Obec preinvestuje viac ako 53.000 eur.
Autor TASR
,aktualizované Demjata 28. októbra (TASR) – Bývalé smetisko na konci obce Demjata v Prešovskom okrese sa zmenilo na turisticko-oddychový park s jazierkom, altánkom a lavičkami. Vo vode sa preháňajú prvé ryby. Miesto určené pre širokú verejnosť na relax postavila obec v rámci cezhraničnej spolupráce, projekt realizuje s poľskou Gminou Zarszyn v Podkarpatskom vojvodstve. Projekt je financovaný z Programu Interreg V-AQ Poľsko-Slovensko 2014-2020.
Starosta Demjaty Vladislav Bašista pre TASR uviedol, že obec tu preinvestuje viac ako 53.000 eur. Na projekt získali vyše 45.000 eur z eurofondov, zo štátneho fondu dostali príspevok viac ako 5300 eur a piatimi percentami sa na ňom spolupodieľa samospráva. Celý projekt je rozvrhnutý na jeden rok, začali ho realizovať na jar v marci a dokončia ho vo februári budúceho roka. Močaristý pozemok vedľa cesty patrí obci. Museli ho zrevitalizovať, urobiť na ňom terénne úpravy. Zanesený potôčik a jazierko vyčistili. Postavili mostík a umiestnili prvky drobnej architektúry.
„Táto plocha slúžila pre kačice, bola to nádherná plocha, len postupom času, ako je to na Slovensku zvykom, ľudia si tu urobili smetisko. Snažili sme sa ju revitalizovať a trochu pre ľudí spríjemniť, aby bola využívaná na relax. Chceli by sme tu do budúcnosti, keďže je to pekná plocha na rybník, v jarnom období napúšťať kapry a pstruhy. Nech to slúži pre ľudí, kto sa zastaví, môže si chytiť rybu bezplatne a relaxovať,“ uviedol starosta.
Okolie je ako stvorené na turistiku, chodia tadiaľto hubári, miesto je určené pre domácich na príjemne strávený víkend, ale aj pre vodičov, ktorí si potrebujú na chvíľu oddýchnuť a nabrať energiu na ďalšiu cestu, povedal starosta.
Park je už takmer hotový, ešte pribudnú murované koše. Na informačných tabuliach si návštevníci budú môcť prečítať zaujímavosti o histórii, mikroflóre a faune tejto oblasti, ktorá patrí do regiónu Stráže.
Súčasťou projektu sú spoločné integračné a edukačné aktivity. Vstupná konferencia sa konala v Poľsku, začiatkom tohto týždňa svojich partnerov hostili v Demjate. Starosta uviedol, že o štyri mesiace sa projekt končí, nie však vzájomná spolupráca. S Gminou Zarszyn majú kontakty už päť rokov. Stretávajú sa na futbalových zápasoch, gastronomických akciách a vzdialenosť 120 kilometrov medzi obcami nie je prekážkou ani pre jednu zo strán.
Konkrétne išlo o mikroprojekt č.INT/EK/KAR/1/I/B/0060, Prírodné a kultúrne dedičstvo- značka poľsko-slovenského pohraničia pod názvom Vytvorenie Turisticko-oddychového parku v obci Demjata.
Viac ako 6000 divákov sa prišlo pozrieť na exhibičný futbalový zápas do východoslovenskej dediny Demjata neďaleko Prešova, keď tam Stanislav Šesták pritiahol už dvakrát špičku našej futbalovej reprezentácie. Rodák z Demjaty začínal kopať do lopty v sade za domom, prvé góly strieľal do provizórnej bránky. Z obce je najvýraznejšou osobnosťou, preslávil sa aj vo futbalovom svete.
„Vyrastal som tu, mám tu celú rodinu, manželku, kamarátov, všetkých ľudí v obci poznám. Začínal som tu hrať futbal s kamarátmi, či to bolo na ihrisku alebo po uliciach. Tu som s futbalom začínal, neskôr sa stal mojím živobytím. Snažím sa futbalistom aj pomôcť, ako sa len dá. Ukončenie kariéry by som chcel zažiť tiež doma - v Demjate,“ povedal pre TASR Šesták.
Považuje sa za lokálpatriota, preto sa po futbalovej kariére vrátili s manželkou do rodnej obce, obidvaja tu vyrastali a ťahalo ich to domov. Zo svojho nového domu na kopci majú nádherný výhľad na celú Demjatu a blízko k priateľom a rodine.
