Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa banskoštiavnickej primátorky Nadeždy Babiakovej zberný dvor a kompostáreň vybudovali v spolupráci s ministerstvom životného prostredia ešte v roku 2019, a teda dávno pred platnosťou zákona.
Autor TASR
,aktualizované Banská Štiavnica 12. augusta (TASR) – Banská Štiavnica je jedným z pionierov zberu kuchynského odpadu, z ktorého vyrába "perfektný" kompost. Konštatoval to vo štvrtok po návšteve kompostárne mesta minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO), ktorý si prezrel celú linku spracovania biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu.
„Môžem odporučiť každému starostovi či pracovníkovi v odpadovom hospodárstve, ktorí váhajú nad tým, ako spracovať kuchynský odpad a ako reagovať na nový zákon platný od 1. júla, vynucovaný už aj pokutami, aby sa prišli pozrieť do Banskej Štiavnice,“ konštatoval Budaj na brífingu.
„Nie je to žiadna veda, aj Banská Štiavnica dokázala občanom poskytovať perfektnú zeminu, pre ktorú si ochotne chodia a vylepšujú si svoje polia a záhradky,“ dodal minister.
Podľa banskoštiavnickej primátorky Nadeždy Babiakovej zberný dvor a kompostáreň vybudovali v spolupráci s ministerstvom životného prostredia ešte v roku 2019, a teda dávno pred platnosťou zákona.
„Boli sme úspešní v projekte ochrany životného prostredia. Fungujeme od novembra 2019 a plníme to, čo nám zákon ukladá. Začiatky síce neboli jednoduché, ale dnes sa máme čím pochváliť a chceme v rozvoji kompostovania pokračovať,“ dodala primátorka.
Mesto si uvedomilo, že ak zásadne nezvýši množstvo vytriedeného komunálneho odpadu, v nasledujúcich rokoch ho čaká výrazné navýšenie výdavkov za ukladanie odpadu. Kým v roku 2018 miera vytriedeného odpadu u nich dosiahla takmer 23,7 %, v roku 2020 sa zvýšila na 46,5 %.
Podľa ministerstva životného prostredia Banská Štiavnica ročne spracuje 1600 ton bioodpadu a produkuje 500 ton kompostu v kompostárni, na vybudovanie ktorej poskytlo ministerstvo nenávratný finančný príspevok z Operačného programu kvalita životného prostredia.
V rámci celkového rozvoja Banskej Štiavnice, kde má rezort životného prostredia vodohospodársky podnik, či ďalšie inštitúcie ochrany prírody a viacero objektov, Budaj poznamenal, že v spolupráci s ministerstvom kultúry, sa niektoré môžu stať miestom galérií alebo kultúrnych ustanovizní.
„Môžem odporučiť každému starostovi či pracovníkovi v odpadovom hospodárstve, ktorí váhajú nad tým, ako spracovať kuchynský odpad a ako reagovať na nový zákon platný od 1. júla, vynucovaný už aj pokutami, aby sa prišli pozrieť do Banskej Štiavnice,“ konštatoval Budaj na brífingu.
„Nie je to žiadna veda, aj Banská Štiavnica dokázala občanom poskytovať perfektnú zeminu, pre ktorú si ochotne chodia a vylepšujú si svoje polia a záhradky,“ dodal minister.
Podľa banskoštiavnickej primátorky Nadeždy Babiakovej zberný dvor a kompostáreň vybudovali v spolupráci s ministerstvom životného prostredia ešte v roku 2019, a teda dávno pred platnosťou zákona.
„Boli sme úspešní v projekte ochrany životného prostredia. Fungujeme od novembra 2019 a plníme to, čo nám zákon ukladá. Začiatky síce neboli jednoduché, ale dnes sa máme čím pochváliť a chceme v rozvoji kompostovania pokračovať,“ dodala primátorka.
Mesto si uvedomilo, že ak zásadne nezvýši množstvo vytriedeného komunálneho odpadu, v nasledujúcich rokoch ho čaká výrazné navýšenie výdavkov za ukladanie odpadu. Kým v roku 2018 miera vytriedeného odpadu u nich dosiahla takmer 23,7 %, v roku 2020 sa zvýšila na 46,5 %.
Podľa ministerstva životného prostredia Banská Štiavnica ročne spracuje 1600 ton bioodpadu a produkuje 500 ton kompostu v kompostárni, na vybudovanie ktorej poskytlo ministerstvo nenávratný finančný príspevok z Operačného programu kvalita životného prostredia.
V rámci celkového rozvoja Banskej Štiavnice, kde má rezort životného prostredia vodohospodársky podnik, či ďalšie inštitúcie ochrany prírody a viacero objektov, Budaj poznamenal, že v spolupráci s ministerstvom kultúry, sa niektoré môžu stať miestom galérií alebo kultúrnych ustanovizní.
