekty, ktoré pôsobia na území miest a obcí. Informuje o procese vzniku súčasnej zmeny klímy, o jej súčasných i očakávaných vplyvoch na územie kraja a zároveň rozpracováva adaptačné opatrenia. Približuje tiež príklady dobrej praxe zo Slovenska a zahraničia či známe možnosti financovania adaptačných procesov.
Kraj pripomína, že existujú dva principiálne prístupy k zmierňovaniu zmeny klímy. Prvým je mitigácia, ktorá zabraňuje prehlbovaniu zmeny klímy spôsobenej ľudskou činnosťou. Najúčinnejšou formou je znižovanie produkcie emisií skleníkových plynov, ako aj zvyšovanie kapacity ich pohlcovania formou budovania prvkov zelenej a modrej infraštruktúry. Druhým prístupom je adaptácia, teda prispôsobovanie sa prírodných a ľudských systémov.
"Rozhodnutia s dlhodobými dôsledkami na závažnosť vplyvov klímy pre naše územie sa tvoria každý deň. Dnes vybrané alternatívy budú formovať zajtrajšiu zvýšenú či zníženú zraniteľnosť na vplyvy zmeny klímy," podotkla Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov Úradu BSK. Týka sa to plánovania rozvoja územia, dizajnu a umiestnenia infraštruktúry, procesu zmierňovania rizík, rozpočtovania či využívania zdrojov.
Podľa kraja preto netreba zabúdať na to, že kým niektoré adaptačné opatrenia, ako napríklad protizáplavové systémy či vodné nádrže, sú účinné hneď po ich dokončení, u mnohých je potrebné počítať s pomerne dlhým časovým horizontom ich účinnosti.
"Extrémne výkyvy počasia, ako sú suchá, intenzívne dažde, záplavy či vlny horúčav a búrky, sú javy, ktoré súvisia s tým, ako sa správame k našej planéte. Preto je veľmi dôležité, aby v Bratislave a Bratislavskom kraji bolo menej asfaltu a betónu, zato však viac zelene či vody," zdôraznil predseda BSK Juraj Droba.
Vypracovaný katalóg je určený najmä pre výkonných reprezentantov miestnej samosprávy a lokálnej štátnej správy. Využiť ho môže však aj verejnosť, podnikateľská sféra a ďalšie subjekty, ktoré pôsobia na území miest a obcí. Informuje o procese vzniku súčasnej zmeny klímy, o jej súčasných i očakávaných vplyvoch na územie kraja a zároveň rozpracováva adaptačné opatrenia. Približuje tiež príklady dobrej praxe zo Slovenska a zahraničia či známe možnosti financovania adaptačných procesov.
Kraj pripomína, že existujú dva principiálne prístupy k zmierňovaniu zmeny klímy. Prvým je mitigácia, ktorá zabraňuje prehlbovaniu zmeny klímy spôsobenej ľudskou činnosťou. Najúčinnejšou formou je znižovanie produkcie emisií skleníkových plynov, ako aj zvyšovanie kapacity ich pohlcovania formou budovania prvkov zelenej a modrej infraštruktúry. Druhým prístupom je adaptácia, teda prispôsobovanie sa prírodných a ľudských systémov.
"Rozhodnutia s dlhodobými dôsledkami na závažnosť vplyvov klímy pre naše územie sa tvoria každý deň. Dnes vybrané alternatívy budú formovať zajtrajšiu zvýšenú či zníženú zraniteľnosť na vplyvy zmeny klímy," podotkla Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégie, územného rozvoja a riadenia projektov Úradu BSK. Týka sa to plánovania rozvoja územia, dizajnu a umiestnenia infraštruktúry, procesu zmierňovania rizík, rozpočtovania či využívania zdrojov.
Podľa kraja preto netreba zabúdať na to, že kým niektoré adaptačné opatrenia, ako napríklad protizáplavové systémy či vodné nádrže, sú účinné hneď po ich dokončení, u mnohých je potrebné počítať s pomerne dlhým časovým horizontom ich účinnosti.
