Bratislava 12. mája (TASR) - Bratislavský samosprávny kraj (BSK) má zhodnotené celé svoje územie z pohľadu zraniteľnosti na štyri dosahy zmeny klímy. Sú nimi častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav, povrchové a riečne záplavy a tiež dlhodobé suchá. Charakteristika územia je súčasťou Adaptačného plánu BSK na zmenu klímy, ktorý v piatok schválili krajskí poslanci. Strategický dokument zároveň prináša víziu, ciele i opatrenia.

"Ostatné letá ukázali, kam asi budeme smerovať. Boj so suchom, návaly horúčav, ktoré netrvajú tri dni, ale tri týždne. Do toho najmä v oblasti Malokarpatska prívalové dažde a raz sa desať rokov cyklické záplavy na Dunaji a Morave," uviedla pre TASR Barbora Lukáčová, riaditeľka odboru stratégií, územného rozvoja a riadenia projektov Úradu BSK.

Zmenu klímy a adaptáciu na jej negatívne dôsledky vníma kraj ako jednu z nosných tém už dlhšie, už v minulosti napríklad vytvoril katalóg adaptačných opatrení, teda koncepciu na zmiernenie dosahov. Kraj sa však rozhodol posúdiť kataster každej obce, mesta či mestskej časti na svojom území z pohľadu štyroch kategórií, teda záplav, prívalových dažďov, horúčav a sucha. Komplexne je posúdené nielen územie kraja, ale aj mikroregióny. "Každá obec dostane akoby rodný klimatický list, kde je popísané, čo je jej najväčší problém. A na to dostáva najlepšie opatrenia, ktorými sa inšpiruje z katalógu," približuje Lukáčová.

Upozorňuje totiž na to, že mestá a obce nerobia vždy správne opatrenia, teda adresné na problém, ktorý reálne majú. Ak napríklad "bojovali" v rámci témy prívalových dažďov, ale ich témou to nie je, nepomohli si napríklad pri téme sucha či horúčav, ktoré sú ich väčším problémom. "Preto charakterizujeme problém a k tomu pridávame riešenie, ktoré opatrenia sú najlepšie a najviac pomôžu zmierniť klímu v konkrétnej obci," vysvetľuje Lukáčová.

Adaptačný plán má päť častí. Prvou je socioekonomická charakteristika kraja s dôrazom na klimaticko-adaptačné aspekty. Druhou je klimatologické posúdenie územia kraja z hľadiska súčasných a očakávaných dopadov zmeny klímy. Nasledujú kapitoly hodnotenie procesnej a územnej zraniteľnosti kraja a taktiež vízie, ciele a príslušné opatrenia. Piatou kapitolou je mechanizmus implementácie a hodnotenia napĺňania cieľov. Nastavené sú tak, aby mal BSK v roku 2030 pripravené a aj zapracované plánovacie, rozhodovacie a realizačné procesy pre systémové zvyšovanie odolnosti kraja.

Podpredseda BSK pre životné prostredie Michal Szabo pripomína, že sú dva spôsoby na zmiernenie zmeny klímy. Ide o mitigačné a adaptačné opatrenia. V rámci mitigačných opatrení treba podľa neho radikálne obmedziť tvorbu skleníkových plynov, na čo majú najväčší dosah vlády či priemysel. "Na adaptačné procesy máme priamy dosah práve my. Ide o zásahy, ktoré vieme realizovať tu a teraz. Sú vykonateľné v krátkom čase," podotkol Sabo.