Slávny futbalový útočník začínal ako dieťa kopaním lopty o stenu. Prvé turnaje zažil na ihrisku pod lesom. Organizovala ich partia starších chlapcov, ku ktorým sa vždy rád pridal. Toto obdobie pokladá Šesták za nezabudnuteľné, plné zážitkov.
„Potom som oficiálne začal hrať za Futbalový klub v Demjate. Neskôr som sa posúval ďalej cez Tatran Prešov, Slovan Bratislava, MŠK Žilina do zahraničia. Dostal som sa do Nemecka, kde som pôsobil v Bundeslige tri sezóny, potom v Turecku v Ankaragücü v hlavnom meste Ankare. Odtiaľ som išiel do Bursasporu, naspäť som sa vrátil do Bochumu do Nemecka na jeden rok, potom do maďarského Ferencváros Budapešť. Tak som sa vrátil na Slovensko a momentálne pôsobím v FK Poprad,“ opísal svoje futbalové pôsobenie Šesták.
Hral v slovenskom národnom futbalovom mužstve, reprezentačný dres si obliekal aj na majstrovstvách sveta, aj na majstrovstvách Európy. „Som naozaj veľmi rád, že som bol súčasťou tej šťastnej generácie,“ uviedol.
Pre svojich rodákov a ľudí z okolia pripravil už dvakrát veľký futbalový zážitok, keď na východ pritiahol na exhibičný zápas našich reprezentantov.
„To som organizoval pred šiestimi rokmi prvýkrát, potom o tri roky sa to podarilo zopakovať. Naozaj, bol to veľkolepý sviatok pre ľudí, a nielen z tejto obce, ale z celej okolice, keďže sme tu mali podľa odhadov a predaných lístkov okolo 6000 ľudí, čo je naozaj výnimočné. Boli tu skoro všetci moji kamaráti, reprezentanti - Martin Škrteľ, Marek Hamšík, Robo Vittek, Marek Sapara, niektorí českí reprezentanti, asistent reprezentačného trénera, Marcel Merčiak, ktorý to moderoval, a ďalšie skupiny. Takže bolo tu veľa zvučných mien,“ povedal Šesták.
Demjata má futbalovú tradíciu. Vedľa hlavného štadióna postavili menšie multifunkčné ihrisko. V tomto roku obec investovala do modernizácie šatní a sociálneho zariadenia, teraz robíme fasádu. Vo futbalovom klube majú žiakov, dorastencov a mužstvo A, ktoré hrá v piatej lige. Vychovávajú si vlastných hráčov. Medzi najmenšími už hrá Stanko Šesták junior.
Obyvateľom Demjaty prischla prezývka Drinčare podľa stromov drienky, ktorým sa na Šariši hovorí drinky. Kronikárka Zuzana Hojsaková pre TASR povedala, že v minulosti boli drienky v obci a v jej okolí veľmi rozšírené, no dnes sa tu vyskytujú iba ojedinele.
V Demjate je najfrekventovanejším priezviskom Kačmár a Rákoš. „Že tieto priezviská patrili pôvodným obyvateľom obce, sa dá vysondovať podľa toho, že bývajú v centre obce. Určite tu žije okolo 50 Rákošákov. Kačmár sa používal s krátkym "a" aj s dlhým "á", dôkazom sú nápisy mien na krížoch na cintoríne,“ podotkla Hojsaková, ktorá vedie obecnú kroniku posledných šesť rokov. Tohto roku založila aj Pamätnú knihu obce Demjata, ktorá je určená na špeciálne príležitosti, ako sú návštevy, jubileá, sviatočné udalosti. Prvé strany patrili 90. výročiu založenia Hasičského zboru v obci. Pamätná kniha je doplnená aj o obrazové materiály.
V minulosti si obyvatelia obliekali na sviatok kroje, hlavne počas odpustových slávností. Na sv. Jána v júni a na sv. Gála začiatkom októbra. Dnes už kroj nikto nenosí, výnimkou sú deti, ktoré nesú obetné dary počas odpustových slávností. Ale kroj pristane aj mladým dievčatám, ktoré tancujú v susednej obci vo folklórnej skupine Raslavičan - tohto roku hviezdila v televíznej súťaži Zem spieva.
V 70. rokoch v obci pôsobilo mládežnícke ochotnícke divadlo. V kostole funguje spevácky zbor pod vedením kantorky Márie Poníkovej. Cez dedinu vedie Karpatská cyklistická cesta.
