Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Rozvoju Muránskej planiny majú v budúcnosti pomôcť prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR, pre NP je vyčlenených približne osem miliónov eur.
Autor TASR
Banská Bystrica 22. februára (TASR) – Zonácia Národného parku (NP) Muránska planina prinesie lepšiu ochranu lesov, vody a pôdy, ale i nové pracovné príležitosti, a to najmä v oblasti cestovného ruchu. Vyplýva to zo štúdie Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, ktorú si nechala vypracovať Štátna ochrana prírody (ŠOP) SR. TASR o tom informoval odbor komunikácie a propagácie ŠOP SR.
Vedecká analýza skúmala dosah zonácie predovšetkým na lesné hospodárstvo. Štúdia hodnotila dva návrhy zonácie NP Muránska planina a tiež súčasný stav bez zonácie. Oba návrhy zonácie predpokladajú zvýšenie biodiverzity a vyšší potenciál rekreácie, v dôsledku utlmenej ťažby dreva sa počíta s výraznou ekonomickou stratou. Podľa ŠOP SR však skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že vo fungujúcich národných parkoch príjmy z rekreácie niekoľkonásobne prevyšujú príjmy z ťažby dreva.
"Divočina a zároveň atraktívna turistika pre návštevníka s rázovitým charakterom územia, estetickým zázemím s priamym napojením na historické regióny Gemera a Horehronia môže byť správnym mixom, ktorý pomôže lokálnej ekonomike," uviedol minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) s tým, že NP Muránska planina bude so schválenou zonáciou konkurencieschopnou destináciou v oblasti cestovného ruchu.
Rozvoju Muránskej planiny majú v budúcnosti pomôcť prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR, pre NP je vyčlenených približne osem miliónov eur. Použité majú byť na rozvojové projekty, ktoré umožnia vytvoriť nové pracovné príležitosti, a to najmä v oblasti prírodného turizmu či prírode blízkeho obhospodarovania lesa.
Ministerstvo životného prostredia SR vníma štúdiu Technickej univerzity vo Zvolene ako jeden z podkladov pri príprave plánu rozvoja NP Muránska planina. V štádiu prípravy je tiež projekt rozvoja okolia Muránskej planiny z plánu obnovy. Naďalej pokračujú aj rokovania o podobe zonácie NP.
"Zonácia Národného parku Muránska planina je komplexná a vysoko odborná záležitosť, ktorej predchádzali a stále prebiehajú mnohé rokovania s dotknutými partnermi v regióne," poznamenal generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska.
Vedecká analýza skúmala dosah zonácie predovšetkým na lesné hospodárstvo. Štúdia hodnotila dva návrhy zonácie NP Muránska planina a tiež súčasný stav bez zonácie. Oba návrhy zonácie predpokladajú zvýšenie biodiverzity a vyšší potenciál rekreácie, v dôsledku utlmenej ťažby dreva sa počíta s výraznou ekonomickou stratou. Podľa ŠOP SR však skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že vo fungujúcich národných parkoch príjmy z rekreácie niekoľkonásobne prevyšujú príjmy z ťažby dreva.
"Divočina a zároveň atraktívna turistika pre návštevníka s rázovitým charakterom územia, estetickým zázemím s priamym napojením na historické regióny Gemera a Horehronia môže byť správnym mixom, ktorý pomôže lokálnej ekonomike," uviedol minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO) s tým, že NP Muránska planina bude so schválenou zonáciou konkurencieschopnou destináciou v oblasti cestovného ruchu.
Rozvoju Muránskej planiny majú v budúcnosti pomôcť prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti SR, pre NP je vyčlenených približne osem miliónov eur. Použité majú byť na rozvojové projekty, ktoré umožnia vytvoriť nové pracovné príležitosti, a to najmä v oblasti prírodného turizmu či prírode blízkeho obhospodarovania lesa.
Ministerstvo životného prostredia SR vníma štúdiu Technickej univerzity vo Zvolene ako jeden z podkladov pri príprave plánu rozvoja NP Muránska planina. V štádiu prípravy je tiež projekt rozvoja okolia Muránskej planiny z plánu obnovy. Naďalej pokračujú aj rokovania o podobe zonácie NP.
"Zonácia Národného parku Muránska planina je komplexná a vysoko odborná záležitosť, ktorej predchádzali a stále prebiehajú mnohé rokovania s dotknutými partnermi v regióne," poznamenal generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska.