V obci žije okolo 1070 obyvateľov a nikto sa nehlási k inej ako slovenskej národnosti. Ich počet sa zhruba od roku 2000 stále zvyšuje. Pohreby a krsty sa za posledné roky držia približne na rovnakom počte. Mierny nárast obyvateľstva je spôsobený prisťahovalectvom. V posledných rokoch si tu začínajú stavať nové domy mladé rodiny, alebo si obnovujú staršie stavby. Za prácou do zahraničia odišli ľudia z obce v 90. rokoch minulého storočia a väčšina z nich sa už nevrátila. Žijú v Rakúsku, Nemecku, USA a Kanade.
Rozvoju obce pomáha vhodná poloha na hlavnej trase medzi Prešovom a Bardejovom. Prechádza tadiaľ veľa autobusových spojov a cez dedinu vedie železnica, vlak zastavuje uprostred obce.
Hlavnou aktivitou mladých je futbal, ktorý má za sebou 64. výročie založenia klubu, ten zastrešuje žiakov, dorastencov aj mužstvo A. Futbalové ihrisko postavili v roku 1953, dobrovoľníci na ňom odpracovali množstvo hodín. Futbal má veľa zanietených fanúšikov. Deti trénujú už od štyroch rokov. Venujú sa im dobrovoľníci. Miestni sú pyšní na svojho rodáka, futbalového reprezentanta Stanislava Šestáka. Dnes sa po obecnom ihrisku preháňa za loptou i jeho syn Stanko, ktorý v septembri nastúpil do prvej triedy.
„Kým chlapci inklinujú k futbalu, Dobrovoľný hasičský zbor stiahol do svojich radov hlavne dievčatá. Rekonštruujú si hasičskú zbrojnicu. V období, keď sú v obci silné suchá - a iba časť obce je napojená na vodovod, pomáhajú s rozvozom vody. Ich pomoc sa zišla aj pri hľadaní strateného hubára,“ uviedla Hojsaková.
Starosta Demjaty v Prešovskom okrese Vladislav Bašista vedie obec druhé volebné obdobie. Najviac energie v poslednom čase venuje zavedeniu vodovodu do celej obce. V hlave nosí aj projekt kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Ďalšou z jeho priorít je vytvoriť podmienky na individuálnu bytovú výstavbu, aby sa obec mohla dynamickejšie rozvíjať. V jeho predstavách sú dve nové ulice s 50 stavebnými pozemkami.
Z 300 domov sa na obecný vodovod napojilo niečo vyše sto domácností. Tempo výstavby brzdí nedostatok peňazí. „Sme odkázaní na dotácie. Obec z vlastných zdrojov toľko financií nemá, potrebovali by sme ešte 600.000 eur, rovnakú čiastku sme už preinvestovali,“ povedal starosta. O dotačné zdroje sa usilujú prostredníctvom výzvy z Integrovaného regionálneho operačného programu a z Environmentálneho fondu.
Starostovi sa nepáči štátna politika s dotáciami na vodu a kanál, lebo sa skúma účelnosť ich využitia. Niektoré obce dostanú financie ešte skôr, ako majú zdroj vody. Peniaze sú tak zabetónované v „hluchom“ potrubí. Demjata má vodu z vrtov.
„Tým, že máme vlastný zdroj vody, môžeme čerpať dotácie z Envirofondu, a nejdeme cez vodárne. Pre občanov je to finančne výhodné, lebo kubík vody stojí 85 centov, čo je výrazne menej v porovnaní s nákladmi cez vodárenskú spoločnosť. Ďalšou výhodou je, koľko občan vody odoberie, toľko platí, nemá žiadne paušálne výdavky,“ vysvetlil Bašista. Na obecný vodovod je napojený obecný úrad aj materská škola, kde bol predtým problém s vodou, rovnako vodovod zaviedli aj do ďalších obecných budov.
Na dodávateľa projektovej dokumentácie na kanalizáciu práve prebieha výberové konanie. Obec má vlastný pozemok s rozlohou 20 árov, kde chce postaviť čistiareň. Obec sa pustila aj do výstavby domu smútku.
Kaštieľ Semsey patrí obci, sídli v ňom obecný úrad a materská škola, ktorá tohto roku slávi 60. výročie vzniku. Chodí do nej 32 detí. Aby im nebola zima, vymenili okná. Samospráva plánuje novú strechu, svoj zámer však musí koordinovať s pamiatkarmi. V tomto roku zateplili budovu základnej školy, položili novú dlažbu a vymenili bránu. Do konca roka chcú zrekonštruovať ihrisko. Škola má prvý stupeň, kde chodí 43 žiakov. Do vyšších ročníkov dochádzajú do Tulčíka a Raslavíc. „Na deťoch nešetríme. Mojím pravidlom je, že deti sú naša budúcnosť a musia mať všetko, samozrejme, podľa našich možností,“ povedal starosta.
Na spoločenský život využívajú v Demjate kultúrnu halu s kapacitou 250 miest. Pred týždňom si uctili seniorov. Aby si pospomínali na svoju mladosť, objednali im tanečno-divadelné predstavenie Petržalské páračky. Do konca roka bude ešte obecná zabíjačka a pre deti Mikuláš. Cez fašiangy organizuje obec aj futbalový klub svoje plesy. V máji je Deň matiek. Rozlúčka so školským rokom má podobu športového Dňa rodiny.
V kultúrnom dome je veľa svadieb. Práve z kapacitných dôvodov si halu prenajímajú aj okolité obce. Každé dva roky tu majú oblastnú výstavu drobnochovatelia, kde prezentujú svoje prírastky zverstva a vtáctva.
Pisateľom kroniky v Demjate v okrese Prešov bol dlhé roky učiteľ a nadšený včelár Anton Rychvalský. Náhle zomrel a kroniku dostala v roku 2011 do opatery mladá pracovníčka obecného úradu Zuzana Hojsaková. Ako tvrdí, „lebo bola najbližšie k informáciám“. Jej dedo a bývalý kronikár boli bratia, a tak obecná kronika vlastne ostala v rodine. Aktuálne je kronikárka na materskej dovolenke, trochu ďalej od zdroja, ale ako pre TASR prezradila, história aj dianie v obci ju stále zaujímali.
O dedine vie zaujímavo rozprávať. Prvýkrát sa Demjata spomína v roku 1330, kedy sa uvádza, že v miestnom kostole pôsobil farár Matej. V písomnostiach zo 14. – 16. storočia sa vyskytuje Demjata pod viacerými názvami ako Demeta, Demethe aj maďarsky Deméte. Podobne, ako takmer všetky osady v tejto oblasti, po vyčlenení z hradného panstva Šariš prešla niekedy v 14. storočí z kráľovských rúk do vlastníctva šľachtických rodín.
Najznámejší šľachtici, ktorí vlastnili Demjatu, boli zemania Mariássyovci, v 16. storočí obec patrila zemianskej rodine Bornemiszovcov, v 17. storočí prešla do vlastníctva Bocskayovcov. V roku 1689 v Demjate nežili žiadni poddaní. Obec sa pre choroby a stavovské povstania úplne vyľudnila. Zaujímavosťou je, že o sto rokov neskôr sa už v historických listinách uvádza, že tu bolo 40 domov so 460 obyvateľmi.
Erb navrhol súčasný rektor Prešovskej univerzity v Prešove Peter Kónya a heraldik, archivár a historik Ladislav Vrtel. Graficky ho znázornila akademická maliarka Dragica Vrtelová.
„Erb obce Demjata je na zelenom štíte zlatý chlieb v zlatom pletenom košíku so štyrmi zárezmi, pod ním dve prekrížené strieborné pastierske palice. Erb obce Demjata vychádza z miestnych tradícií. Poľnohospodársku vystihuje chlieb v pletenom košíku so štyrmi zárezmi, ktoré majú symbolizovať štedrosť, pracovitosť, hojnosť a skromnosť. Ovčiarsku tradíciu naznačujú dve skrížené pastierske palice umiestnené pod pleteným košíkom,“ uviedla kronikárka. Mimochodom, v obci v súčasnosti nie je žiadna pekáreň. Zato košíky tu stále pletie Vincent Husovský. Pastierske palice sú tiež stále aktuálne, lebo po chotári sa pasú družstevné ovce a ich zvonce patria ku koloritu Demjaty.
V obci sa zachovali dva kaštiele zo 16. a 17. storočia. Starší Hámoš je v rukách súkromného vlastníka a potrebuje rekonštrukciu. Jeho súčasťou je aj prírodno-krajinkársky park, kde sa nachádzajú viaceré druhy vzácnych drevín. Poniže kaštieľa stojí obecné futbalové ihrisko.
V kaštieli Semsey sídli obecný úrad a materská škola. Dočasne je tu umiestnené aj sídlo Dobrovoľného hasičského zboru, lebo práve prebieha výstavba hasičskej stanice. Neďaleko družstva si ju stavajú dobrovoľní hasiči.
Prírodnou dominantou obce sú vápenné Demjatské kopce, kde sa v minulosti ťažil vápenec. Dnes sú chránenou oblasťou s výskytom vzácnych rastlín. Rastie tam napr. šesť druhov chránených plavúňov. V roku 1997 bolo navrhnuté ako ochranné pásmo územie, na ktorom stojí kaštieľ Semsey a v jeho susedstve rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý je dominantou obce.
Starosta Demjaty Vladislav Bašista pre TASR uviedol, že obec tu preinvestuje viac ako 53.000 eur. Na projekt získali vyše 45.000 eur z eurofondov, zo štátneho fondu dostali príspevok viac ako 5300 eur a piatimi percentami sa na ňom spolupodieľa samospráva. Celý projekt je rozvrhnutý na jeden rok, začali ho realizovať na jar v marci a dokončia ho vo februári budúceho roka. Močaristý pozemok vedľa cesty patrí obci. Museli ho zrevitalizovať, urobiť na ňom terénne úpravy. Zanesený potôčik a jazierko vyčistili. Postavili mostík a umiestnili prvky drobnej architektúry.
„Táto plocha slúžila pre kačice, bola to nádherná plocha, len postupom času, ako je to na Slovensku zvykom, ľudia si tu urobili smetisko. Snažili sme sa ju revitalizovať a trochu pre ľudí spríjemniť, aby bola využívaná na relax. Chceli by sme tu do budúcnosti, keďže je to pekná plocha na rybník, v jarnom období napúšťať kapry a pstruhy. Nech to slúži pre ľudí, kto sa zastaví, môže si chytiť rybu bezplatne a relaxovať,“ uviedol starosta.
Okolie je ako stvorené na turistiku, chodia tadiaľto hubári, miesto je určené pre domácich na príjemne strávený víkend, ale aj pre vodičov, ktorí si potrebujú na chvíľu oddýchnuť a nabrať energiu na ďalšiu cestu, povedal starosta.
Park je už takmer hotový, ešte pribudnú murované koše. Na informačných tabuliach si návštevníci budú môcť prečítať zaujímavosti o histórii, mikroflóre a faune tejto oblasti, ktorá patrí do regiónu Stráže.
Súčasťou projektu sú spoločné integračné a edukačné aktivity. Vstupná konferencia sa konala v Poľsku, začiatkom tohto týždňa svojich partnerov hostili v Demjate. Starosta uviedol, že o štyri mesiace sa projekt končí, nie však vzájomná spolupráca. S Gminou Zarszyn majú kontakty už päť rokov. Stretávajú sa na futbalových zápasoch, gastronomických akciách a vzdialenosť 120 kilometrov medzi obcami nie je prekážkou ani pre jednu zo strán.
Konkrétne išlo o mikroprojekt č.INT/EK/KAR/1/I/B/0060, Prírodné a kultúrne dedičstvo- značka poľsko-slovenského pohraničia pod názvom Vytvorenie Turisticko-oddychového parku v obci Demjata.
Stano Šesták dostal na dedinský trávnik špičku reprezentácie
Viac ako 6000 divákov sa prišlo pozrieť na exhibičný futbalový zápas do východoslovenskej dediny Demjata neďaleko Prešova, keď tam Stanislav Šesták pritiahol už dvakrát špičku našej futbalovej reprezentácie. Rodák z Demjaty začínal kopať do lopty v sade za domom, prvé góly strieľal do provizórnej bránky. Z obce je najvýraznejšou osobnosťou, preslávil sa aj vo futbalovom svete.
„Vyrastal som tu, mám tu celú rodinu, manželku, kamarátov, všetkých ľudí v obci poznám. Začínal som tu hrať futbal s kamarátmi, či to bolo na ihrisku alebo po uliciach. Tu som s futbalom začínal, neskôr sa stal mojím živobytím. Snažím sa futbalistom aj pomôcť, ako sa len dá. Ukončenie kariéry by som chcel zažiť tiež doma - v Demjate,“ povedal pre TASR Šesták.
Považuje sa za lokálpatriota, preto sa po futbalovej kariére vrátili s manželkou do rodnej obce, obidvaja tu vyrastali a ťahalo ich to domov. Zo svojho nového domu na kopci majú nádherný výhľad na celú Demjatu a blízko k priateľom a rodine.
Slávny futbalový útočník začínal ako dieťa kopaním lopty o stenu. Prvé turnaje zažil na ihrisku pod lesom. Organizovala ich partia starších chlapcov, ku ktorým sa vždy rád pridal. Toto obdobie pokladá Šesták za nezabudnuteľné, plné zážitkov.
„Potom som oficiálne začal hrať za Futbalový klub v Demjate. Neskôr som sa posúval ďalej cez Tatran Prešov, Slovan Bratislava, MŠK Žilina do zahraničia. Dostal som sa do Nemecka, kde som pôsobil v Bundeslige tri sezóny, potom v Turecku v Ankaragücü v hlavnom meste Ankare. Odtiaľ som išiel do Bursasporu, naspäť som sa vrátil do Bochumu do Nemecka na jeden rok, potom do maďarského Ferencváros Budapešť. Tak som sa vrátil na Slovensko a momentálne pôsobím v FK Poprad,“ opísal svoje futbalové pôsobenie Šesták.
Hral v slovenskom národnom futbalovom mužstve, reprezentačný dres si obliekal aj na majstrovstvách sveta, aj na majstrovstvách Európy. „Som naozaj veľmi rád, že som bol súčasťou tej šťastnej generácie,“ uviedol.
Pre svojich rodákov a ľudí z okolia pripravil už dvakrát veľký futbalový zážitok, keď na východ pritiahol na exhibičný zápas našich reprezentantov.
„To som organizoval pred šiestimi rokmi prvýkrát, potom o tri roky sa to podarilo zopakovať. Naozaj, bol to veľkolepý sviatok pre ľudí, a nielen z tejto obce, ale z celej okolice, keďže sme tu mali podľa odhadov a predaných lístkov okolo 6000 ľudí, čo je naozaj výnimočné. Boli tu skoro všetci moji kamaráti, reprezentanti - Martin Škrteľ, Marek Hamšík, Robo Vittek, Marek Sapara, niektorí českí reprezentanti, asistent reprezentačného trénera, Marcel Merčiak, ktorý to moderoval, a ďalšie skupiny. Takže bolo tu veľa zvučných mien,“ povedal Šesták.
Demjata má futbalovú tradíciu. Vedľa hlavného štadióna postavili menšie multifunkčné ihrisko. V tomto roku obec investovala do modernizácie šatní a sociálneho zariadenia, teraz robíme fasádu. Vo futbalovom klube majú žiakov, dorastencov a mužstvo A, ktoré hrá v piatej lige. Vychovávajú si vlastných hráčov. Medzi najmenšími už hrá Stanko Šesták junior.
Obyvateľov obce volajú Drinčare podľa stromov drienky
Obyvateľom Demjaty prischla prezývka Drinčare podľa stromov drienky, ktorým sa na Šariši hovorí drinky. Kronikárka Zuzana Hojsaková pre TASR povedala, že v minulosti boli drienky v obci a v jej okolí veľmi rozšírené, no dnes sa tu vyskytujú iba ojedinele.
V Demjate je najfrekventovanejším priezviskom Kačmár a Rákoš. „Že tieto priezviská patrili pôvodným obyvateľom obce, sa dá vysondovať podľa toho, že bývajú v centre obce. Určite tu žije okolo 50 Rákošákov. Kačmár sa používal s krátkym "a" aj s dlhým "á", dôkazom sú nápisy mien na krížoch na cintoríne,“ podotkla Hojsaková, ktorá vedie obecnú kroniku posledných šesť rokov. Tohto roku založila aj Pamätnú knihu obce Demjata, ktorá je určená na špeciálne príležitosti, ako sú návštevy, jubileá, sviatočné udalosti. Prvé strany patrili 90. výročiu založenia Hasičského zboru v obci. Pamätná kniha je doplnená aj o obrazové materiály.
V minulosti si obyvatelia obliekali na sviatok kroje, hlavne počas odpustových slávností. Na sv. Jána v júni a na sv. Gála začiatkom októbra. Dnes už kroj nikto nenosí, výnimkou sú deti, ktoré nesú obetné dary počas odpustových slávností. Ale kroj pristane aj mladým dievčatám, ktoré tancujú v susednej obci vo folklórnej skupine Raslavičan - tohto roku hviezdila v televíznej súťaži Zem spieva.
V 70. rokoch v obci pôsobilo mládežnícke ochotnícke divadlo. V kostole funguje spevácky zbor pod vedením kantorky Márie Poníkovej. Cez dedinu vedie Karpatská cyklistická cesta.
V obci žije okolo 1070 obyvateľov a nikto sa nehlási k inej ako slovenskej národnosti. Ich počet sa zhruba od roku 2000 stále zvyšuje. Pohreby a krsty sa za posledné roky držia približne na rovnakom počte. Mierny nárast obyvateľstva je spôsobený prisťahovalectvom. V posledných rokoch si tu začínajú stavať nové domy mladé rodiny, alebo si obnovujú staršie stavby. Za prácou do zahraničia odišli ľudia z obce v 90. rokoch minulého storočia a väčšina z nich sa už nevrátila. Žijú v Rakúsku, Nemecku, USA a Kanade.
Rozvoju obce pomáha vhodná poloha na hlavnej trase medzi Prešovom a Bardejovom. Prechádza tadiaľ veľa autobusových spojov a cez dedinu vedie železnica, vlak zastavuje uprostred obce.
Hlavnou aktivitou mladých je futbal, ktorý má za sebou 64. výročie založenia klubu, ten zastrešuje žiakov, dorastencov aj mužstvo A. Futbalové ihrisko postavili v roku 1953, dobrovoľníci na ňom odpracovali množstvo hodín. Futbal má veľa zanietených fanúšikov. Deti trénujú už od štyroch rokov. Venujú sa im dobrovoľníci. Miestni sú pyšní na svojho rodáka, futbalového reprezentanta Stanislava Šestáka. Dnes sa po obecnom ihrisku preháňa za loptou i jeho syn Stanko, ktorý v septembri nastúpil do prvej triedy.
„Kým chlapci inklinujú k futbalu, Dobrovoľný hasičský zbor stiahol do svojich radov hlavne dievčatá. Rekonštruujú si hasičskú zbrojnicu. V období, keď sú v obci silné suchá - a iba časť obce je napojená na vodovod, pomáhajú s rozvozom vody. Ich pomoc sa zišla aj pri hľadaní strateného hubára,“ uviedla Hojsaková.
Obec sa borí s nedostatkom peňazí na vodovod a kanalizáciu
Starosta Demjaty v Prešovskom okrese Vladislav Bašista vedie obec druhé volebné obdobie. Najviac energie v poslednom čase venuje zavedeniu vodovodu do celej obce. V hlave nosí aj projekt kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Ďalšou z jeho priorít je vytvoriť podmienky na individuálnu bytovú výstavbu, aby sa obec mohla dynamickejšie rozvíjať. V jeho predstavách sú dve nové ulice s 50 stavebnými pozemkami.
Z 300 domov sa na obecný vodovod napojilo niečo vyše sto domácností. Tempo výstavby brzdí nedostatok peňazí. „Sme odkázaní na dotácie. Obec z vlastných zdrojov toľko financií nemá, potrebovali by sme ešte 600.000 eur, rovnakú čiastku sme už preinvestovali,“ povedal starosta. O dotačné zdroje sa usilujú prostredníctvom výzvy z Integrovaného regionálneho operačného programu a z Environmentálneho fondu.
Starostovi sa nepáči štátna politika s dotáciami na vodu a kanál, lebo sa skúma účelnosť ich využitia. Niektoré obce dostanú financie ešte skôr, ako majú zdroj vody. Peniaze sú tak zabetónované v „hluchom“ potrubí. Demjata má vodu z vrtov.
„Tým, že máme vlastný zdroj vody, môžeme čerpať dotácie z Envirofondu, a nejdeme cez vodárne. Pre občanov je to finančne výhodné, lebo kubík vody stojí 85 centov, čo je výrazne menej v porovnaní s nákladmi cez vodárenskú spoločnosť. Ďalšou výhodou je, koľko občan vody odoberie, toľko platí, nemá žiadne paušálne výdavky,“ vysvetlil Bašista. Na obecný vodovod je napojený obecný úrad aj materská škola, kde bol predtým problém s vodou, rovnako vodovod zaviedli aj do ďalších obecných budov.
Na dodávateľa projektovej dokumentácie na kanalizáciu práve prebieha výberové konanie. Obec má vlastný pozemok s rozlohou 20 árov, kde chce postaviť čistiareň. Obec sa pustila aj do výstavby domu smútku.
Kaštieľ Semsey patrí obci, sídli v ňom obecný úrad a materská škola, ktorá tohto roku slávi 60. výročie vzniku. Chodí do nej 32 detí. Aby im nebola zima, vymenili okná. Samospráva plánuje novú strechu, svoj zámer však musí koordinovať s pamiatkarmi. V tomto roku zateplili budovu základnej školy, položili novú dlažbu a vymenili bránu. Do konca roka chcú zrekonštruovať ihrisko. Škola má prvý stupeň, kde chodí 43 žiakov. Do vyšších ročníkov dochádzajú do Tulčíka a Raslavíc. „Na deťoch nešetríme. Mojím pravidlom je, že deti sú naša budúcnosť a musia mať všetko, samozrejme, podľa našich možností,“ povedal starosta.
Na spoločenský život využívajú v Demjate kultúrnu halu s kapacitou 250 miest. Pred týždňom si uctili seniorov. Aby si pospomínali na svoju mladosť, objednali im tanečno-divadelné predstavenie Petržalské páračky. Do konca roka bude ešte obecná zabíjačka a pre deti Mikuláš. Cez fašiangy organizuje obec aj futbalový klub svoje plesy. V máji je Deň matiek. Rozlúčka so školským rokom má podobu športového Dňa rodiny.
V kultúrnom dome je veľa svadieb. Práve z kapacitných dôvodov si halu prenajímajú aj okolité obce. Každé dva roky tu majú oblastnú výstavu drobnochovatelia, kde prezentujú svoje prírastky zverstva a vtáctva.
Písanie kroniky sa u Rychvalských zdedilo po praslici
Pisateľom kroniky v Demjate v okrese Prešov bol dlhé roky učiteľ a nadšený včelár Anton Rychvalský. Náhle zomrel a kroniku dostala v roku 2011 do opatery mladá pracovníčka obecného úradu Zuzana Hojsaková. Ako tvrdí, „lebo bola najbližšie k informáciám“. Jej dedo a bývalý kronikár boli bratia, a tak obecná kronika vlastne ostala v rodine. Aktuálne je kronikárka na materskej dovolenke, trochu ďalej od zdroja, ale ako pre TASR prezradila, história aj dianie v obci ju stále zaujímali.
O dedine vie zaujímavo rozprávať. Prvýkrát sa Demjata spomína v roku 1330, kedy sa uvádza, že v miestnom kostole pôsobil farár Matej. V písomnostiach zo 14. – 16. storočia sa vyskytuje Demjata pod viacerými názvami ako Demeta, Demethe aj maďarsky Deméte. Podobne, ako takmer všetky osady v tejto oblasti, po vyčlenení z hradného panstva Šariš prešla niekedy v 14. storočí z kráľovských rúk do vlastníctva šľachtických rodín.
Najznámejší šľachtici, ktorí vlastnili Demjatu, boli zemania Mariássyovci, v 16. storočí obec patrila zemianskej rodine Bornemiszovcov, v 17. storočí prešla do vlastníctva Bocskayovcov. V roku 1689 v Demjate nežili žiadni poddaní. Obec sa pre choroby a stavovské povstania úplne vyľudnila. Zaujímavosťou je, že o sto rokov neskôr sa už v historických listinách uvádza, že tu bolo 40 domov so 460 obyvateľmi.
Erb navrhol súčasný rektor Prešovskej univerzity v Prešove Peter Kónya a heraldik, archivár a historik Ladislav Vrtel. Graficky ho znázornila akademická maliarka Dragica Vrtelová.
„Erb obce Demjata je na zelenom štíte zlatý chlieb v zlatom pletenom košíku so štyrmi zárezmi, pod ním dve prekrížené strieborné pastierske palice. Erb obce Demjata vychádza z miestnych tradícií. Poľnohospodársku vystihuje chlieb v pletenom košíku so štyrmi zárezmi, ktoré majú symbolizovať štedrosť, pracovitosť, hojnosť a skromnosť. Ovčiarsku tradíciu naznačujú dve skrížené pastierske palice umiestnené pod pleteným košíkom,“ uviedla kronikárka. Mimochodom, v obci v súčasnosti nie je žiadna pekáreň. Zato košíky tu stále pletie Vincent Husovský. Pastierske palice sú tiež stále aktuálne, lebo po chotári sa pasú družstevné ovce a ich zvonce patria ku koloritu Demjaty.
V obci sa zachovali dva kaštiele zo 16. a 17. storočia. Starší Hámoš je v rukách súkromného vlastníka a potrebuje rekonštrukciu. Jeho súčasťou je aj prírodno-krajinkársky park, kde sa nachádzajú viaceré druhy vzácnych drevín. Poniže kaštieľa stojí obecné futbalové ihrisko.
V kaštieli Semsey sídli obecný úrad a materská škola. Dočasne je tu umiestnené aj sídlo Dobrovoľného hasičského zboru, lebo práve prebieha výstavba hasičskej stanice. Neďaleko družstva si ju stavajú dobrovoľní hasiči.
Prírodnou dominantou obce sú vápenné Demjatské kopce, kde sa v minulosti ťažil vápenec. Dnes sú chránenou oblasťou s výskytom vzácnych rastlín. Rastie tam napr. šesť druhov chránených plavúňov. V roku 1997 bolo navrhnuté ako ochranné pásmo územie, na ktorom stojí kaštieľ Semsey a v jeho susedstve rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, ktorý je dominantou obce.